Saving Princess of Mars je typ pixel-retro hry, ktorú by v 90. rokoch vydalo Apogee, keby namiesto Dukea Nukema poslalo do vesmíru testosterónového drevorubača, ktorý sa síce neorientuje na červenej planéte, ale zato sa orientuje v memoch a búraní štvrtej steny. Výsledkom je platformer, ktorý sa na prvý pohľad tvári ako paródia a hrá sa ako „boomer“ skákačka so silnou dávkou „čo sa to práve stalo?“ momentov.

Hráč sa ocitne v „bagandžiach“ Jacka – jednoduchého, polo-oblečeného, svalnatého, spoteného chlapíka z lesov (stačilo, už si ma presvedčil - pozn. Šaňo), ktorý jedného neskorého večera, po namáhavej šichte oprie hlavu o pník a… skončí na Marse (a la John Carter? Zív... - pozn. Šaňo). Nie síce strojom času ani teleportom, ale čírou vysnívanou absurditou. A ako inak, hneď má za úlohu zachrániť princeznú. Dej hry sa odvíja cez ingame cutscény – úmyselne napísané tak, aby postavy komentovali dianie v leveli alebo vtipkovali na účet samotnej hry, a neposúvali len zápletku. Scenár pripomína osemdesiatkové sci-fantasy béčko z VHS so storkou napísanou na zadnej strane servítky (a nie, nie je to žiadny Harry Potter). Ale to je v poriadku.

Kľúčovými mechanikami hry sú skákanie, keďže na Jacka ako „mimomarťana“ pôsobí gravitácia inak – doskočí ďalej a vyššie – a súbojový systém založený na poskákaní po hlavách nepriateľov alebo ich buchnátovaní. Cítiť v tom istý pokus o akýsi „soulslike“, ale ide skôr o paródiu – nepriatelia totiž nie sú až tak nároční (iba ak si dáte hard obtiažnosť). Na druhej strane, jeden zlý pád do pasce, lávového bazénika či pôžitok z elektrokúcie môže znamenať instantnú smrť a frustrujúci backtracking (resp. forward tracking) od checkpointu, hoci hra si pred smrťou ukladá dosiahnutý progres.

Takmer každý level – hoci sú dosť repetitívne a priamočiare – je navrhnutý tak, aby ste v ňom nielen bezcieľne platformovali z bodu A do bodu B, ale aj kooperovali s druhou hrateľnou postavou.
A tu prichádza nie duch Marsu, ale duch starých čias – hráč vie prepnúť medzi viacerými postavami. Nie naraz (s výnimkou posledného levelu), zvyčajne medzi dvoma až troma. Nečakajte však sériu Trine (tri osoby v jenom tele), postava ostane pekne postarom „leave behind“. Jednotlivé herné charaktery nie sú nijako obzvlášť cizelované, rozdelenie je skôr základné: Jack je „skákací tank na dvoch nohách“ a princezná z Marsu – teraz dosť nadnesene – prináša ženský element (motiváciu), inteligenciu a schopnosť rozprávať (rozumej: otvára dvere, ovláda stroje a prístroje, a hlavne veľa Jacka komanduje). Je to chodiaci kľúč, rozprávková encyklopédia Marsu a šéfová – a má ešte dva klony zapojené do deja ako ďalšie postavy.

Nie je to ako v zabudnutom klenote jurskej fantasy Bermuda Syndrome. Tam sa o interakciu dvoch postáv – pilota a princeznej – staral systém kontextových príkazov. Vzťah medzi nimi rástol, komunikovali, občas sa dohadovali a hráč cítil, že sú na jednej lodi (alebo skôr na jednom dinosaurovi). Princezná síce nebola až tak akčná (skôr večná obeť), ale mala živší charakter, ktorý reálne fungoval v hernom svete aj v kooperácii. V Saving Princess of Mars je tento vzťah zjednodušený na „ty silák, ja rozprávam“ (a.k.a. ty byť Tarzan, ja byť Jane) – chýba tomu lepšia dynamika. Na druhej strane, treba chápať, že autor chcel napodobniť kultovku Lost Vikings. Prepínanie postáv s odlišnými schopnosťami – jeden silný, druhý prefíkaný, tretí rýchly... Rozhodol sa však, že menej je viac. Každá ďalšia postava okrem Jacka tu má síce vlastnú schopnosť, ale jej použitie je často len v konkrétnych naskriptovaných momentoch. To síce udržiava tempo, no uberá na hĺbke – tam, kde Lost Vikings ponúkli logické prepojenie a spoluprácu, Princess of Mars stavia skôr na priamočiarosti a akože vtipných dialógoch. Treba však povedať, že zopár pasáží je vydarených (asi dve), kde kooperácia postáv ide plynulo a je občas aj zábavná. Katastrofou je však posledný level, kde sú síce všetky postavy „dopočtu“, no reálne využijete len Jacka a „živý kľúč“ – tentoraz nie princeznú. Napriek tomu je to riadny chaos.

Čo sa týka vizuálu a štruktúry hry: pixelová grafika je štylizovaná ako tituly od Apogee, voice-over absentuje, texty dialógov nejde preskočiť, hudba neurazí, obmieňa sa, no dokáže byť otravná – podobne ako niektoré zvuky.
Štruktúra hry Saving Princess of Mars pozostáva zo siedmich veľkých levelov, zhruba troch až štyroch hodín hrania a niekoľkých desiatok achievementov. Ponúka aj „New Game+“ s možnosťou teleportácie na akýkoľvek checkpoint ktoréhokoľvek levelu. To v princípe slúži ako „väčší challenge“ (obtiažnosť hard) a na dozbieranie achievementov.
Počas testovania hra neobsahovala výrazné chyby – len jedno jediné zaseknutie, po ktorom bolo treba načítať uloženú pozíciu z menu.

Ak by sme to zhrnuli

Herne Saving Princess of Mars nie je tak prepracovaná ako Bermuda Syndrome či Lost Vikings, ale má niečo iné: jedného nadšeného autora, ktorý je sám fanúšikom herného oldskúlu a hru vyrobil sám. A ak ste typ hráča, ktorý má rád staré hry, ale aj nové výhovorky, prečo práve drevorubač z planéty Zem „na prvú dobrú“ zachraňuje princeznú z Marsu a čuduje sa, že je tam kyslík, no žiadne stromy – a rúbe iba marťanov – táto hra je presne pre vás.

Hodnotenie: