Boh neochránil jeho najväčšiu lásku, jeho milovanú ženu Elisabetu, a tak sa ho zriekol, preklínajúc jeho meno. Sám, prekliaty večne blúdiť svetom, odsúdený živiť sa ľudskou krvou, po štyristo rokov hľadá svoju milovanú, o ktorej verí, že sa mu raz vráti. A urobí čokoľvek, aby ju získal späť.
Luc Besson nám priniesol na filmové plátna nové spracovanie starej legendy o Draculovi, inšpirované gotickým románom od Brama Stokera.
Samozrejme, najvernejším spracovaním príbehu podľa knihy ostáva film z roku 1992, ale aj napriek iba značnej podobnosti s originálom je tento nový príbeh to najlepšie filmové spracovanie Draculu, aké som mala kedy možnosť vidieť. A to som videla všetky.
Film sa začína odohrávať v 15. storočí, keď knieža Vlad II. bojuje proti vpádu osmanských vojsk. Ukazujú nám vzťah Draculu s jeho ženou Elisabetou. Celkovo počas deja dostávame väčší pohľad do Vladovej minulosti než kedykoľvek predtým v iných spracovaniach. Vidíme ho cestovať po svete, navštevovať kráľovské dvory po celej Európe i to, ako vlastne stvoril prvých upírov, aby našli jeho milovanú ženu.

Ďalej sa dej posúva do 19. storočia a zároveň sa prenesie do Paríža. Výber tejto lokality veľmi chválim. Samotný Luc Besson vyhlásil, že pri tomto spracovaní chcel preskúmať romantickosť príbehu, čo dávy zmysel, keďže to príbeh o Draculovi vlastne je – príbeh o láske. Paríž bol dokonca vtedajším strediskom kultúry, Paríž sa taktiež ľudovo prezýva mesto lásky, nie je teda prekvapivé, že atmosféra mesta príbehu dokonale sadla. Namiesto bohatej dedičky Lucy sme tentokrát dostali upírku Mariu, plnú života, zábavnú a pojašenú. Je dobrou priateľkou Míny, reinkarnovanej Elisabety, a predstaví ju šarmantnému kniežaťu Vladovi II. Ich osudy sa opäť pretnú a aj napriek tomu, že ich lásku rozdelili stáročia, teraz môže znova pokračovať.
Samotný herec Caleb Landry bol pre rolu Draculu ako stvorený. Úspech filmu záleží aj na tom, ako sa herci ujmú svojich rolí, a je vidno, že na tej jeho mu skutočne záležalo. Svojimi pohybmi dokonale stvárnil niekoho, kto sa narodil s modrou krvou v žilách, mal v sebe vznešenosť, ladnosť a eleganciu. Zároveň z neho sršala mysterióznosť, ktorú by sme od Draculu očakávali. Emócie, ktoré vložil do svojho prejavu, boli natoľko uveriteľné, že ste mali pocit, akoby to herec skutočne prežíval – zármutok zo straty Elisabety a novonájdená nádej, keď uvidel jej portrét v medailóne. A rozhodne musím pochváliť to, ako napodobnil rumunský prízvuk a držal si ho počas celého filmu. Tomu sa vraví oddanosť svojej roli, keď i prízvuk stvárni, akoby sa sám vo Valašsku narodil. A verte mi, že je to ťažké, pretože i keď rumunčina patrí medi románske jazyky, prízvuk má podobný tým slovanským a tu nastáva problém, že väčšina hercov spadne do ťažkopádneho ruského prízvuku. Caleb to však odohral perfektne.

Tiež oceňujem, že vo filme používali pravé historické oslovenie Dracul, nie Dracula, ktoré priniesol až autor Bram Stoker vo svojom románe.
Čo sa týka kostýmov, Francúzi sú jednoducho majstrami svojho remesla. Precízne ušité oblečenie vždy presne sedelo k obdobiu, v ktorom bol dej v tom ktorom momente zasadený, aj ku krajine, v ktorej sa odohrával.
Jediné, čo by som filmu vytkla, je, že som od tohto filového spracovania očakávala trochu iný koniec.

---

Záver: Dracula: Príbeh lásky je tragicko-romantická historická dráma s fantasy prvkami, ktoré si získa srdcia divákov. Podľa môjho osobného názoru si zaslúži len samú chválu a odteraz je to môj najobľúbenejší film.

---

Hodnotenie: 100%

---

Dracula: Príbeh lásky
Vydanie: 2025
Krajina pôvodu: USA
Réžia: Luc Besson
Hrajú: Caleb Landry Jones, Christoph Waltz, Zoë Bleu
Scenár: Luc Besson
Žáner: fantasy, horor, romantika
Minutáž: 2h 9min.