Mary Shelley, rodená Wollstonecraft (1797 - 1851) bola anglická spisovateľka, dcéra priekopníckej feministickej mysliteľky Mary Wollstonecraft a filozofa Williama Godwina. Keďže matka zomrela krátko po pôrode, vychovával ju otec. Ten jej poskytol neformálne, avšak bohaté vzdelanie a prebudil v nej vášeň pre literatúru a politiku. Vo svojich sedemnástich utiekla z domova so známym básnikom Percy Bysshom Shelleyom, ktorý sa poznal s jej rodičmi a ktorý sám utekal pred zlovôľou svojho otca. Spolu ušli do Švajčiarska (1914), kde sa o.i. stýkali s básnikom G. G. Byronom. Oddaní bolo až v roku 1816, kedy Shelley dosiahol rozvod so svojou prvou ženou - Mary bola teda jeho druhou manželkou.
Často cestovali a počas jednej takej cesty sa v roku 1815 zastavili aj neďaleko hradu Frankenstein, bývalom sídle alchymistu Johanna Konrada Dippela, ktorý tam sto rokov pred nimi vykonával galvanické experimenty a okultné rituály. Odtiaľ neskôr cestovali do oblasti Ženevy, kde vo vile Diodati na brehu Ženevského jazera pri čítaní Fantasmagoriany, francúzskej antológie nemeckých duchárskych príbehov, v lete 1816 uzavrela so svojim manželom a priateľmi Johnom Polidori a Lordom Byron legendárnu stávku o najdesivejší príbeh. Zo stávky sa zrodilo jej najslávnejšie dielo Frankenstein; or, The Modern Prometheus (s. ako Frankenstein, alebo moderný Prométeus). Kniha bola prvý krát vydaná anonymne v roku 1818 (autorsky bola Mary Shelley uvedená až vo vydaní z r. 1931) a je považovaná za nielen prvý science fiction román, ale aj za prvý horor. O rok neskôr, v r. 1819 vydáva Mathildu o komplikovanom vzťahu medzi otcom a dcérou. Na rozdiel od Frankensteina nie je Mathilda fantastickým dielom, ale gotická temná a intímna novela o vine, traume a sebazničení. Ďalším nežánrovým dielom, ktoré treba spomenúť, je historický román Valperga; or, The Life and Adventures of Castruccio, Prince of Lucca (1823) v ktorom popisuje morálku a boj o moc stredovekom Taliansku. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch v románe The Last Man (s. ako Posledný človek) z r. 1826 znova popustila uzdu svojej fantázie a vykreslila pochmúrnu budúcnosť konca 21. storočia po tom, čo ľudstvo zdecimuje globálna pandémia. Podobne ako v prípade Frankensteina, aj tu môžeme hovoriť o pravdepodobne úplne prvom diele v rámci nového subžánru, tento raz postapokalyptickom. Za svoj život Mary Shelley napísala celkovo sedem dlhších próz (šesť románov a jednu novelu), devätnásť poviedok (z nich minimálne šesť možno považovať za žánrové alebo duchárske texty), šesť drám, cestopis po Nemecku a Taliansku, množstvo biografií, esejí a článkov. Po smrti svojho manžela Percyho Shelleyho editovala jeho básnické zbierky a spisy. Napísala množstvo predslovov, komentárov a editoriálnych poznámok a podieľala sa na preklade textov z gréčtiny, francúzštiny a taliančiny do anglického jazyka.
Mary Shelley mala ťažký život, pochovala tri zo štyroch svojich detí a napokon aj Percyho samotného, ktorý sa utopil len šesť rokov po ich svadbe počas búrky Tyrhénskom mori. Zomrela relatívne mladá vo veku 54 rokov, pravdepodobne na následky nádoru na mozgu.
Mary Wollstonecraft Shelley je dodnes považovaná za najvýznamnejšiu autorku fantastiky a matku science fiction, hororu a postapokalyptického žánru, ktorá navždy zmenila vnímanie literatúry.