Neóny osvetľovali ulicu, v nose ma štípal zápach chemikálií, odpadkov a niečo ďalšieho. Nechcel som uvažovať, čo to je, a preto som tú myšlienku pustil z hlavy. Ešte raz som prebehol skenerom okolie a hľadal čokoľvek podozrivé. Prepínal som jednotlivé spektrá, no nič.
Eliana mi šepla: „Rozptýľ ho.“
„Ako inak,“ vzdychol som si. Hlboký nádych a vyšiel som
spoza regála. „Pekný dobrý večer, vaša ohavnosť, môžem vám pri hľadaní nejako
pomôcť?“ opýtal som sa s náznakom úklonu. Zdvihol hlavu od knihy a z hrdla mu
vyšlo opovrhujúce zavrčanie.