Fantastická poviedka – 4. kolo - Vyhodnotenie už dnes!
Za mňa tentokrát takto:
1. Jít za štěstím
2. LDN
3. Hrana súcitu
30.07.2026 15:47:17
Diskusia
Fantastická poviedka – 4. kolo - Vyhodnotenie už dnes!
Za mňa tentokrát takto:
1. Jít za štěstím
2. LDN
3. Hrana súcitu
30.07.2026 15:47:17
Táto kniha je o tebe
Ďakujem za komentáre a spätné väzby. Skúsim zodpovedať nejaké otázky, ktoré sa v nich objavili. Čo sa týka veku postáv, v mojej predstave je Filip taký dvadsiatnik po strednej škole, ktorý tak úplne nevie, čo so životom, tak sa zamestná v korporáte. Odtiaľ aj tá preferencia Matoviča (je jeho, nie moja :D). V poviedke mi šlo hlavne o zobrazenie postupnej manipulácie a toho, aké ľahké je podľahnúť "prikyvujúcej" AI. Veľa som premýšľala, ako to poňať, aby to bolo vidieť v texte a uznávam, že dialógy potom dostali priestor na úkor nejakej väčšej akčnosti a dejovosti, alebo priestoru vedľajších postáv. Preto som príliš ani nepremýšľala nad otázkami, ktoré sa týkali vzťahu s Lenou alebo toho, čo vlastne AI bola. Záver je skôr takou metaforou na to, do akého stavu sa človek dokáže dostať, kedy je život pre neho bez AI natoľko nepredstaviteľný, že (v tomto vymyslenom príbehu) zvolí splynutie a stratu vlastneho ja. Vieme však aj z reálnych prípadov, ako ľudia upadli do depresie, keď ich obľúbenému chatbotu, ktorý sa stal ich priateľom, zmenili algoritmus, prípadne o samovraždách, ku ktorým chatboti "dopomohli". Takže asi o to som sa snažila.
30.07.2026 15:39:18
Deti Rozhrania
Páči sa mi, že je to žánrovo iná poviedka ako všetky ostatné. Nápad akéhosi kozmického scifi je fajn, nevadí mi ani, že je to v niečom abstraktnejšie. Úvod ma príjemne navnadil na ďalšie čítanie, no potom ako prišli dialógy sa to pre mňa prehuplo do takého rozprávkového módu so zvláštnymi dialógmi a čierno-bielym rozdelením na dobro a zlo. Mala som z úvodu dojem, že to bude skôr tak "dospelejšie" poňaté, v zmysle, že ako je potrebný zrod, je potrebný aj zánik a všetko má svoje miesto vo vesmíre. Trochu som sa aj strácala v tom, aké pravidlá fungovania vlastne persóny a depersóny majú. Niekde píšeš, že nesmú zasahovať do života mimo Rozhrania, no Rozhranie neobsahuje žiadne planéty ani hviezdy, t.j. všetky zasahujú do diania vo vonkajších svetoch. Preto je potom zvláštne, že keď depersóny sa pustia do väčšieho nivočenia než by mali, sú persóny odrazu bezbranné, nerozumiem, prečo? Takže za mňa pekný nápad, pekný svet, Rozhranie znie ako zaujímavý priestor, ale pre mňa trochu zmätok v tom, ako to celé funguje.
30.07.2026 15:23:13
Hrana súcitu
Ešte jedna vec, čo mi chýbala. Súcit je ústrednou témou tvojho príbehu, no ja napríklad ťažko verím tomu, ako Vendelín našiel súcit voči týmto ľuďom. Nikde to nie je naznačené a ani pre mňa ako čitateľku nie je vôbec jasné, prečo by som mala súcitiť s týmito ľuďmi. Sú napísaní skôr tak, že vyvolávajú odpor, opovrhnutie. Takže by sa hodilo ich v niečom poľudštiť, urobiť menej čierno-bielych. Aby aj Vendelín mal dôvod pocítiť súcit. Hlavne keď je to ústredná téma príbehu.
17.07.2026 12:52:00
Hrana súcitu
Tento text sa mi v podstate páčil, len mi nepripomína úplne poviedku :D Skôr je to nejaká legenda, alebo ako píšeš, alegorické fantasy. Na mňa dobre v rámci tohto žánru pôsobila osudovosť, najsilnejšia časť textu je Vendelínova ochrana dedinčanov - opisy sú drsné, živé, funguje to. Veľmi sa mi páčil aj úvodný text z kroniky, je dobre napísaný, prenáša nás do atmosféry, ktorou bude presýtený celý príbeh. Postavy nie sú pre mňa tak úplne postavy, ale skôr symboly, nemáš tam priestor na ich nejaké vnútorné konflikty či motivácie, ale chápem, že to asi úplne nepatrí do tohto žánru. Myslím, že tvoja schopnosť vyčarovať silné epické obrazy je tvojou silnou stránkou, napriek tomu, že som mala 0 vzťah k postavám, zanechal ten vo mne pocit nevyhnutnosti, pocit krutej dane za záchranu ľudí, ktorí si to ani úplne nezaslúžili. Ale textu by prospelo preškrtať, niektoré opisy sú príliš dlhé, niektoré metafory sú pomerne nevydarené, napr toto: Ostrý Grúň nebolo mesto. V skutočnosti to bola len zahnisaná chrasta na rozoklanom chrbte Čierneho kameňa, omyl geografie a cynický vtip dávno mŕtvych stratégov. ; To, čo nasledovalo, nebol fyzický výbuch. Nebola to tlaková vlna, ktorá by zbúrala budovy alebo rozmetala telá netvorov do okolia. Samo o sebe by to nebolo zlé, ale chcelo by to zjednodušiť. Tiež by som ocenila, keby si nám trochu menej hovoril, čo máme cítiť a myslieť si. Ale celkovo to nejako fungovalo :D
17.07.2026 10:50:56
Poviedky
Prihlásenie