Aj na tohtoročnom Pegascone sme písali Poviedky na počkanie. Okrem iných tam vznikla aj táto mikropoviedka na tému "klinec". Prepísané z papierovej verzie s menšími úpravami.

„Je to na nič a zbytočné! Zbytočné!“ Martiere az Lima zúrila. Pred chvíľou vo svojom stane rozsekala mečom dve skrine a stôl. Pomohlo to, ale len dočasne. Rozhodne to neriešilo príčinu zúrivosti, ktorou bola bezmocnosť a pochybnosti o tom, čo sa chystala navrhnúť. „Celé dni na to, na tú stromovec útočíme a sypeme všetko čo máme, ale aký je výsledok? Žiaden. Tá obludnosť sa rozrastá ako plevel, prerástla už hradbami a uzavrela v sebe celé mesto. Kto neutiekol z Astarionu doteraz, už sa živý von nedostane.“

Čo všetko sa môže stať bosorke v temnom lese, ktorá si chce len trochu privyrobiť?

Taká "trochu" oneskorená PNP, keďže cez víkend som nemohla písať, ale témy boli príliš dobré, aby ostali ležať len tak. Napísať a trochu ju upraviť trvalo tak 2 hodiny, čiže skoro ako PNP.

Videl ľudí, ktorí prechádzali jeden cez druhého a cez rôzne nereálne aj reálne budovy. Dokonca zazrel potetovanú a holohlavú verziu Heleny s preškrtnutými tromi korunkami na transparente a kričiacu čosi v cudzom jazyku. Všade chaos, šialený chaos. A uprostred toho neborák Valja, ktorému znova dal niekto hlavu do zveráku a poriadne utiahol, až cítil, ako mu praská lebka. Premkla ho silná nevoľnosť.

Čo keby som Vám povedal, že je možné vstúpiť do Vášho obľúbeného príbehu? Alebo, že fikcia Vášho obľúbeného autora, nikdy nebola tak celkom fikciou?

Starý Hans dostane výpoveď z práce. No zároveň dostane šancu, ktorá sa neodmieta.

Autorka má nečakanú návštevu.

Kika je v bezvýchodiskovej situácií a čas sa jej kráti!

Na Zemi som bol majster v športovom čarodejníctve. Preto zápas na Centauri VII som si nemohol nechať újsť.

Post apo o železnej bráne

Počiatočný chaos, krach na burze a nepokoje po prvom roku zmiernili alebo úplne ustali a obrovská ne pozemská vec na nebi sa stala bežnou súčasťou života. Napokon, pár mesiacov dozadu čierne kocky konštrukciu dokončili, spojili obe vôle konce do dokonalej elipsy a...Zmizli. Rozpadli sa v prach. Nie však Elipsa, tá ostala nemo visieť nad veľkým jablkom, ako Oko na nebi.

Nedosiahnuteľné sa stáva realitou.

Maťo mal ďalšiu vidinu. Pri návšteve nového miesta mu prvý raz išlo o život a zároveň sa dozvedel nové skutočnosti, ktoré ho šokovali...

Život je hra, niekedy naopak.