Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno prekliate kráľovstvo. Už dlho sa žiadny kráľ sa nedožil korunovácie, ktorá sa tradične koná 444 dní od nástupu na trón. A to, ako určite uznáte, je značný problém nielen pre výkon a kontinuitu moci, ale aj pre samotnú existenciu štátu. Do toho vstupujete vy. Následník, ktorý zdedil trón. Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ. Teda zatiaľ iba dauphin. Kráľ až po korunovácii, ktorá… Ajajaj. Už asi vidíte problém.

Succession of the Changing Kings je politický príbehový simulátor. Po úvode sa ocitnete pred mapkou kráľovstva, na ktorej vidíte vyznačených niekoľko problémov: Tie si vyžadujú vašu pozornosť a ich výber je na vás. Každé kolo si takto môžete vybrať niekoľko z nich, a ďalšie na vás vyskočia na konci kola či chcete, alebo nie. A práve tieto viac alebo menej náhodné udalosti, ktoré vás postavia pred situáciu, ktorá si vyžaduje vaše kráľovské rozhodnutie, sú základom hry. Často sú morálne nejednoznačné a málokedy majú vopred jasné následky. Mladý vojak zaspal na stráži. Čo s ním? Popravíme ho podľa práva? Hodíme ho do väzenia? Alebo nad tým mávneme rukou - je mladý, naučí sa? Vyberiete možnosť a dozviete sa výsledok. Väčšinou sa vám nebude páčiť.

Obvyklý následok udalosti je, že vám klesne alebo stúpne niektorý ukazovateľ. Tie máte štyri a reprezentujú vašu obľúbenosť u štyroch skupín obyvateľstva vášho kráľovstva - armáda, aristokracia, cirkev a prostý ľud. Ak ste niekedy hrali Reigns, viete, o čom hovorím. Ak jeden z týchto ukazovateľov spadne na dno, daná frakcia s vami stratí trpezlivosť a hra sa končí. Revolúcia, puč, veď to poznáte. A bude sa vám to stávať často. Na rozdiel od Reigns neprehráte, ak sa ukazovateľ dostane na maximum, viete si teda vytvoriť pohodlný vankúš.

Z toho všetkého je vám asi jasné, že sa budete často musieť rozhodovať nie podľa morálky či zásad spravodlivosti, ale s ohľadom na vlastné prežitie. Môžete sympatizovať so sedliakmi v spore so šľachticmi, ale šľachtu ste naposledy poriadne naštvali a proste si nemôžete dovoliť spraviť to znova. Takže, hm, chápem, že je nepríjemné, že si aristokrat postavil manufaktúru vyššie po prúde od vašej dediny a znečisťuje vám rieku, ale, hm, progres a priemysel potrebujeme, viete? Čo keby ste si presťahovali dedinu niekde inde? Nebude to až taký problém, však? A bude to aj zdravšie! Hlavne pre mňa.

Okrem týchto ukazovateľov máte aj iniciatívu, čo je akási kombinácia peňazí, pozornosti a akcieschopnosti. Niektoré problémy dokážete vyriešiť tak, že na ne hodíte peniaze a problémy odídu. Nie veľmi prekvapivo ale iniciatívy nemáte veľa, takže sa nemôžete správať ako sociálna demokracia karpatského typu. Navyše iniciatívu potrebujete aj na stavbu budov a najímanie špecialistov. Tie vám dávajú bonusy ku vzťahu s niektorými frakciami alebo ponúkajú nové možnosti riešenia niektorých udalostí. Budovy sú ale drahé a nikdy vopred neviete, ktorú budete potrebovať. Máme v meste požiar. Hm, asi som mal investovať do požiarnej brigády. Oplatí sa mi spraviť to teraz? Alebo sa už ďalšieho požiaru tak skoro báť nemusím a môžem si radšej najať detektíva?

Postupne prichádzate na to, čo funguje a čo nie. A keď (spočiatku) nevyhnutne prehráte a začnete hru odznova, budete o niečo múdrejší a lepšie pripravení. Udalosti sa totiž v zasade nemenia a táto slučka hrám-prehrám-začnem znova je integrálnou súčasťou herného zážitku. Je prakticky nemožné, aby ste príbeh dohrali na prvý pokus. Niektoré rozhodnutia očividne môžu mať rôzne následky - ak sa vydáte preskúmať opustenú časť hradu, niekedy nájdete poklad, a niekedy spadnete zo schodov a veľmi trápne zomriete. Percentuálnu šancu vám ale hra neukáže a prídete na to iba metódou pokus-omyl. Alebo pokus-omyl-omyl-omyl-AHÁ!

Všetky tieto udalosti sprevádzajú ilustrácie (podľa vyjadrení tvorcov čiastočne AI), takže o to skôr si obľúbite alebo sprotivíte príbehové postavy. Niektoré sú očividne nedokončené, to je ale daň za Early Access a dúfam, že tvorcovia to do vydania finálnej verzie vyriešia. Tiež je všetko pekne rozpísané a nahovorené, text vie vtiahnuť. Aj keď je niekedy trochu generický, nemôže byť každá udalosť zlomová, rozhodujúca o osude kráľovstva, však? Ale. Toho textu je veľa. Myslím fakt VEĽA. Niektoré udalosti majú popis na piatich (!) stránkach (pozri obrázky). Jasné, nie je to A4, ale ak týchto udalostí musíte prečítať desiatky, rýchlo sa to nazbiera. To nemusí byť na škodu. Len s tým počítajte, kým sa pustíte do hry. Môžete to dať na prezidenta Schwarzenneggera zo Simpsons the Movie a bez prečítania popisu povedať vyberám si možnosť B, ale to asi k úspechu nepovedie. Našťastie tým, že sa udalosti opakujú, sa minimálne s tými zo začiatku rýchlo oboznámite a nemusíte lúskať ten istý text dookola.

Hra mi svojím prístupom trochu pripomenula starý King of Dragon Pass, ktorý vás tiež hodil do vody s tým, že kým sa sami nenaučíte mechaniky hry a lore sveta, nemáte šancu. The Succession of Changing Kings má podobný prístup. Spočiatku budete zomierať často. Potom sa naučíte neklikať na udalosť záhadných vrážd, kým nemáte detektíva. Vyhnúť sa udalostiam, ktorých dôsledky sú pre vás momentálne neúnosné. Naučiť sa obchádzať problémy je súčasťou hry.

Prvú kapitolu príbehu trvala niečo cez 5 hodín (ak na to pôjdete veľmi priamočiaro, potrvá vám to menej). V dokončenej hre majú byť spolu štyri, takže dĺžka hry bude zrejme slušná. Ak vás bavia príbehové a politické hry a nevadí vám veľa čítať (a zomierať), The Succession of Changing Kings rozhodne stojí za pozornosť.