Hrana súcitu
Ešte jedna vec, čo mi chýbala. Súcit je ústrednou témou tvojho príbehu, no ja napríklad ťažko verím tomu, ako Vendelín našiel súcit voči týmto ľuďom. Nikde to nie je naznačené a ani pre mňa ako čitateľku nie je vôbec jasné, prečo by som mala súcitiť s týmito ľuďmi. Sú napísaní skôr tak, že vyvolávajú odpor, opovrhnutie. Takže by sa hodilo ich v niečom poľudštiť, urobiť menej čierno-bielych. Aby aj Vendelín mal dôvod pocítiť súcit. Hlavne keď je to ústredná téma príbehu.
17.07.2026 12:52:00

Hrana súcitu
Tento text sa mi v podstate páčil, len mi nepripomína úplne poviedku :D Skôr je to nejaká legenda, alebo ako píšeš, alegorické fantasy. Na mňa dobre v rámci tohto žánru pôsobila osudovosť, najsilnejšia časť textu je Vendelínova ochrana dedinčanov - opisy sú drsné, živé, funguje to. Veľmi sa mi páčil aj úvodný text z kroniky, je dobre napísaný, prenáša nás do atmosféry, ktorou bude presýtený celý príbeh. Postavy nie sú pre mňa tak úplne postavy, ale skôr symboly, nemáš tam priestor na ich nejaké vnútorné konflikty či motivácie, ale chápem, že to asi úplne nepatrí do tohto žánru. Myslím, že tvoja schopnosť vyčarovať silné epické obrazy je tvojou silnou stránkou, napriek tomu, že som mala 0 vzťah k postavám, zanechal ten vo mne pocit nevyhnutnosti, pocit krutej dane za záchranu ľudí, ktorí si to ani úplne nezaslúžili. Ale textu by prospelo preškrtať, niektoré opisy sú príliš dlhé, niektoré metafory sú pomerne nevydarené, napr toto: Ostrý Grúň nebolo mesto. V skutočnosti to bola len zahnisaná chrasta na rozoklanom chrbte Čierneho kameňa, omyl geografie a cynický vtip dávno mŕtvych stratégov. ; To, čo nasledovalo, nebol fyzický výbuch. Nebola to tlaková vlna, ktorá by zbúrala budovy alebo rozmetala telá netvorov do okolia. Samo o sebe by to nebolo zlé, ale chcelo by to zjednodušiť. Tiež by som ocenila, keby si nám trochu menej hovoril, čo máme cítiť a myslieť si. Ale celkovo to nejako fungovalo :D
17.07.2026 10:50:56

Jazerná príšera
Pridávam sa k predošlým komentárom. Text sa mi čítal pomerne ťažko, je v ňom veľa zbytočných vysvetlení. Zišlo by sa ho preškrtať. Takisto som veľmi neporozumela celej pointe s jazerom, ako sú dve stareny prepojené, kým vlastne sú a čo je teda v neporiadku s tým jazerom?
15.07.2026 04:13:30

Jít za štěstím
Poviedka sa mi asi do 2/3 veľmi páčila. Nápad s mamutmi je dobrý, funguje, bolo to niečo zaujímavé, neokukané. Veľmi sa mi páčila scéna, kedy pozorovali oblohu a sledovali pohybujúce sa súhvezdie. Verím, že legenda o ňom by/ je ďalší príbeh z tvojho sveta. Páči sa mi mytológia Eliho sveta. Trošku to pre mňa stratilo čaro, keď sa stretli s Xanty a Bláznivým Lohom. Vyriešilo sa to strašne priamočiaro a tak nejako urýchlene. Veď Soky čakal na svoju odpoveď 12 rokov a zrazu BUM a je jasno? Škoda. Záver je cynický, to až tak nevadí. Páči sa mi aj meno Vráska. Je to určite jedna z najlepších poviedok tohto kola :)
14.07.2026 07:20:29

Strieborné srdce
Filip, yerry, okej beriem je to žánrová poviedka a problém bude asi v tom, že mi tento žáner úplne nesedí :) Skôr ma baví čítať niečo, čo nie je taká priamočiare, kde aj zaváham, ako to skončí a kde sú veci menej čierno-biele. Ale vnímam, že to má svoje publikum a je to len môj názor :)
07.07.2026 16:04:34