Minulú jeseň vyšla vo vydavateľstve Golden Dog antológia Daleké království. Zostavovateľky Tereza Kadečková a Lucie Lukačovičová v nej čitateľom ponúkajú pätnásť poviedok od pätnástich autoriek, výhradne žien. Ide o skutočne rozmanité texty. Žánrovo siahajú od modernej súčasnej prózy cez space operu až po urban fantasy, new weird a mnohé ďalšie. Spája ich najmä to, že boli inšpirované rozprávkami: všeobecne známymi i „echt“ českými.

Rozprávok nikdy nemáme dosť

Retellingy, prerozprávané verzie mýtov, legiend a rozprávok, sú práve dosť v móde. Na pultoch kníhkupectiev sa množia príbehy vychádzajúce z gréckej, severskej, ba dokonca kórejskej mytológie, autori vo svojej tvorbe vedome i podvedome dookola spracúvajú rozprávkové motívy. Podľa niektorých je to preto, že nedokážu vymyslieť nič nové, ale také jednoduché to podľa mňa nie je. Mýty a rozprávky kolovali medzi ľuďmi, získavali nové verzie a stávali sa inšpiráciou pre romány, maľby, hudbu či filmové spracovania dávno predtým, než sa výraz „retelling“ na obálke stal marketingovou stratégiou. Rozprávky sa v prvopočiatkoch šírili ústne, žiadny rozprávač ich teda nevyrozprával rovnakými slovami, možno vynechal čosi, čo sa mu nepáčilo, alebo vyplnil medzeru v príbehu, keď na niečo proste zabudol. Príbehy sa menili a žili.

„Pohádka je jediný žánr, který spojuje všechny,“ píše Zuzana Marie Kostičková v prológu k Dalekým královstvím. Je to pravda. Počúvame, čítame, pozeráme sa na ne od detstva, máme ich v krvi. Najprv obrázková verzia Popolušky v leporele s interaktívnymi prvkami, neskôr Disneyovka a na Vianoce české Tři oříšky. Neskôr aj verzia od Perraulta či Dobšinského. Cinder od Marissy Meyer alebo dokonca filmové spracovanie, v ktorom sa príbeh Popolušky odohráva na americkej strednej. Stále ten istý príbeh, ale predsa trochu iný. A stále ho nemáme dosť. Rozprávky nás priťahujú, ako autori sa s nimi radi pohrávame, pre čitateľov sú niečím známym, povedomým pozdravom, ktorý im pomôže ponoriť sa do deja.

Skrátka a dobre, nemyslím si, že by autori písali retellingy preto, že nemajú vlastné nápady. Skôr podľa mňa ani nemôžu inak.

Staré príbehy po novom

Okrem rozprávkovej inšpirácie spája poviedky v antológii i experimentálnosť. Autorky sa s predlohami pohrali tak, až sú niekedy na nepoznanie. Medzi najnetradičnejšie patrí Královna růží od Vilmy Kadlečkovej. Príbeh Šípkovej Ruženky sa odohráva v zvláštnom svete, kde v domácnosti namiesto Siri či Alexy nemôže chýbať čarovná žaba a kde sú predpovede sudičiek úradným úkonom. Poviedka je veľmi nezvyčajná, spomedzi rôznych tém v nej dominuje medzigeneračný konflikt či materstvo. Ruženka sa tak veľmi snaží uchrániť svoju dcéru pred predpovedaným osudom, až napokon zistí, že ju vôbec nepozná. Príbeh sa mi čítal ťažšie, dokonca som sa na ňom na istý čas zasekla, našla som v ňom ale veľa motívov, ktoré mi doteraz utkveli v hlave.

Spomedzi nezvyčajných textov musím vyzdvihnúť aj Zlatú hvězdu od jednej zo zostavovateliek, Terezy Kadečkovej. Ako žáner pre svoju verziu Princeznej so zlatou hviezdou si vybrala new weird. Od kráľa Kazisvěta a rádu zlatej varešky príbeh posunula k dystopickej spoločnosti rozdelenej na tri časti. Bežní ľudia, oživené mŕtvoly a valouni – ľudia, ktorým v hlave rastú vzácne nerasty či kovy, a v dospelosti ich „vyťažia“. Svet poviedky je krutý, no zároveň fascinujúci, prečítate ju na jeden dych.

V antológii nájdete etablované i menej známe autorky. Do prvej kategórie okrem spomínanej Vilmy Kadlečkovej patrí napríklad aj Julie Nováková. Tá svoju Záhradu trnů, sci-fi (a dokonca queer) verziu Krásky a zvieraťa zasadila, ako inak, do vesmíru. Krátka, no o to pôsobivejšia poviedka sa zaoberá limitmi toho, čo všetko možno považovať za človeka, ako aj limitmi, alebo možno skôr bezhraničnosťou lásky. Opravuje pritom jeden nedostatok rozprávkovej predlohy. Ak kráska milovala netvora takého, aký je, prečo by sa mal pre ňu meniť na „tuctového“ princa.

Potešila ma aj Michaela Merglová svojím textom Tisíc kleteb na tvou hlavu, v ktorom spracovala príbeh Koščeja Nesmrtelného v podobe trileru. Poviedka sa odohráva medzi bezdomovcami, na spodných priečkach spoločnosti, má dobre spracované postavy po psychologickej stránke a veľmi zapamätateľnú dusivú atmosféru.

Z autoriek, ktoré som predtým nepoznala, musím spomenúť najmä tri. Emma Riedová vo svojom Případe jabloňové panny podáva zručne spracovanú a pútavo napísanú historickú detektívku o vražde v jabloňovom sade na dedine neďaleko Prahy. Na pomerne malej ploche zvládla do príbehu zabudovať historické pozadie, rôznorodé a trojdimenzionálne postavy a zaujímavú zápletku. Z úplne iného súdka je poviedka Kam si šel, Kaii? od Barbory Vrobelovej, Snehová kráľovná na spôsob vesmírneho hororu. Poviedka, hoci miestami možno trochu chaotická, vyniká pestrosťou klasických space opier a úžasnými nadpozemskými obrovitánskymi monštrami, ktoré zároveň vyvolávajú zimomriavky i šteklia predstavivosť. A napokon je tu urban fantasy Dobří švagři se vracají od Dagmar Mudrovej, kde čert a jeho „čestný“ švagor vyšetrujú prípad nesmrteľných sliepok, ktoré sa začali zjavovať v Prahe. Veľmi som sa bavila a myslím, že tieto postavy by vydali aj na celú poviedkovú knihu. Ani s jednou z týchto troch autoriek som sa predtým nestretla, ale dúfam, že si od nich čoskoro prečítam niečo ďalšie.

Ženský pohľad

Ďalšou spoločnou stránkou príbehov je, že ich napísali ženy. V poviedkach sa to prejavuje v rôznej miere, veľmi výrazne v spomínanej Královnej růží, úvodnej poviedke Žába (Tereza Janišová), ktorá je v podstate o vyrovnávaní sa s traumami, či v texte Potrestaná od Veroniky Fiedlerovej. Potrestaná predstavuje novú verziu rozprávky Pyšná princezná, má erotické prvky a rozpráva dvakrát ten istý príbeh v dvoch časových líniách – v starovekom Ríme i modernom Česku, lebo niektoré veci sa proste nemenia. Tieto tri menované poviedky sú asi najviac feministické s tým, že si z rozprávok vyberajú archaické či dokonca myzogýnne scény, tie, ktoré v rozprávkach neberieme ako negatívne, ale keby sa udiali v skutočnom svete, boli by prinajlepšom trochu cringy a prinajhoršom...

Keď sme uverejňovali ukážku z tejto knihy, jedna z reakcií na Facebooku bola od pána, ktorý mal z antológie obavy, najmä z toho, že výlučne ženská zostava bude riešiť najmä ženské témy. V istom zmysle sa nemýlil. Podľa mňa by ale delenie na mužské a ženské v literatúre malo byť nepodstatné. Láska, vzťahy či výchova detí rozhodne nie sú (alebo by nemali byť) len súčasťou života žien, a tak texty o nich by sa podľa mňa nemali brať ako relevantné len pre polovicu ľudstva. Viem, pokiaľ ide o zábavu, každého nemôže baviť všetko. Keď ale opomenieme čisto zábavnú funkciu kníh, treba povedať, že literatúra má i tú vlastnosť, že nám pomáha odskúšať si životné situácie „nanečisto“, zoznámiť sa s ľuďmi, ktorí sú iní ako my a majú odlišný pohľad na svet. A ak sa nebudeme snažiť navzájom spoznať a akceptovať, dokedy ešte budeme nútení tvrdiť, že časť ľudstva je z Marsu a časť z Venuše?

Zhrnutie:

Ako v prípade každej antológie poviedok, aj v Dalekých královstvách nájdete poviedky, ktoré sa vám budú páčiť viac, i také, ktoré vás zaujmú a pobavia menej. Rozhodne ale stála za prečítanie. Vďaka solídnym textom od autoriek, ktoré sledujem už dlhšie, a rovnako niektorým úžasným prekvapeniam od tých úplne neznámych. Ak máte radi rozprávky natoľko, že sa ich nebojíte rozbiť a z črepov poskladať nanovo – nemáte prečo váhať.

---

Hodnotenie: 7/10

---

Tereza Kadečková & Lucie Lukačovičová – Daleké království

Vydavateľstvo: Golden Dog

Rok vydania: 2025

Vydanie: prvé

Jazyk: český

Počet strán: 348

Väzba: hardback, little head

ISBN: 9788053027724

---

Ďakujeme vydavateľstvu Golden Dog za recenzný výtlačok.