Príbeh o žene ktorá pátra po dcére. Je to moja prvá poviedka. Chcel bi som raz napísať knihu o príbehu ktorí sa mi už dlho tvorí v hlave. A tak som skúsil niečo takéto aby som si nechal poradiť v čom sa mám zlepšiť. Budem rád za každú kritiku a aj radu. Nechcem písať kvôli peniazom, chcem len vytvoriť niečo podla seba.

Poviedka vydaná v časopise Phantastisch! číslo 57 v roku 2015. Prinášame vám teda, s dovolením autora, ochutnávku fantastiky aj zo zahraničia.

Buď v strehu, pretože lúsknutim prstov skĺzneš zo spokojného života na miesto, kde ani tma nechodí.

Georg Vongel, člen slobodnej kompánie, sa účastní bojov proti rebélii, ktorá otriasa Cisárstvom už tri dlhé roky. Ako sa ale Georg zachová, až kompánia dorazí do osady, kde pozná nejedného obyvateľa, ktorí sú teraz podozriví z napomáhania rebelom?

“Pustite ma von…” Zlomený hlas. “Sľubujem, že už nebudem…” Potiahne nosom. “A ak aj budem, tak len s príbehom, len zrozumiteľne…”

Kto vám pomôže, keď sa vám všetci obrátia chrbtom? Kto je skutočný priateľ, keď ani jeden vám už nezostal? S kým pôjdete v práci na obed, keď aj kolegovia sú falošní? Všetci sú len pokrytci, alebo to vy ste ten iný?

Hľadanie riešenie na problém kedy obe protichodne prvky na riešenie súčasne sú áno i nie.

Na ošetrovni obed. Hadicou hlboko do hrdla. Lekári milosrdne stisnú prsty do dlahy, na zápästí blednúce tetovanie EO08I9B4. Husté chuchvalce hlienu pocíti na tvári, zmieta sa, bojuje, trpí, že nevie poďakovať. Muž, žena, pes, existencia nikoho. „Už si sa nažral? Sviňa? Čo? Stačilo skurvysyn?“

Budzogáňmi do nich!

Poviedky na počkanie

Úhybný manéver. Korekcia dráhy. Analýza zameriavacích emisii. Realizujem protiopatrenia. Relativistická strela po vrch naložená antihmotou. Manévrovala ako nepríčetná

Vždy ste túžili po nesmrteľnosti?

Volám sa S. Verím v karmu. Predstavujem si, že je lepkavá, predstavujem si ju čiernu ako smolu. Nikto o nej nevraví, keď sa mu prihodí niečo pozitívne. Škodoradostná mrcha sa nalepí a odráža nájdenú pravdu. Skúma a následne verne a obrátene mení tvar, ako zrkadlo. Tá moja je mačka. Taká normálna, čo sa potuluje po uliciach, oblizuje sa, spí, zabíja pre zábavu, je zabitá… Prečo vlastne? Moja spí. Spí?

Schrodingerova mačka

Poviedka na počkanie.