Siedmu zimu sa na Hornej Nitre spáva na zmeny. Z vrtu pri Bojniciach vyliezli mory, okom ich nevidno a živia sa teplom. Andrej je najlepší lovec v domobrane. Jedného rána na neho pri závore čaká žena z ústavu, ktorej chlapi čoskoro začnú hovoriť Mara.
Čo sa stane, keď rakúske veterné turbíny pri hraniciach zrazu zastavia, otočia sa o stoosemdesiat stupňov a začnú fúkať späť na Slovensko? Konšpirácia alebo realita? Aktivuje sa tajný systém R.E.T.U.R.N.? Krátka satira o tom, že najväčšie medzinárodné krízy sa môžu začať pripáleným obedom.
Clockpunk: Nehľadajte dušu v telesách z kostí a hlienu, lebo mäso podlieha hnilobe skôr, než pochopí vlastný účel. Pravdivá večnosť prebýva v trení mosadze o kosť, v nemilosrdnom klesaní závažia, ktoré nepozná súcit ani výčitku. Mesto si vyžaduje mazivo. A keď vyschnú studne čierneho oleja, súkolia si vypýtajú dreň z našich kĺbov, lebo zastavenie znamená ticho, a v tichu čaká len zabudnutie. Počúvajte ten úder. Každý kmit ukrajuje z našej podstaty, no my v nevedomej pýche nazývame toto pomalé drvenie životom.
Vianočná nálada malého mesta. Starý Platan v mrazivom parku, kde náhodný dotyk hrdinu prebudí ozveny minulosti. Sú to halucinácie alebo analógová sieť prírody?
– Ty si bol na brigáde? – spýtala sa prekvapene mama.
– Áno, bol. A teraz mám sliepku – prisvedčil som, nenechajúc odviesť pozornosť od sliepky.
– A načo ti bude sliepka? To ti nemohli dať miesto nej radšej peniaze? – položila mi mama úplne zbytočnú otázku.
– No nemohli. Dali mi sliepku a ja neviem, čo s ňou – dostal som sa konečne k meritu veci.
– Tak ju prines, urobím ti ju na smotane – vyriešila môj problém moja matka po svojom.
– Nie! – vyjadril som kategorický nesúhlas.
– Chceš, aby som ju radšej upiekla? – trvala na svojom riešení mama.
– Nie. Nič sa piecť nebude! – rozhodol som