Austrum
Yerry podľa mňa si blízko k naozaj profesionálnej próze. Nepotrebuješ samoúčelovú obohranú melodrámu aby si vytvoril citový dopad. Tvoje texty sa odohrávajú tu a teraz bez nadbytočných interných monológov postáv a vysvetliviek rozprávača. Čo postavy cítia predostrieš fyzickými reakciami tela, nie lacnými vysvetleniami rozprávača. Opisy, metafory aj prirovnania sú úderné, atmosferické, originálne a veľmi zvláštnym spôsobom podnecujú predstavivosť.
Avšak, miestami sa až príliš opieraš o efekty, zvuky, farby a tlačíš toho veľa na seba. Ak je všetko prestetizované, nevynikne nič. Nejaká 1/4 textu sú opisy Kassandry, jej prenikavých očí, ako ju vníma hodinár, jeho telesné reakcie. Všetky tieto scény sú samé o sebe pekné a dobre napísané, ale je to synonymicky vyjadrené to čo se už čítali viackrát v tak krátkom texte.
A trošku ma miatol ten lore dump vo forme dialógu, všetko naraz v jednom bloku: Korigátori, Harmonizátor Chronosu, Synoda, Najvyššia Rade Archónov, Rod Vaneovcov, slávnosti Zimného Náťahu, kreslo Prvej Dozorkyne Večného Taktu
The heck is all this? :-D
01.11.2026 10:36:26