Ako som porazil vraha

V Los Angeles žila rodina Harringtonovcov, ktorá sa len pred rokom presťahovala do nového domu. Clare Harringtonová jedného dňa oznámila svojmu manželovi Bussovi, že čakajú dieťa. Buss bol nadšený – čoskoro sa mal stať otcom.

Tehotenstvo prebiehalo úplne normálne a bez komplikácií. Keď prišiel deň pôrodu, všetko dopadlo dobre. Narodil sa im zdravý syn, ktorému dali meno James. Rodičia boli šťastní. Len Clare mala zvláštny pocit, že niečo nie je v poriadku. Lekári ju však uisťovali, že dieťa je úplne zdravé.

Ubehlo jedenásť rokov.

James práve oslávil svoje narodeniny. Asi týždeň po oslave si začal všímať zvláštne veci. Zdalo sa mu, že vždy keď sa veľmi bojí alebo myslí na niečo zlé, stane sa to v skutočnosti.

Pred rokom napríklad jeho najlepšiemu kamarátovi Foxovi diagnostikovali nevyliečiteľnú chorobu. James sa oňho veľmi bál. Neustále myslel na to, že by mohol zomrieť. O mesiac neskôr Fox naozaj zomrel.

Odvtedy mal James čoraz silnejší pocit, že s ním niečo nie je v poriadku.

Rodičia ho uisťovali, že je všetko v poriadku, no James cítil pravý opak. Rozhodol sa preto zistiť viac. Začal nakupovať knihy a hľadať články na internete o zvláštnych schopnostiach a nevysvetliteľných javoch.

Čím viac čítal, tým viac sa bál toho, čo o sebe môže zistiť.

Po niekoľkých dňoch štúdia narazil na teóriu, ktorá ho úplne vydesila. Podľa nej existujú ľudia, ktorí dokážu nevedome zhmotňovať svoje najväčšie strachy.

„Čože?“ zašepkal James vydesene. „To… to nie je možné.“

Nedokázal tomu uveriť. Rozhodol sa preto navštíviť školského psychológa a porozprávať sa s ním o všetkom, čo sa deje.

V ten istý deň sa však stalo niečo, čo celé mesto postavilo na nohy.

Zo štátneho väzenia ušiel nebezpečný sériový vrah menom Bobby Keller. Médiá ho poznali pod prezývkou Ghostface. Vraždil už od osemdesiatych rokov minulého storočia a jeho obete spájal vždy rovnaký vzorec.

Krátko po úteku si zmenil identitu. Od tej chvíle vystupoval pod novým menom – Kevin Bonaventura.

Bobby, teraz už Kevin, mal približne tridsaťpäť rokov. Keď mal desať, niekto brutálne zavraždil jeho rodičov aj sestru. Táto tragédia ho navždy poznačila. Postupne začal vraždiť ľudí, o ktorých veril, že mali s vraždou jeho rodiny niečo spoločné.

Nikto však netušil, že jeho útek z väzenia sa zvláštnym spôsobom prepojí s chlapcom menom James… chlapcom, ktorý možno dokáže premieňať strach na realitu.

Jedného večera sa Jamesovi rodičia chystali ísť na večeru.

Pri dverách mu mama ešte pripomenula: „Jedlo máš v mikrovlnke, zohrej si ho. A všetko zjedz.“

„A neponocuj,“ dodal otec.

„Dobre, dobre, mami,“ odpovedal James trochu otrávene.

O chvíľu zabuchli dvere a odišli k autu. Motor naštartoval a auto sa pomaly stratilo v tichej ulici.

V dome zostalo ticho.

James si zohrial večeru, všetko zjedol a po sebe poumýval riad. Potom si sadol pred televízor.

„Aspoň zabijem čas,“ zamrmlal znudene.

Práve vtedy v televízii začínal horor Vreskot. James chvíľu váhal, ale nakoniec film nechal zapnutý.

Spočiatku ho to bavilo. No keď sa na obrazovke objavila desivá maska vraha Ghostface, prešiel mu po chrbte mráz.

Maska ho vydesila tak veľmi, že rýchlo schmatol ovládač a televízor vypol.

„To bolo dosť,“ zašepkal.

Pre istotu skontroloval všetky dvere a okná, či sú zamknuté. Potom vyšiel po schodoch hore do svojej izby.

Urobil si večernú hygienu a ľahol si do postele. Únava ho premohla a rýchlo zaspal.

Uprostred noci sa však náhle zobudil.

Bol celý spotený a triasol sa od strachu.

Práve vtedy sa domov vrátili jeho rodičia. Clare si všimla, že sa v jeho izbe svieti, a prišla za ním.

„James?“ spýtala sa znepokojene.

Keď zistila, že pozeral horor, trochu ho pokarhala.

„Nemal by si pozerať také filmy.“

„Ale mami,“ bránil sa James, „v telke nič iné nešlo.“

Clare si sadla k nemu na posteľ a snažila sa ho upokojiť.

„Už sme doma,“ povedala jemne. „Bol to len zlý sen. Nič viac.“

Zhasla mu lampu a povedala: „Spi už, konečne je neskoro,“ a zatvorila dvere. James sa prehadzoval z boka na bok. Tma bola úplná, miestnosť i chodba ticho stíchli. Myslel si: No super, dnes asi nebudem spať. Možno sa stanem upírom.

Konečne, keď sa mu podarilo zaspať, započul na chodbe tajomné zvuky, akoby niekto ticho šiel po schodoch.

„Mami, to si ty?“ zašepkal. Ticho. James sa celý vystrašil a spotil sa tak, že mu pot stekal priamo do očí. „Skvelé,“ zamrmlal, „budem mať rannú sprchu zadarmo.“

V tom počul na chodbe zavrzganie dverí… a tie boli jeho izby.

Nevydržal a rozsvietil lampu. Letel preč z izby tak rýchlo, že mu ani nenapadlo, že pred jeho dverami, po ľavej strane, stojí Ghostface. „Och, super, susedské Halloween maškary prišli skontrolovať,“ pomyslel si, aj keď mu srdce búšilo ako bubon.

Ráno rodičia odišli do práce a James spal. Keď sa zobudil, uvidel v zrkadle mihnúť sa odraz Ghostfacea. Zastonal: „No jasné, aj môj odraz má dnes zlý deň.“ Rýchlo si začal hovoriť, že to bola iba nočná mora, že žiaden Ghostface neexistuje. Zhlboka sa nadýchol, šiel dole najesť sa, zobral desiatu a vydal sa do školy, stále však s pocitom, že niečo tajomné sa deje… a že by si mal kúpiť extra veľkú lampu.

Bobby ho sledoval až do školy. James si však nič nevšimol. Vystúpil z autobusu a rýchlo vošiel do budovy, aby stihol hodinu.

Bobby sa uškrnul a v duchu zamrmlal: „Tak tu chodíš do školy, malý bastard.“

Potom vošiel dnu aj on. Zamieril rovno za riaditeľom školy, pánom Mongomerym. Po krátkom rozhovore ho riaditeľ prijal ako nového školského pedagóga a rozhodol sa ho hneď predstaviť triede.

„Milí žiaci,“ povedal riaditeľ, „predstavujem vám nového pedagóga.“

Pozrel sa naňho. „Ako sa voláte?“

Muž sa mierne usmial. „Kevin Bonaventúra. Teší ma.“

James však okamžite vycítil nebezpečenstvo. Vedel, že to je on. Srdce sa mu rozbúchalo, ale rozhodol sa nikomu nič nepovedať.

Načo im niečo budem hovoriť? pomyslel si. Zase budem za debila. Nemá to zmysel.

Neskôr na školskom dvore znovu zbadal Ghostfacea. James si povzdychol a snažil sa situáciu zľahčiť.

„Zase ty, Ghosty?“ povedal otrávene. „Nemám teraz na teba čas, sorry. Tak ma prosím neotravuj.“

Ghostface pomaly vytiahol veľký lovecký nôž.

„Čo to je? Lovecký nôž čo ideš robiť,ideš azda loviť jelene na školskom dvore alebo čo?“ odvetil James.

Potom sa ironicky zasmial. „Chceš ma strašiť? Zachcelo sa ti práve mňa strašiť?“

Chytil Ghostfacea za hlavu a otočil ju smerom k skupine žiakov.

„Tamten chlapec je starší odo mňa. Volá sa Justin a šikanuje ma. Choď strašiť jeho, nie mňa.“

Ghostface na chvíľu stál bez pohybu… a potom sa zrazu otočil a odišiel.

James zostal stáť na dvore a vydýchol si. Uľavilo sa mu.

„Takže takto to funguje,“ zamrmlal spokojne. „Super.“

James prišiel domov zo školy a našiel na stole odkaz od rodičov: idú na víkend preč a príde jeho staršia sestra Sandra, aby sa oňho postarala. James z toho nebol nadšený. Najradšej by bol doma sám.

Zrazu niekto zaklopal na dvere.

James otvoril. Vo dverách stála vysoká, štíhla slečna so žuvačkou v ústach.

„Zdar, bracho.“

„No nazdar, Sandra.“

„Mám sa o teba starať celý víkend.“

„Áno, to viem. Práve som to čítal.“

„Tak ok, fajn.“

Sandra si išla na poschodie do izby vyložiť veci.

„Čo chceš jesť?“ spýtala sa o chvíľu.

„Nič,“ odvetil James.

„Ok, fajn. O chvíľu mi príde vážna známosť.“

„Čože? Zase ďalšia vážna známosť? Máme leto a už od začiatku roka… ktorá je to v poradí tá vážna známosť?“

„Nestaraj sa a zalez.“

James si v duchu zamrmlal: Pane bože… veď moja sestra je schopná sa ulakomiť aj na Ghostface.

„No super. Keď on bude môj švagor, fakt lepšie to ani nemôže byť,“ ironicky si povedal vo svojej izbe.

Prišiel večer. Sandra sa hrala na mobile a čakala na frajera. James vo svojej izbe pozeral televíziu. Dávali ďalšiu časť hororu Vreskot. Celkom sa mu to zapáčilo, a tak napäto sledoval, čo bude ďalej.

Odrazu všetko zhaslo.

James počul len, ako sestra nadáva.

„Ach do čerta! Čo sa deje?“

Vonku práve začala poriadna búrka.

Niekto zazvonil pri dverách.

Bol to celý premočený Sandrin nový priateľ Ben. Ben je katastrofa sám o sebe – nespoľahlivý a všade chodí neskoro.

Sandra ich zoznámila.

„Ben, to je môj mladší brat James. James, to je môj priateľ Ben – vážna známosť.“

Potom sa naklonila k Jamesovi a potichu povedala:

„A zakazujem ti pred ním hlúpe pripomienky, lebo ti odkrútim hlavu.“

„Jasné, segra, ako rozkážeš,“ poznamenal James ironicky.

„Ideme do mojej izby, Ben?“

„Tak dobre, poďme.“

James ostal sám v obývačke.

Zrazu sa tak silno zablyslo, až sa zľakol. Radšej išiel do svojej izby.

Keď vošiel dnu, pozrel sa smerom k oknu.

A v tom ju uvidel.

V skle sa odrážala **tvár Ghostface.

James sa zľakol a prudko ustúpil od okna.

James hlasno zakrýčal

strašidlo, strašidlo, a Sandra si očividne tažku hlavu nerobila a odvetila sám si strašidlo a zalez lebo budem rodičom žalovať.

Ale James mal pravdu naozaj po dome sa pohybuje Ghostface

ked sa Sandra a Ben pobozkali a idú si užiť intímnu chvíľu Ben zbada vo dverách Ghostfacea a vyvalil oči a odhodil Sandru nabok až sa zkotuľala z postele

čo sa deje Ben?

Videl som strašidlo odvetil

aj ty? Ved nebud poserá akou je James

ale naozaj videl som a rýchlo vstal z postele a sa začal obliekať

čo akože robíš? Trochu nahnevane vyštekla Sandra

no čo asi by som robil? Idem preč kým ma vrah nezabije odvetil

a zavrel za sebou dvere

Sandra nemohla uveriť vlastným ušiam povedala si potichu idiot.

Uprostred noci Sandra tiež mala nočné mory a zjavil sa v jej izbe Ghostface hned zasvietila svetlo a z kríkom odišla k bratovi do izby

môžem spať z tebou? Viem že je to zvláštne na staršiu sestru ale bojím sa

James jej odveti dobre pod a poriadne sa poprikrivaj a zaspali.

Na druhý deň polícia kontaktovala Clare a Bussa.

„Musíme vás informovať o vážnej veci,“ povedal policajt. „Najbrutálnejší sériový vrah ušiel zo štátnej väznice. Volá sa Bobby Keller.“

Clare aj Buss zbledli.

„Ach, panebože… deti ostali samy doma,“ povedala Clare vystrašene. „Musíme sa k nim okamžite vrátiť.“

Buss len prikývol. Rýchlo nastúpili do auta a vyrazili.

Počas jazdy mali zapnuté rádio. V správach práve hovorili o úteku vraha.

„Polícia varuje obyvateľov,“ ozývalo sa z rádia. „Bobby Keller je podozrivý z viacerých mimoriadne brutálnych vrážd po celých spojenych statov americkych, ktoré sa začali už v roku 1997.“

Clare nervózne zovrela volant.

„Musíme sa ponáhľať.“

O niekoľko minút konečne dorazili domov.

Ich auto zastalo na príjazdovej ceste.

James aj Sandra ostali prekvapení, keď ho uvideli.

„Vy ste sa už vrátili?“ spýtala sa Sandra.

Clare sa rýchlo usmiala. „Bolo nám za vami smutno, tak sme sa rozhodli prísť skôr.“

Nebola to pravda.

A James to vedel

Prešli do obývačky a Buss zapol televízor. Práve bežali správy a hovorili o sériovom vrahovi.

„Ved to je on!“ vykríkol James.

„Kto?“ spýtali sa rodičia aj sestra.

„Kevin Bonaventúra,“ odpovedal James. „Kto?“ „Zamestnal ho pán riaditeľ ako nového pedagóga… ale ja som hneď vedel, že tu niečo nehrá.“

Rodičia okamžite zavelili: „Tak rýchlo, ideme do školy!“

O chvíľu ich auto vychádzalo z príjazdovej cesty. Cesta do školy trvala menej než tridsať minút a dorazili.

Vošli do budovy a zaklopali:

„Klop, klop… je tu niekto?“

„Áno, som tu,“ ozval sa pán Montgomery. „Poďte ďalej.“

Obaja vošli a zatvorili dvere. „Musíme vám niečo povedať… máte tu vraha.“

„Čože?“

„Sériového vraha,“ povedal Montgomery a zapol počítač. Na obrazovke sa pustila dnešná reportáž.

„Ved to je Bonaventúra, nový pedagóg…“ začal James.

„Nie, volá sa Bobby Keller. Ušiel z väzenia,“ opravili ho.

Deň sa začal ako obyčajne. James vstal, najedol sa a šiel do školy. Zasa si nevšimol, keď vystupoval z autobusu, že ho niekto sleduje spoza stromov.

Bol to starý známy Ghostface. Hneď sa za ním rozbehol a dobehol ho.

„Zasa ty?“ ozval sa James. „Teraz bežím na hodinu, zabiješ ma neskôr!“ a ušiel mu.

Po hodine sa James rozhodol trochu prejsť po dvore. Hneď za ním pribehol Ghostface.

„Tak a teraz ťa ani svätý nezachráni…“ povedal pološeptom.

James ho mierne poklepal po pleci: „Zabudli ste si pracovný nástroj – nôž.“

Ghostface sa strhol. „Áno… doparoma, prečo zase?!“

utiekol.

„Počkaj ma… tu odskočím si po nôž a zabijem ťa… počkaj chvíľu!“

Čakal hodinu. Čakal dve hodiny. Nakoniec sa unavil a odišiel preč.

James šiel domov. Konečne doma ľahol si do obývačky, zapol televízor a povedal si: „Po dlhom dni si konečne oddýchnem.“

Po chvíli zaspal.

Kým spal, k nemu sa nenápadne približil Ghostface.

James náhle otvoril oči a sarkasticky poznamenal: „To snad nie je pravda… lepiš sa na mňa ako smola na päty. To si si kde kúpil toto vybavenie? Mali zľavu v Kauflande? Alebo si si zabudol dať masku z Halloweenu dole?“

Ghostface sa snažil strašiť, ale odpoveďou bolo len mierne pokyvnutie maskou.

„No tak teda… švihom straš jeho!“

Keď sa postavil na odchod, narazil si palec na nohe. „Auuuu! Auuuu! To bolí!“ – poskakoval a smial sa, až mu spadla maska dole.

James si všimol, že za maskou je Bobby Keller.

„Prečo ideš práve po mne?“ spýtal sa James. „Pretože tvoj otec môjho zabil… a teraz zabijem teba.“

Bobby sa chystal zaútočiť, keď do domu prišla Sandra. Vrah ju hneď prenasledoval. Ona utekala, ale podľahla náhlej nerovnosti a spadla. Bobby sa chystal ju rozrezať, keď James prišiel na terasu na zavolal naňho:

„Zabudli ste si nôž… a volal som práve políciu!“

Vrah sa otočil a práve vtedy prichádzala polícia aj rodičia do dvora. Policajné zložky odstavili autá a zatkli ho.

Jamesovi sa poďakovali a pochválili ho, že to zvládol bravúrne. „Mal si strach?“ spýtal sa otec. „Áno… mal som strach,“ priznal James.

Polícia odviezla Bobbyho do väzenia. Postavili ho pred súd, ktorý ho odsúdil na doživotie. Bobby sa pokúsil o útek, tentokrát neúspešne, a dali ho do samotky s krysami.

„Keď budeš mať šťastie, tie krysy ťa zožerú a bude pokoj,“ povedal policajt. Dvere sa zavreli a krysy sa naňho vrhli.

Náhle zazvonil telefón. James zdvihol. „Prosím?“ „Tu je pravý Ghostface,“ ozval sa hlas.

James si povzdychol: „Vieš čo, Ghosty? Neexistuješ… choď do riti!“ a zavesil.

Ghostface znovu zahlásil: „Ja ťa zabijem!“ „Čo? Zase? Už zabíjaj niekoho iného, mne daj pokoj!“ – a zložil.

KONIEC