Vianočná nálada malého mesta. Starý Platan v mrazivom parku, kde náhodný dotyk hrdinu prebudí ozveny minulosti. Sú to halucinácie alebo analógová sieť prírody?
– Ty si bol na brigáde? – spýtala sa prekvapene mama.
– Áno, bol. A teraz mám sliepku – prisvedčil som, nenechajúc odviesť pozornosť od sliepky.
– A načo ti bude sliepka? To ti nemohli dať miesto nej radšej peniaze? – položila mi mama úplne zbytočnú otázku.
– No nemohli. Dali mi sliepku a ja neviem, čo s ňou – dostal som sa konečne k meritu veci.
– Tak ju prines, urobím ti ju na smotane – vyriešila môj problém moja matka po svojom.
– Nie! – vyjadril som kategorický nesúhlas.
– Chceš, aby som ju radšej upiekla? – trvala na svojom riešení mama.
– Nie. Nič sa piecť nebude! – rozhodol som
Deštruktívny tón, ktorý udal Posledný bozk bohyne, rezonuje v podzemí ďalej. Diktatúra Synody zviera dystopické ulice Prešporka v kliešťach strachu, no do bezchybnej architektúry jej serverov nebadane preniká prach prastarých mýtov. Totalitný systém kontroluje každý bajt informácií, no uniká mu jedna fatálna chyba. Sieť má totiž svoju vlastnú Tkáčku.
Prízraku sa v nedozernej zeleni oregonských hôr dotkla samota. Vpila sa do neho ako dážď do vysušenej pôdy, stískala mu myšlienky clivotou. Jeho existencia pocítila bolesť.....
Rozhranie. Miesto, ktoré dýcha, vníma a pulzuje nesmrteľnosťou. Miesto, ktoré sa dotýka každého sveta a každého života. Rozhranie; takmer neviditeľné. A takmer večné...