Na krídlach búrky
Dosť ma zaujal opakujúci sa nápad prepísať ten istý text dvoma osobami. Príde mi to neuveriteľne prácne, ak to nemá byť len prepis zámen a slovies, lebo ak by mal byť, tak je to zbytočná škoda. Oboje spôsoby písania dávajú autorovi do rúk iné zbrane, ktoré by mal použiť. Napríklad som nedávno čítala knihu z prvej osoby, človek bol v hlave hlavného hrdinu a na tých 300 stranách sa o ňom a jeho živote nedozvedel zhola nič. Rozprávač opisoval veci, čo sa okolo neho dialo ako keby okom kamery, ale v prvej osobe, čiže to vyplynulo nie len zbytočne, aj neprirodzene. To si akože nikdy nespomenie na nič zo svojej minulosti a nezamyslí na nad zmylom života? Proste, otázka je, koľko z prežívania postavy chceš odhaliť a koľko toho chceš skryť, lebo ak ideš z prvej osoby napríklad, tak si rozprávač môže tak nanajvýš domýšľať, akýpohľad na veci majú ostatné postavy, ale nikdy to nebude vedieť na sto percent. Čiže aspoň ak na malý moment potrebuješ byť v hlave inej postavy, tak bud krutý sek, zmeň na tne úsek rozprávača, alebo rovno chod na tretiu osobu. A tretia osoba tiež má viacero variant. Už spomínané oko kamery, keď nie si v hlave hlavnej postavy, všemohúci rozprávač, keď si v hlavách všetkých a vidíš aj to, čo žiadna z postáv. Alebo niečo, čo je najbližšie prvej osobe, keď hľadíš na svet z pohľadu jednej postavy, hoci to opisuješ v tretej osobe. Odporúča sa vybrať si jeden zo spôsobov rozprávania a netrepať-nemiešať. Experimenty sú, isto, vítané, ale v tom prípade sa treba zmieriť s tým, že experiment môže nevyjsť.
23.01.2022 20:09:59

Džentlmeni a čas búrky
Zaváňa to takou až stredovekou literatúrou, kde bolo pointou vyjadriť mravoučnú myšlienku. Ten obraz vesmírnych hodín je pekný, len miestami sa vety strácajú samé v sebe a aj ked sú dobre, bez čiarok sa ťažko čítajú. Príde mi, že sa viac venuješ šperkovaniu textu, ako jeho zmyslu. Napr. prvá veta: Miestnosťou sa niesol hlasitý tikot obrích hodín a klikanie masívnych ozubených kolies ako keby šlo o dáky hodinový stroj nezmerných rozmerov. - prečo ako keby? Veď na začiatku vety vravíš, že tam tie obrie hodiny naozaj sú.
23.01.2022 20:00:57

Tik-tak
Mne sa to páčilo od začiatku, ale koniec bol vyslovene parádny:) Akurát ked čo, tak táto vet ami prišla dosť polopatistická: Nejedol a nespal, už to nepotreboval, bol predsa po smrti. Ale to sú vyslovene detaily.
23.01.2022 19:04:58

Úzka špecializácia
Táto poviedka mi veľmi sadla, stále ma nanovo prekvapí, ako veľmi mi sedí tvoj štýl, s akou ľahkosťou to všetko ide a plynie, ako sú dialógy prirodzené, ako tam vždy dáš nejakú skrytú perličku pre toho, kto si všimne, druhú rovinu. Mňa nejaké veľké patetické emócie v literatúre v momentálnom životnom štádiu skôr odrádzajú a táto poviedka je o priemernosti, o tom, že ľudia si stále myslia, že budú strašne výnimoční, a zrazu sú úplne normálni a aj tie úžasné veci, čo vedia, ako ked sa vieš rafiť do basketbalového koša cze celé ihrisko, sú v skutočnosti také akože na nič. Aspoň ja to tak vidím. Tak mne sa to páčilo, ak to doteraz nebolo dosť jasné :D
23.01.2022 18:34:43

Na krídlach búrky
Presne tak, tak buďte diskrétni, nech sa nam dovtedy nezníži počet súťažných poviedok.
23.01.2022 18:22:48