Kto by nebol zvedavý na jeden z naj kontroverznejších filmov tohto roka? A hele ho, ono je to scifi! Vlastne asi je to mix scifi, fantasy a hororu a práve to posledné ma takmer odradilo od toho, aby som si ho pozrela. Predsa len, vzhľadom na tému, čo ak to bude na mňa príliš gore? Ale nabrala som odvahu a musím povedať, že mi to ako horor v podstate ani neprišlo. Možno to bolo tým, že som zhruba vedela, čo ma čaká. Ak by na mňa tento film vyskočil ako čisté prekvapenie, iste, bolo by som výraznejšie šokovaná, takto musím povedať, že som si ho dosť užila. V prvom rade, má nádherný vizuál. Ťažko povedať, v akej dobe sa to vlastne odohráva. Reálne miesta, Lisabon, Paríž či Alexandria sú zachytené tak, ako snáď nikdy nevyzerali, akoby tento príbeh napísal niekto, kto tam nikdy nebol, ale veľa o týchto miestach sníval. Je to nesmierne snové a čarovné. Niekto výjavy sú, samozrejme, divné a znepokojivé, ale musím povedať, že nejdú príliš cez čiaru a prišli mi divné a znepokojivé akurátnym, príjemným spôsobom. Áno, filmu by sa dala vytknúť hra na efekt, napríklad, prečo je prvá tretina filmu čiernobiela? Iste, mohli by sme filozofovať, že je to symbol Belinej neslobody, ale nezdá sa mi, že by to na všetky scény platilo na sto percent. Ale rada to Chúdiatku odpustím, lebo skúmať vizuál je niečo, čo filmom svedčí. Počula som názory, že sa tu dokopy nič nedeje. Nuž, ťažko sa s tým hádať. Keď si vezmeme premisu filmu, znie pomerne dobrodružne, ale maximum sa z toho nevytĺklo, ak teda hľadáme nejakú väčšiu dobrodružnosť, lebo Bela v ďalekom šírom svete nevyhľadáva ani tak dobrodružstvá, skôr skúma ľudskú povahu a prirodzenosť. A teda tu máme mnoho filozofických debát, iste, mnoho sexu, to tu už bolo povedané veľakrát, a veľa nesmierne pragmatických konštatovaní o svetskej skutočnosti. Mňa práve takéto pseudofilozofické reči vedia zabaviť, baví ma, ako tvorcovia nešli do romantického feelgood feelingu a zároveň sa vyhli pridramatickému ľudskému trápeniu. Konzistentná objektívnosť, s akou sa Bela takmer do konca pozerá na svet, pridáva filmu na zaujímavosti a pomáha mu neskĺznuť do klišé. Sexuálne scény sa nezvrhávajú do klasického hollywoodskeho och, je to stále úžasné, ale ani nedôjde k znásilneniu, čo je v poslednom čase pri hollywoodskych drámach na pohľadanie. Herecký výkon Emmy Stone je famózny, jej špecifický pohyb, ktorý imituje malé dieťa, ale v skutočnosti vyzerá ako bábika na šnúrke, vám vlezie pod kožu. To ma privádza k debate, že tento film je vlastne najznepokojivejší tým, že detský mozog je vystavený dospelému svetu, NSFW veciam vlastne oveľa skôr, než reálne dospeje. Podľa mňa však o toto vo filme nejde a jasné, dá sa na to upínať, ale na čo si kaziť zážitok? Bela by mohla byť čokoľvek – robot, mimozemšťan, dieťa, hocičo, tvorcovia len potrebovali neznalého pozorovateľa sveta a takéto rozprávanie je naozaj čarovné. Pekný je aj prerod Bely a to, že ani na konci nie je úplne normálna podľa našich bežných pravidiel. Ďalšia postavička, ktorá si ma získala, bol Godwin, tvorca Bely, v podaní skvelého Williama DaFoa. Je pravda, že keby sme film rozsekali a ukazovali z neho len určité scénky, pôsobil by tak výraznejšie, lebo by sme ich porovnávali s bežnými filmami, takto nahustené efektné scény a bystré dialógy súťažia vlastne medzi sebou. Preto ak ste najprv videli pár scén, možno v podobe reelsov na internete, môže sa vám koncept filmu časom akoby prejesť a stratí svoj šmrnc. Ale ak sa vám zapáči jeho atmosféra, verím, že si ho užijete až do konca.

Podoba vody svojho času dosť rozmútila vody fantastiky. Podľa reakcií som čakala snivú alegóriu plnú symbolov s jemne a možno aj viac ako jemne znepokojivou romancou. Dobre, iste, do veľkej miery to tak bolo alebo by mohlo byť, keby som do toho nešla s týmito očakávaniami. Ak by mi bol predostretý bezmenný film a pustili by mi Podobu vody, isto by to bolo znepokojivé. Ale keď už človek vie, že pôjde o romancu medzi človekom a... (no, čokoľvek to je, vyzerá úplne ako Abraham Sapien z Hellboya), je to síce stále znepokojivé, ale keďže nestráca čas čudovaním sa, čo sa to na plátne deje, má čas všímať si dej a kulisy. Našliapnuté má film veľmi pekne. Prostredie a hrdinovia sú nám na začiatku predstavený veľmi príjemným, zaujímavým a hlavne nesmierne vizuálnym spôsobom, čo sa snúbi s faktom, že hlavná hrdinka Elisa je nemá. Tu musím povedať, že Sally Hawkins je skvelá voľba, ak postava nerozpráva, potrebujete niekoho s určitým vyžarovaním, kto je zároveň veľmi sympatický a žiari krásou bežného človeka, čiže sa s ním dá ľahko stotožniť, alebo aspoň príde divákovi dosť zaujímavý. U mňa toto pri hlavnej postave platí na sto percent. Dej je zároveň zasadený do polovice minulého storočia, čiže prichádza s akousi nostalgickou atmosférou doby, kde sa žilo akosi ľahšie, lebo romantizovať si ľudské úsilie a ťažkú prácu cez filter televíznej obrazovky je ľahké – tým chcem povedať, že na filmy spred niekoľkých desiatok rokov sa proste dobre pozerá. To, že Elisa býva nad kinom, prináša do filmu ďalšiu romantickú kulisu. Nádherne i keď minimalisticky je tu vykreslený jej najlepší priateľ, starý pán Giles žijúci vedľa. Obaja si život spríjemňujú, ako to ide, i keď majú svoje trápenia – Giles je homosexuál, ktorý si v danej dobe len ťažko hľadá známosti a Elisa celé dni pracuje ako upratovačka vo vedeckom ústave. Pohľad skrz optiku obyčajného človeka, nie veľkého, silného hrdinu, ale upratovačky, ktorú si nikto nevšíma, je skvelý nápad. Elisa je dokonalým pozorovateľom. Tu ale musím povedať, že začína presvitať na povrch prvá slabina filmu – všetci, čo nie sú úplne na tej dobrej strane, pôsobia absolútne nekompetentne až hlúpo. Začína to pri ľuďoch vo vedeckom ústave – to si fakt môžu upratovačky chodiť hore-dole okolo jedného z najlepšie strážených politických tajomstiev v Amerike a všetkým naokolo je to jedno? Elisa len tak náhodne nacupká do miestnosti s akváriom s naším vodným monštrom a to, že tam upratuje, ospravedlňuje, že tam trávi zjavne hodiny (veď tam ešte aj obeduje, panebože). Po prvé, túto prácu by najskôr robili vedci-junior, ktorí by sa postupne prepracovávali vyššie. Po druhé, upratovačky v hoteloch ženú, aby urobili jednu izbu pod 15 minút, pochybujem, že by to tam bolo oveľa inšie. Ďalej sa to prejavuje na vyslovených záporákoch. Generál s piatimi hviezdičkami kričí rozkazy, ktoré by možno aj mali zmysel, no nevysvetľuje ich logikými argumentami, ale len výkrikom: ja tu mám päť hviezd, ja tu velím! Podobne je to s postavou Richarda Stricklanda, ktorý sa na začiatku správa ako totálny idiot, pričom ku koncu filmu sa z neho stáva naozaj skvelý pravý desivý záporák, čiže tvorcovia to zjavne vedia, len nám v prvej polke až príliš chceli ukázať, aké je to hovädo, a tak išli po skratkách a ukázali nám len scény, kde sa správa tak, aby mohol byť ten zlý. Skratkovitosť je pritom presne to, čo tu chýba. Keby sa venovalo pár lepších scén záporákom, nemuseli by pôsobiť tak hlúpo. Keby bolo pár vetami vysvetlené, ako tie upratovačky vlastne fungujú, detto. Keby sme mali viac scén zbližovania sa monštra s Elisou, skôr by sme vedeli pochopiť, prečo ju to k nemu tak ťahá, lebo tie dve pár minútové scénky boli síce ok, ale dalo by sa to naozaj krásne vygradovať. Vzhľadom na akčnú linku na konci, monštrá a záporákov má film v podstate dosť superhrdinský feel. Ale možno to bude aj tým, že vizuálom nesmierne pripomína Hellboya. Je to naschvál? Je to spinoff? Fantázie sa medze neklamú. Podoba vody je príjemný film, ktorý dokonca ponúka zaujímavé témy na rozhovor, má krásne kulisy a sympatické postavičky. No nemôžem sa ubrániť pocitu, že nechýba málo a tento príbeh by sa dal vyrozprávať aj podstatne lepšie.

Animovaný film Encanto na mňa urobil veľký dojem. Dobre, som mileniál, takže sa môžeme baviť aj o tom, či som vlastne cieľovka, ale tak, well, ako sa hovorí nevydalo, tak tu vydalo :D Celkovo spievané animáky nemusím, ale tu si ma niektoré pesničky chytili od prvého počutia, samozrejme, nie všetky, ale časom som dozrela naozaj na všetky. Takže áno, práve som sa vám priznala, že si doma púšťam pesničky z disneyovky. Popravde, Encanto je pre mňa trochu gateaway disneyovka k ďalším chytľavým pesničkám, ale okrem niekoľkých fáz nie, naozaj na podobných veciach nefičím, takže znova hovorím, nebude to tým, že som cieľovka. Odhliadnuc od piesní, okrem toho, že som sa po celý čas bavila, mala som po celú dobu trvania filmu dojem, že celý dej a scenár sú nesmierne precízne vymyslené a zrealizované. Už len to, koľko postáv, členov rodiny, sa tam neustále motá, a každá z nich dostane svoju dejovú linku, ktorá sa aj uspokojivo uzavrie. Ďalšia skvelá vec je, že po mnohých zvieracích sidekickoch v animákoch (z ktorých, povedzme si otvorene, nikto oslíkovi zo Shreka nesiahal ani len po členky) tu máme skvelý nápad spraviť zo sidekicka dom a nerobiť ho ňuňu cute, ale proste len šedú eminenciu v pozadí, trochu tajomnú, ktorá pomáha a chráni (a chátra, ale to zas nechcem spoilerovať). Zároveň sa vo filme skrýva, no, skrýva, niekedy možno trochu okato preberá, mnoho zaujímavých a ťažkých tém. Samozrejmosťou je, že ide poväčšine o vzťahy v rodine, keďže Encanto je príbehom početnej rodiny, ale zároveň sa tu riešia aj otázky sebaúcty a vlastnej hodnoty, postavy nie sú čiernobiele a síce to napokon končí feelgood, ale film zároveň pekne ukazuje, koľko zlých vecí sa dá človeku spôsobiť nedostatočnou komunikáciou a nepochopením. Aby som sa vrátila k deju, ak by som ho vyrozprávala, dali by sa tam nájsť nejaké klišé, ale sú tak pekne zamotané do originálnych vizuálov a zaujímavých odbočiek, že na nudu neostane veľa miesta. I keď osobne bolo podľa mňa miesto, keď starká rozprávala rodinný príbeh, hluchšie, ale iných môže chytiť za srdce.

Noc hrôzy je film, ktorý vás šokuje hneď dvakrát. Prvýkrát, lebo je to prototyp véčka, na aké narazíte pri nočnom prepínaní telky a na prvý pohľad vyzerá ako obyčajná blbosť, ale akonáhle sa dej rozbehne, je to fakt super! A druhýkrát vás šokuje, aké je to desivé, keďže tematicky aj scénami sa točí skôr okolo komédie. Prišiel u mňa ten šok preto, že mám upírov zromantizovaných na neškodné šteniatka vďaka veciam ako Twilight? Je to viac ako pravdepodobné. Jerry v podaní Colina Farrella je proste sviňa, upír nezastaviteľný, silný, pomstychtivý proste záporák na pohľadanie zo všetkým, čo k tomu patrí. Veľmi ma potešilo, že vo filme hrajú upíry podľa starých pravidiel, napríklad nemôže vojsť do domu, pokiaľ ho nepozvete. Áno, po celý čas ide o komédiu mixnutú s hororom, ale je to namiešané tak, že tomu veríte. Stretla som sa síce aj s názormi, že tento mix nefunguje, ale podľa mňa pôsobí film práveže adekvátne realisticky, zvláštnym spôsobom je toto béčko o upíroch s pomerne hviezdnym obsadením naozaj prekvapivo podobné životu, veď aj v živote sa mieša desivé (i keď poväčšine snáď nie práve tento druh desivosti) s tým smiešnym. Ďalšie plus znovu súvisí s jeho realistickosťou – keď sa hlavná postava snaží svoju matku presvedčiť, že ich sused je upír, ide o scénu nie len nesmierne dramatickú, kde Jerry konečne vybalí všetky karty na stôl, ale zároveň som presvedčená, že takto by to presne vyzeralo. Vráťme sa k prekvapivému castingu – vidíme mladé tváre, ktoré to v tom čase mali pekne našliapnuté na sľubnú kariéru, Farrella, ktorý bol už šťastlivo za vodou, Toni Collete, ktorú by som čakala skôr v humornejšej roli, ale potešila, a čerešničku na torte, schválne, či ho na prvý pohľad vo filme spoznáte – Davida Tennanta. Práve jeho postava šoumana, ktorý sa živí gotickými predstaveniami vo Vegas, je ďalším dôkazom, ako sa film nechce stavať do určitej role – som vážny? Dramatický? Gotický? Humorný? Tvorcovia si proste povedali, ideme do všetkého! Iste je to v konečnom dôsledku veľká akčná naháňačka prešpikovaná stredoškoláckymi problémami, láskami a priateľstvami, čiže v zásade oddychovka, ale pekne nadupaná. Fajnšmekri by to iste považovali za ľahší horor, ale tí, čo sa pri telke nebojíte až tak často, vy si užijete nádherne desivé pocity. A od polovice vás určite pripúta pred obrazovku.

Janko a Marienka sú moje guilty pleasure, poviem to na rovinu. Momentálne spooky obdobie si to priam pýta. Je to dokonalý mix medzi vážnym a humorným, čímsi, čo v deväťdesiatkach prekvitalo a v skorších dvetisíckach sa to filmárom nedarilo uchopiť. Niežeby sa spôsob rozprávania a tvorenia dobrodružných filmov a seriálov od devätdesiatych po dvetisíci rok príliš zmenilo, práveže skôr nie, ale divákov to odrazu akosi nebralo. Môžu za to veľkofilmy? Či už historické, alebo tie fantastické, ktoré sa zrazu začali vyrábať ako malé, alebo skôr veľké zázraky? Normálna minutáž sa po kúskoch ako Pán prsteňov, Gladiátor, Alexander Veľký či Trója akosi nenosila, od trikov a kostýmov sa očakávala oscarova úroveň, takéto očakávania ale hollywoodske štúdiá proste nevedeli naplniť. Niežeby sa nepokúšali. Filmy sa točili ďalej, s nižším rozpočtom ako taký LotR, ale stále dosť veľkým, aby očakávali nejakú návratnosť. A takéto filmy nemôžu každému sadnúť. Čiže ak hovorím, že je to moja srdcovka, je to preto, lebo tam hrá môj obľúbený Avenger (and for once, Im not kidding, ale tak zlý filmový vkus mi bol vyčítaný už veľakrát :D), vôbec, ale vôbec sa neberie vážne, pritom ale cringe sa drží na uzde. Postavičky sú tu veľmi sympatické, niekto by mohol povedať, že priemerné, ale to už kde sme, aby sa super postavy brali ako samozrejmosť? Lebo neskoršie roky nám ukázali, že to samozrejmosť naozaj nie je... Dokony aj funny, neľudský, láskavý sidekick sa vydaril, a že bol na začiatku scary, je len plus. Aj napätie v krátkej ľúbostnej linke je veľmi pekné. Akcia je super zábavná. Áno, je to akcia na pobavenie, a tuto skladám klobúk pred tvorcami masiek a vizuálnych efektov, lebo ako šermuje dvojhlavá bosorka... Piráti Karibiku sa svojho času hrdili, že každý zombík na palube je unikát, tak tento film si povedal: Podrž mi pivo! Každá čarodejnica je nie len unikátna, ale aj poškodená svojím vlastným, unikátnym spôsobom. Svojím spôsobom mi tento film pripomína Vana Helsinga, ale snaží sa byť menej temným a pritom akoby bol temným o to viac... ďalšie prirovnanie, ktoré sa ponúka, sú Bratia Grimmovci, ale je zábavnejší. Jednoducho, nenáročná zábava, do ktorej šlo veľa práce a ktorú muselo byť nesmierne náročné natočiť. Iste, asi si to nepozriete dva dni zaradom, ale dajte si rok pauzu a môže to byť stálica vášho spooky playlistu.