Return to Silent Hill sleduje Jamesa Sunderlanda, ktorý po záhadnom liste od Mary vstupuje do opusteného mesta Silent Hill, aby našiel odpovede a čelil vlastným traumám. Film vizuálne verne napodobňuje prostredie a ikonické monštrá z hry Silent Hill 2, ako Pyramid Head alebo Armless, a jeho estetika skutočne pripomína temný, desivý svet hry. Režisér Christophe Gans, ktorý už kedysi (2006) adaptoval prvý Silent Hill film, sa po 20 rokoch snaží preniesť herný psychologický survival horor do filmového formátu, no výsledok je rozpačitý a nedokáže úplne vystihnúť to, čo robí pôvodnú hru tak výnimočnou...Hlavný problém filmu spočíva v tom, že príbeh je príliš priamočiary a mnohé flashbacky odhaľujú vzťah hlavných postáv, namiesto aby budovali napätie. Vedľajšie postavy zas slúžia len pre "posun deja". Monštrá, hoci vizuálne pôsobivé, strácajú svoju pôvodnú symboliku. V hre každý tvor reprezentoval podvedomé viny, túžby alebo traumatické zážitky hlavného protagonistu, vo filme však pôsobia skôr ako efektné rekvizity než ako reflexia jeho psychiky. Samotné mesto, ktoré v hrách fungovalo ako živý, meniaci sa labyrint reflektujúci psychický stav postáv, je vo filme pevnejší a menej interaktívny (čo vlastne ani inak nejde), čím sa stráca pocit hrozby a strachu. Hudba pôvodného skladateľa Akiru Yamaoku je prítomná, no postráda opakovanie a funkciu mentálnej kotvy, ktorá v hre pomáhala budovať napätie a psychologickú intenzitu.Celkovo Return to Silent Hill ponúka vizuálne verné zobrazenie sveta a niekoľko dramatických momentov, no film nedokáže zachytiť psychologickú hĺbku, postupné odhaľovanie príbehu a pocit neistoty, ktoré robia Silent Hill 2 tak jedinečným. Fanúšikovia hry ocenia známe postavy, ikonické monštrá a vizuálne detaily mesta, ale filmovo spracovaná hra pôsobí povrchne a rozpačito, s prílišným zameraním na vysvetľovanie deja namiesto budovania tajomnej, desivej atmosféry. V konečnom dôsledku ide, pomerne na malej ploche (106 minút- oproti hernému času) o snahu o vernú adaptáciu, ktorá však nedokáže naplno preniesť psychologický horor a interaktívnu "napätú skúsenosť", ktorú hráči Silent Hill série milujú. Na druhej strane môže byť stále mostíkom k jej opätovnému hraniu, alebo pozretiu si prvej časti, ktorá bola oveľa lepšia a kŕčovito sa nedržala hernej predlohy...

gratulujem ku skvelej tradícii a kvalite...ešte 2 a máme 111!!! Magické

Welcome to Derry vracia divákov do mesta, kde už samotné ulice pôsobia, akoby niečo skrývali pod asfaltom. Seriál rozširuje mýtus IT o nové postavy a situácie, no zároveň si zachováva pocit tichej hrôzy, ktorý bol pre Derry vždy typický. Nepôsobí ako lacný spin-off – viaceré scény prekvapia originálnymi nápadmi a nepríjemným napätím, ktoré sa vkráda pomaly, ale intenzívne akoby papierová lodička plávajúca do kanála... Hoci občas narazí na nevyrovnaný dialóg či zvláštne rozhodnutia niektorých postáv, celok drží silu najmä v atmosfére a miestach (lokáciách), kde je cítiť, že zlo v Derry nikdy úplne nespí (a nielen stelesnené TO- ale ľudia a doba emerických 60tych samotná) . Seriál najmä svojou 18+ gore brutalitou a depkou a ľakačkami nebude pre typického kingovca, ale pre hardcore fanúšikov je TO návrat (k novým dvom filmom v podobe pred-pokračovania), ktorý vyvolá zimomriavky a nákupnú horúčku balónikov; pre nových divákov, čo snáď čakali Cirkus Humberto, zas prekvapivo sebavedomý hororovejší vstup do známeho univerza.

GRATULUJEM!!! Bol to skvelý maratón! Prajem všetko naj do minimálne ďalšej tridsiatky!!!

Del Torov Frankenstein (2025) je majestátny a precízne vystavaný gotický epos, ktorý však trpí tým, čím jeho tvorca už roky – vlastnou okázalosťou. Je to film, čo sa topí vo vlastnej kráse: pompézny, teatrálny a manieristický do posledného záberu. "Každý rámček" je dokonalý, ale emócie sa v tom lesku strácajú. Napriek tomu ide o poctivé filmárske remeslo – precízne, no unavené pod váhou vlastného génia.