„Vítejte na Pekelné škole,“ hlásal starý, místy ohořelý billboard. Vysel tam již nejméně milion let a démon, který z něj na mě zíral, již měl jen půlku obličeje. Jeho obličej měl sytě fialovou barvu, zbylé jedno oko mu zářilo žlutě a z hlavy mu místo rohů vyrůstala chapadla. Pokaždé, když jsem se na onen billboard podívala, proklela jsem se za to, jak vypadám.
Krajina okolo Bielej rieky sa Gerhardovi vôbec nepozdávala. Páchla hnilobou a bola bez života. Aj slnko svietilo akosi mdlo. Po dlhej zime už všade zavládla jar, len tu sa zem ešte neprebudila. Vyschnuté stromy, šedé trsy trávy a množstvo zdochlín.
Nie je to krajina pre život, pomyslel si. A už vôbec nie pre ten, čo vo mne zostal.
Dariana už týždne bojuje so svojou magickou mocou. Tam, kde iní nekromanceri cítia spojenie s dušami predkov, ona necíti nič. Svoju situáciu sa pokúsi vyriešiť po boku čarodejnice, ktorej mágia tiež nefunguje tak, ako by mala. S mottom „horšie to už byť nemôže“ vykročia dolinou, na ktorej konci ich čaká viac ako len jedna opustená chalupa.
V Starom mlyne straší duch! Pokračovanie poviedky "Chľast of Us" o Tadeášovi z Postmontem: na poviedku nepriamo naväzuje PNPčka "Príliš krátky na smrť"
Ako by ste reagovali, keby ste sa dozvedeli, že do bytu vedľa vás sa nasťahoval mimozemšťan? Starý muž so sklonom ku konšpiráciám sa rozhodol odhaliť pravdu, a keď mu to bude umožnené, aj ju odhaliť svetu. Čo na to však muži v čiernom? A čo Milka? Obliekla sa správne vzhľadom k počasiu?