Cháron bol na jednej strane veľmi súcitný. na strane druhej prieberčivý. Už sa rozprával s veľa, veľa, veľa, veľa, veľa, veľa, veľa dušami, čo prešli hranicou nemrtvych, no iba málo z nich sa zdalo byť hodných posmrtného života....
Malcom sa pokúsil spýtať ešte niekoľko otázok. Žiadna však nepriniesla uspokojivú odpoveď. Mal pocit, že na tom istom mieste stojí v rade už celú večnosť. Nič tu nedávalo zmysel.
Keď začínal mať pocit, že sa z čakania a ničnerobenia už zblázni, oslepil ho farebný záblesk.
Mal to byť najšťastnejší deň jej života. Videla šťastné tváre rodičov, ktorých tiež obliekli do slávnostných šiat a nechali stál v prvom rade, tesne pod kráľovským trónom. (PNP)