Žravá hlubina a lá Lovecraft / scifi.sk

Hoci dnes nájdeme množstvo kníh, ktoré si požičali kulisy z Lovecraftovho sveta, len zriedka sa podarí preniesť na papier skutočnú podstatu kozmického desu. Neraz stačí spomenúť staré mená, pridať monštrum z hlbín a zakázané vedomosti – a s tým sa príbeh končí. Tim Pratt však v románe Hladová hlbina ukazuje, že s týmto materiálom sa dá pracovať originálnejšie. Namiesto zbierky známych rekvizít servíruje plnokrvný, rytmický, temný a zároveň veľmi dobre čitateľný príbeh, ktorý chápavo prenáša lovecraftovskú atmosféru do svižnejšieho moderného rozprávania.

Žravá hlubina. Prvé české vydanie (Carcosa, 2023) / Zdroj Disclaimer

Abel Davenport, rybár bojujúci so svojimi neúspechmi, objaví v hlbinách mora starobylý chrám a kontakt s prastarou silou rozpúta sériu nevysvetliteľných udalostí. Nielen že oživí zabudnutý kult, ale ako to už v správnych lovecraftovinách býva, prebudí hladnú entitu ohrozujúcu existenciu nášho sveta.

Atmosféra je jednou z najväčších predností knihy. Autor nevyužíva len tradičný repertoár tajných spoločností a zakázaných kníh, ale intenzívne pracuje s motívom mora ako metafyzického priestoru. Hlbina nie je len geografickým miestom, ale symbolom priepasti, ktorá existovala pred človekom a pretrvá aj po ňom. Tma pod hladinou, skrytý chrám a pocit, že pod tenučkou vrstvou reality drieme niečo obrovské a neuhasiteľne hladné, patria k najsilnejším momentom románu. Vďaka tomu nepôsobí ako mechanické skladanie lovecraftovských prvkov; má vlastnú, slanú a zatuchnutú pachovú stopu, nasiaknutú drevom lodí, plesňou starých priestorov a prastarým hladom.

Pratt sa nesnaží napodobňovať archaickú dikciu H. P. Lovecrafta, čo je správne. Volí priamočiarejší, moderný jazyk, ktorý nezaťažuje čitateľa, ale zachováva si cit pre tajomstvo a postupné znepokojenie. Vďaka tomu je Hladová hlbina prístupná aj tým, ktorí majú radi kozmický horor, no nechcú sa prehrýzať štýlovou imitáciou textov z 20. rokov. Pratt z Lovecrafta preberá predovšetkým predstavu vesmíru ako nepriateľského a morálne ľahostajného; preto jeho román nepôsobí ako derivát, ale ako sebavedomá súčasná žánrová próza, ktorá vie, kam patrí.

Dôležitú úlohu zohrávajú postavy. V dielach podobného razenia bývajú protagonisti často len nositeľmi deja, no tu sú plnohodnotnejšie. Najzaujímavejší je Abel, pretože nie je čisto hrdinskou postavou. Jeho slabosť a zúfalstvo prispeli k tragédii, s ktorou sa teraz musí vyrovnať. Motív viny dodáva jeho príbehu emocionálne jadro: balansuje medzi zhnusením (aj zo samého seba), strachom a snahou urobiť, čo sa ešte dá zachrániť. Jeho snaha o odčinenie vlastných skutkov a sebavykúpenie je však podľa mňa niekedy až veľmi silená. Po jeho boku vystupujú Diana Stanleyová a Ruby Standishová, postavy dobre známe (nielen) z doskoviek. Diana spája spoločenský svet s okultným poznaním a osobnou ambíciou; je to rozhodná žena, ktorá vie, že poznanie má vysokú cenu. Zlodejka Ruby naopak prináša energiu a dravosť, ktorá bráni príbehu upadnúť do jednotvárnej temnoty. Trojica tvorí funkčný celok: jeden nesie vinu, druhá rozumie širším súvislostiam, tretia poháňa dej dopredu. Autor ich nevyužíva ako náhodne poskladanú družinu, ale ako ľudí, ktorých spojili okolnosti a vedomie, že každý riskuje niečo iné.

Práca s tempom je ďalšou silnou stránkou. Hladová hlbina vie, kedy zvoľniť a kedy pritlačiť. Vyhýba sa dlhým blokom expozície aj bezbrehej akcii bez kontextu. Záhady sa odhaľujú postupne, napätie rastie a v pravý čas sa objaví nový detail alebo znepokojujúci obraz. To udržiava plynulosť príbehu a dynamiku čítania. Hrozba nie je len abstraktná; má fyzickú, telesnú podobu a konkrétne dôsledky pre postavy. Čitateľ tak cíti nielen neurčitú úzkosť, ale aj bezprostredné nebezpečenstvo.

Výrazne pôsobí aj samotný protivník a poňatie hrôzy. Pratt sa nespolieha iba na neurčité šepoty o šialenstve; ponúka entitu, ktorá má reálny vplyv na svet a konkrétne dôsledky pre ľudí. Objavujú sa dvojníci, podivné javy a narušenia identity. Strach z toho, že človek nemusí zostať sám sebou, prepája kozmickú mierku s osobnou úzkosťou. Nie je to len „niečo obrovské sa blíži“, ale aj „niečo mení naše telá a vedomie“. V tom je román presvedčivejší než mnohé iné diela, ktoré síce využívajú ikonické mená a motívy, ale chýba im konkrétny pocit ohrozenia.

Treba oceniť, ako príbeh funguje v rámci univerza Arkham Horror. Knihy viazané na herné svety často balansujú medzi prehnaným spoliehaním na znalosť fanúšikov a banalizáciou sveta. Pratt sa s tým vyrovnal dobre. Znalci si všimnú množstvo detailov a odkazov, no text je zároveň samostatný. Nie je to len rozšírený sprievodca svetom, ale uzavretý príbeh s vlastnou štruktúrou, konfliktom a emocionálnym napätím. Aj preto ho môžu čítať aj tí, ktorí k nemu nepristupujú ako fanúšikovia hry.

Samozrejme, román nie je bez slabín. Najčastejšia výhrada sa týka hĺbky. Pratt pracuje remeselne spoľahlivo, ale psychologicky či filozoficky nejde tak ďaleko, ako by si niektorí želali. Postavy sú sympaticky načrtnuté, no nie príliš komplexné. Niektoré zvraty možno skúsený čitateľ predvídať a niektoré pulpové prvky sa dotýkajú hranice žánrového klišé. Ak teda niekto očakáva existenciálny zážitok, Hladová hlbina zostane skôr pred bránami.

Treba však dodať, že román sa o takú ambíciu nesnaží. Nechce byť experimentálnou alebo filozoficky devastujúcou variáciou na kozmický horor. Jeho cieľom je ponúknuť temný, obrazotvorný a čitateľsky príťažlivý príbeh, v ktorom sa spája pulpová energia s lovecraftovskou atmosférou. A v tom uspela presvedčivo. Autor stavia na poctivej remeselnej istote a presne odmeria svoje ambície.

Ako celok je Hladová hlbina vydarený hororový román, ktorý poteší rôzne druhy čitateľov. Fanúšikovia doskoviek Arkham Horror či Eldritch Horror nájdu známy svet spracovaný s citom; milovníci kozmického hororu dostanú prastaré kulty, rozklad identity a hrozbu presahujúcu človeka, hoci nie v najtemnejšej podobe. Tí, čo hľadajú dobre napísaný temný príbeh s akciou, tajomstvom a silnou atmosférou, sa bez problémov začítajú. Nejde o vrchol žánru ani prelomové dielo, ale o poctivý, premyslený a čitateľsky vďačný román, ktorý spája dobrodružstvo a hrôzu v pomere, aký nebýva samozrejmosťou.

Záver: Hladová hlbina je moderný lovecraftovský pulp v najlepšom zmysle slova. Má spád, silné obrazy, monštrá, tajomstvo a pocit pradávneho zla prebúdzaného na miestach, kam sa človek nemá dívať. A čo je najdôležitejšie, má vlastný hlas. Tim Pratt neskladá len hold tradícii, ale rozpráva príbeh, ktorý obstojí sám osebe. Preto funguje nielen ako súčasť známeho univerza, ale aj ako samostatná hororová jazda. Pre milovníkov kozmického hororu je to skvelá voľba, pre fanúšikov Arkham Horror takmer povinnosť a pre každého, kto má rád príbehy o hladnej tme pod povrchom reality, rozhodne kniha, ktorá stojí za prečítanie.

Tim Pratt (1976) je americký spisovateľ sci-fi a fantasy a básnik.

Do žánru vstúpil v roku 2005 prvotinou The Strange Adventures of Rangergirl a odvtedy napísal vyše dve desiatky rôznych románov. Je autorom fantasy knižných sérií, napr. urban-fantasy série Marla Mason a niekoľkých románov z cyklu Pathfinder Tales. Na konte má aj niekoľko space opier, napr. trilogiu Axiom alebo trojicu románov odohrávajúcich sa vo vesmíre doskovej hry Twillight Imperium. V českom preklade sme sa s jeho tvorbou mohli stretnúť najmä vďaka vydavateľstvu Triton, ktoré mu vydalo dvojicu románov Doors of Sleep (2021) (č. ako Dveře spánku) a Prison of Sleep (2022) (č. ako Vězení spánku). Za svoje texty bol nominovaný na ceny Nebula, Mythopoeic, World Fantasy a Bram Stoker a publikoval na mnohých miestach vrátane takých periodík ako Asimov's Science Fiction, Realms of Fantasy, Orson Scott Card's InterGalactic Medicine Show alebo Strange Horizons. Za poviedku Impossible Dreams (č. ako Neuskutečnitelné sny) získal v roku 2007 cenu Hugo (v českom preklade ju nájdete v antológii Trochu divné kusy 3 editora Martina Šusta).