Ja sa nebojím!

Nebojím!

Nebojím!

Nebojím!

Všetko bude fajn.

Veď bol posledný, kto v tom dome ostal. Posledný, kto tam žil.

Ostatní už žili vonku.

Žili?

Neozvali sa. Nemal od nich nijakú správu. Lenže jeho spolubývajúci nikdy neboli typy, čo sa príliš rozprávali.

A tak len dúfal.

Že keď vyjde von, prejde tých posledných pár krokov a zhasne, nič sa mu nestane.

Výdych-nádych už dávno neprichádzal do úvahy, ale z nostalgie sa oň pokúsil.

A zhasol.

Slnečné lúče ho pošteklili na tvári. Ako už dávno nie.

Ako už štyristo rokov nie.

Bol by od úľavy vydýchol, keby naposledy nedodýchal v šestnástom storočí.

To nové sérum na ochranu pokožky upírov naozaj fungovalo!