Poviedky

Čo by sa stalo, ak by niektorá zo sekúnd nášho života dostala druhú šancu?

Ako Vitebor prežiť kliatbu chcel

Svet napadol podivný várus, ktorý mazal všetky dvojky, všetko, čo bolo dvojmo. Zastavilo jeho šírenie nakoniec domáce zvieratko, ktoré sa s podivným príbuzným stalo objavom roka a zachránilo svet.

Skôr, ako sme si to vôbec boli schopní uvedomiť, obliekli nás do uniformy a naučili pochodovať. Predurčili nám naše ciele. Vzali nám život, slobodu, naše rozhodovanie je len ilúziou. Všetci sme zomierali už pri narodení. Stali sme sa len naprogramovanými strojmi sveta, ktorý sme si stvorili. Sme už len tiene bytia, ktorým sme kedysi boli. Naša existencia zaniká, naši duchovia sa strácajú. Vraciame sa k najprimitívnejším pudom. Množíme sa, aby sme sa množili.

Malý Alojz je dlhé ruky uväznený v tajuplnej izbe, až sa jedného dňa pokúsi utiecť. Je jeho väzením skutočne väzenská izba alebo je za tým niečo nadprirodzené?

Na strach sa nedá zvyknúť, ale dá sa prekonať. A keď sa zbavíte strachu je síce stále možné vás zabiť, ale nie poraziť. Jeden chlapec čelí svojej nočnej more. A niečomu horšiemu - more, ktorá prichádza cez deň, a ktorá nie je snom. Aby obstál, bude potrebovať odvahu hodnú šelmy, hodnú vlka.

PNP

Navonok dokonalá rodinka, no za zatvorenými dverami...

Na mocného mága Tobiasa čaká zapeklitá misia, keď sa nečakaný návštevník zjaví v predvečer Štedrého dňa v jeho údolí

Príspevok do PnP; témy vírus a domáci miláčikovia. hlavne tá druhá téma, vírus sa tam len mihne.

Hou, Hou, Hou! PNP

Grešák je späť. Je riaditeľom školy, úradníci mu lezú na nervy a niektorí mu aj pijú krv. Teda chcú piť krv...

Ian nenachádza vo fyzickom svete potešenie, skôr naopak. Snaží sa prežiť život na cloude, ktorý mu za menšie služby dodá to, po čom túži. Krátky príbeh z neďalekej budúcnosti, ktorý sa snaží vykresliť nedôveru ľudí v jeden druhého a zároveň závislosť na virtuálnom svete.

Zmutovaný počítačový vírus prinesie vášnivému gamerovi, tridsaťpäť ročnému Leovi žijúcemu u svojej mamy, nečakanú pomoc v boji s neporaziteľnou príšerou.

„Čo je, Sebastián?“ opýtala sa nahnevane Erika svojho priateľa budiaceho ju o druhej ráno, vyťahujúc si štuplíky z uší. „Myslím, že sa niečo stalo susedovi, vieš tomu divnému, čo chová kačky ako domáce zvieratká.“ oznamoval Sebastián svojej priateľke. „Čo by sa mu malo stať?“ pýtala sa Erika celá rozospatá, vlasy mala kade tade rozhádzané po tvári. „Počul som z jeho bytu divné bzučanie, bublanie a rachot. Mohlo sa mu stať čokoľvek, možno mu spolu zachránime život.“