B.T. Niromwell

Má rada: dobrú literatúru, dobré béčka, knihy, filmy, rýpanie do začínajúcich autorov. Nemá rada: zlú literatúru, ľudí, čo používajú slovo "moc" ako príslovku

Info

Prezývka Niromwell
Web:
Členom scifi.sk: 9 rokov
Naposledy online: 6.01.2020
E-mail: takacova.b@gmail.com
Skype:
Facebook:
Instagram:
Twitter:
YouTube channel:
LinkedIn:
Snapchat:
Aktivita
Index:
Zbierka: 0
Ponúka / Hľadá: 0 / 0
Komentáre: 209
Články: 63
Poviedky: 19

Zbierka - ponúka

B.T. Niromwell ešte nepridal žiadne dielo do zoznamu, ktoré má navyše.

Zbierka - hľadá

B.T. Niromwell ešte nepridal žiadne dielo do zoznamu, ktoré hľadá.

Zbierka - najnovšie

B.T. Niromwell ešte nepridal žiadne dielo do svojej zbierky.

Diskusia

Story of a red-hairred warrior
Mám trochu pocit, akoby som pozerala na tento príbeh cez kľúčovú dierku. Spočiatku si čitateľ nevie ani predstaviť situáciu ani prostredie, v akom sa postavy nachádzajú, kde a ako sa skrývajú. Potom sa dozvieme, že Indra nikdy nezapadala, ale z nejakého dôvodu nikdy neodišli na Zem, čo je odrazu riešením, nevieme prečo. Záver s rozprávačom to vylepší, ale stále mám pocit, že je tam niekde väčší príbeh, z ktorého je tu len malá ochutnávka.
04.01.2020 19:32:17

Whisper of the forest
Pekná lyrika, niektoré pasáže sú skvelo vyšperkované, napríklad toto je mega: „hlas mala drsný a chrapľavý, nehodiaci sa k jej jemným črtám. Akoby v nej žilo niečo prastaré. Akoby bola len krehkým, trblietavým obalom toho, čo v skutočnosti drieme pod povrchom .“ I keď sa nájdu perly aj z opačného póla: „akokoľvek nevysvetliteľne mu to samému pôsobilo.“ Občas tu máš rozkúskované výpovede. Napríklad v proroctve sú neúplné vety ako: „Tam kde statné stromy, zapustia korene a vykvitnú lúky rozľahlé, rieky zurčiace a vtáky spievajúce.“ Neviem, čo sa TAM vlastne stalo. Krátke vety sa používajú na zvýšenie napätia, ale musí byť v nich dokončená myšlienka. Podobne neoddeľuj uvádzacie vety ako osobitnú vetu ako napr: Ticho preriekol. Občas vynecháš čiarky a ujde nejaký plurál nominatívu s ypsilónom, tiž máš niekedy prvé slabiky slov oddelene, to treba vychytať v poslednej fáze. Tiež ti občas ujdú čechizmy (popadnúť dych). Občasné archaizovanie tu nesedí, netreba tlačiť na pílu, obzvlášť čo sa pátosu týka. Dej je tu pomerne zahmlený, teda aspoň čo sa týka proroctva a pôvodu hlavnej postavy. Popravde neviem, čo sa vlastne na konci stalo, hoci to bol veľmi pôsobivý obraz😊 V spomienkovej sekvencii sme sa vôbec nedozvedeli, prečo ju chcú ľudia zabiť. Iba preto, že zistili, že niečo neprirodzené žije v lese? Chýb mi tam akési vysvetlenie, určite to nemohlo byť iba tým, že videli sme ženu v lese, poďme les (ktorý v živote dedinčanov musí zohrávať určitú úlohu a zapáliť ho by bolo pre blízku dedinu nebezpečné) spáliť. Romantická dejová línia funguje lepšie, hoci je trochu humorné, ako na začiatku Yanis zmätene pobehuje pod okienko a je zvláštne, že na ňom opisuješ práve to, ako sa bezprostredne raduje, keď mu má umrieť milá, ale inak to klape. SPOILER: Len by som sa vyhla „klamaniu“ čitateľa že ich prvý a posledný bozk, keď už o pár riadkov nasleduje ďalší.
04.01.2020 17:34:02

Prípad Vendelína Kornútika.
Prvý dojem druhýkrát neurobíš, preto je prvá veta poviedky veľmi dôležitá, mala by byť úderná, navnadiť čitateľa atď, však to poznáme. Pre mňa táto prvá veta čitateľa úplne odpáli svojou informačnou nasýtenosťou, je strašne dlhá a ťažko sa v nej orientuje. Odporúčala by som to seknúť takto: Na policajnej stanici presne desať minút po polnoci zablikalo na kontrolnom paneli výstražné svetlo. Tento problém sa ťahá celou poviedkou, niektoré súvetia sú tak komplikované, že sa v nich autor sám stráca a potom sa dejú veci ako napr. toto: „Zazrel svojich kolegov ako stoja so spustenými zbraňami nad postavou schúlenou v kvetovanom pyžame na koženom kresle v aule banky ako ospalo a prekvapene žmurká do svetiel lampášov a započul jeho tiché a rozstrasené slová...“ Človek, ktorého našli, označuješ slovom „postava“ (ženský rod), ale sloveso „započul“ už máš v mužskom. Zároveň sú v týchto súvetiach zle čiarky. Notička hovorí, že teleportácia po slovensky, ale toto je taký česko-slovenský mišung. Neviem, ktorý jazyk ti je bližší, ale skús porozmýšľať, či nechceš písať radšej po česky. Z drobností, čo by som vypichla: Občas sú v texte zvláštne slovné spojenia ako „väzobná väznica“ či „vďačne ďakujúci“ a preklepy. Pozor, slovo „podľa“ nie je predložka miesta („...sa z bokov priblížili bez slov podľa stien vedľajších domov ku vchodu“). Na začiatku sa opakuje slovo blikať. Za názvom nemá byť bodka. Poznámka, ako Adélka nemá problém kojiť, mi prišla dosť nevhodná, ale každému, čo jeho je. Čo sa mi páčilo, bol opis hlavného hrdinu: „...prosto takmer ideálny muž až na jemne odstávajúce uši.“ Pokiaľ ide o dej, držal ma text v napätí, kým nebolo v podstate jasné, k čomu došlo asi v dvoch tretinách, ten koniec tam už bol potom v podstate zbytočný, lebo čitateľ už vie všetko, čo chcel. Ale nejde mi do hlavy logika tejto poviedky. Toto bude SPOILER. Takže chlapík zisťuje, že sa mimovoľne premiestňuje tam, kde veľmi chce. Mesiac sedí vo väzení, túži po domove a ani raz sa nezobudí doma? Vtedy v noci, keď sa objavil na chodbe, určite viac túžil byť vo svoje (alebo Adelkinej posteli), tak prečo neskončil tam? No ešte viac ma zaráža spôsob, ako ho omilostili. Našli sme chlapa v banke. Okej! Tvrdí, že nevie, ako sa tam dostal. Ale my si to vysvetľujeme nepravdepodobným fyzickým javom, ktorému nikto z nás naozaj nerozumie. Okej, nech ide! To bol trochu WTF moment. Inak hlavný hrdina po celý čas nedôjde k ničomu vlastným pričinením, po celý čas mu v podstate takpovediac padajú pečené holuby do huby. Po celý čas nemusí reálne riešiť a nevyrieši žiaden problém. Z väzenia sa dostane, lebo nejaký fyzik príde s bláznivou teóriou. Príde k Adélke a zistí, že ho miluje a hneď sa idú brať. Keď Adélka zistí, že sa vie teleportovať a neobťažoval sa jej o tom zmieniť, vôbec jej to nevadí. Chápem, že Vendelín as má byť takýmto typom hrdinu, taký bežný ťuťko, ale práve preto by som to odporučila potiahnuť ešte do vtipnejšej roviny, že keď už, tak poriadne, lebo to malo našliapnuté dobrým smerom.
01.01.2020 20:22:38

Vianočné prekvapenie
Skvelý úvodná veta! Trochu to stráca na dynamike práve v akčnej časti. Rozmýšľam, že na probléme s atmosférou môže niečo byť - bolo by zaujímavé, keby si pri popkultúrnych odkazov ešte viac pritlačil na pílu, aby to deju vystavalo akúsi základňu, lebo spočiatku ich bolo primálo a až ku koncu si sa o to oprel, keby boli vyváženejšie v celej poviedke, malo by to lepší efekt.
01.01.2020 13:18:08

Zápalka
Riadny hardcore. A veľmi zaujímavý nápad, vymykajúci sa kaprovskej reovlúcii, ktorých tu bolo plno (a na ktorej som sa zviezla aj ja). Možno by bolo ešte zaujímavé pridať akciu, ako sa dostala von. Ale to možno ako nápad do budúcna.
01.01.2020 13:06:09

Minirecenzie

Rodinná oddýchovka:) Na Shazam som sa tešila hlavne kvôli traileru, ktorý bol naozaj veľmi vtipný, no ako sa ukázalo, boli v ňom naozaj všetky vtipy... Takže som ostala sklamaná. Okrem nedostatku humoru musím filmu vytknúť nevyužitý potenciál záporáka, inak síce jedna z najlepších postáv filmu, ale nejde mi do hlavy, keď už záporák chodí po svete so siedmimi smrteľnými hriechmi, prečo to vôbec nevyužiť? Rovnako tak mohol mať armádu siedmich trpaslíkov, vo filme by to neurobili skoro žiaden rozdiel, až na malinký twist na záver. Mohlo to byť neuveriteľne coool... ale to by musel byť film o niečo dlhší. Plusom sú rozhodne sympatické postavy, hlavná myšienka, záporák Mark Strong a úžasné ukážky toho, čo urobí pubertiak, keď dostane superchopnosti, čo podľa mňa bolo veľmi trefné. Rodinný nobrainer, pri ktorom si oddýchnete, ak od neho veľa nečakáte.
Grécka mytológia je odjakživa jedným z mojich obľúbených námetov. Keď sa k tomu ešte pridá čítavý, hravý jazyk, nový pohľad na známe osobnosti a udalosti a dotoho riadna dávka mágie, nie je sa čo čudovať, že som sa z tejto knižky veľmi tešila. Kirké je okrem iného sonda do života človeka a jeho prežívania najjednoduchších životných okamihov až po tie najneobyčajnejšie. Zaujímavo a účinne kombinuje všeobecný prehľad čiatteľa, ktorá zapája do budovania príbehu, a popritom vám rozšíri obzory. Táto knižka má všetko, okrem zbytočného pátosu!
Táto kniha je predovšetkým známa vďaka svojej silnej myšlienke, no podľa mňa tu jednoznačne vyhráva forma nad obsahom. Obsah je silný, až prisilný, ponurý, surovo naturalistický, ale autor nestavil všetky svoje karty len na dej, sám o sebe dosť šokujúci, aby zaujal. Čítala som knihu v českom preklade a mix ruštiny, angličtiny a češtiny bol natoľko famózny, že ma to doteraz fascinuje. Ťažko to k hocičomu porovnať.
Musím povedať, že najmä prvá časť knihy bola veľmi dobre napísaná, vyslovene krásne. Príbeh je romantický, pomerne klasický, no zároveň vo svojej klasickosti originálny. Čo by som ale vyzdvihla na tejto knihe najviac sú veľmi triezve a povzbudzujúce myšlienky, ktoré ju pretkávajú od začkiatku do konca. Príbeh je, ako romantické príbehy bývajú, občas pekný, občas dramatický, občas zbytočne dramatický, niekedy sa s postavami stotožníte, niekedy máte pocit, že by ste ich prefackali, ale vo väčšine prípadov to vždy zachráni triezvosť a láskavosť autorky, ktorá sa na svoje postavy pozerá a dozerá na nich ako na svoje dietky.
Musím povedať, že p počiatočnej scéne, kde je hlavný hrdina na vrchole pyramídy a vyratúva, kde všade už dnes bol a koho zbalil, som si povzdychla, čo to zase bude, ale po prvej scéne to už bolo len lepšie. Veľmi príjemný, priamočiary, jedenapolhodinový večerný akčný film s prvou láskou zo strednej školy (check), sidekickom s rovnakými schopnosťami (check), hlavným hrdinou polosirotou (check), ktorý si žije nad pomery (check), až si ho jedného dňa nájde extrémistický náboženská sekta (check) s bielovlasým Samuelom L. Jacksonom na čele (dobre, to už bolo trochu originálne, ale tie biele vlasy si mohli fakt odpustiť). Príjemným prekvapením je sympatický herecký výkon pomerne všetkých hlavných hrdinov, osobne ma nadchla britská verzia Jessa Eisenberga (Jamie Bell). Najviac mi vadili "tí zlí" - ok, dokedy nás bude Hollywood otravovať katolíckymi sektami, čo chcú zničiť svet? Trochu lacné a naozaj nie uveriteľné. Trochu nedopovedaný príbeh o matke hlavného hrdinu mi doteraz leží v žalúdku - chápem, že si tvorcovia otvorili dvierka pre pokračovanie, ale takto ostal divák nenasýtený. Každopádne, po rozpačitých recenziách som veľmi milo prekvapená, ide o solídny akčný film so skvelou vizuálnou stránkou, ktorý môže konkurovať aj dnešným filmom, hoci od jeho vzniku ubehlo už desať rokov. Nečakajte veľkofilm - ale práve to ma na tomto filme bavilo.

Poviedky

Prekliati bohovia – IV. Machinostra

Vzducholoď Víťazstvo sa blíži k Astarionu s drahocenným nákladom, Ilia si zvyká na život vo vyhnanstve a Cadusa opäť chytá smäd. Ďalšia časť Prekliatych bohov.

5 komentárov

Horárka

PNP

4 komentárov