Starship Troopers: Ultimate Bug War! je priamočiara akčná "retro" strieľačka (boomer shooter), ktorá ťa bez zdržovania hodí do boja a podá ti zbraň s jasným odkazom: „Jediný dobrý chrobák je mŕtvy chrobák!“. Hra stavia na okamžitej zábave, výraznom gunplayi a prehnanej deštrukcii. Najlepšie funguje vo chvíľach, keď sa na teba valia hordy nepriateľov a ty reaguješ paľbou a výbuchmi. Vtedy presne zapadne aj ikonická výzva „Poďte sem, vy opice! Chcete žiť večne?“. Silnou stránkou je systém privolávania vzdušnej podpory. Orbitálne údery, bombardovanie či rakety robia z každého stretu efektné divadlo. Nedáva to vždy taktický zmysel, ale pôsobí to uspokojivo. Práve tieto momenty držia hru nad vodou. Veľkým plusom sú aj FMV sekvencie s Casperom Van Dienom, čoby Johny Ricom. Tie verne kopírujú propagandistický tón sveta Starship Troopers filmoch a pripomínajú, že „Služba zaručuje občianstvo“. Dodávajú hre fanservis- kontinutu s prvým filmom, ktorú samotný gameplay nie vždy udrží. Problémy (chrobáky :J )sa však objavia pomerne rýchlo. Misie sa opakujú a ciele sú stále rovnaké. Ničenie, obrana a aktivovanie objektov sa mení len minimálne. Po niekoľkých hodinách prichádza stereotyp, ale našťastie aj koniec (hra má 8 misií). Slabá umelá inteligencia spolubojovníkov ("manažment" jednotky) tomu nepomáha. Squad "systém" pôsobí nevyužito a často len prekáža. Výsledkom je pocit, že si na bojisku sám- ako armáda jednoho muža, pardón ženy (je tu hlavná hrdinka). Tým sa rozpadá aj "fantázia" spoločnej vojny. Namiesto tímovej akcie dostávaš naozaj skôr "one (wo)man army zážitok". To je v rozpore s myšlienkou „Každý bojuje, nikto neustupuje“, ktorá tu znie skôr ironicky. Vedľajší Bug mód (nie chybový mód ale hra za "chrobáka") síce rozširuje obsah, ale neprináša dostatok nových nápadov. Pôsobí skôr ako krátky doplnok než plnohodnotná časť hry. Celkovo ide o titul, ktorý dokáže zabaviť. Funguje najmä v krátkych dávkach. Ponúka výbuchy, akciu a silnú atmosféru. Zároveň však pôsobí prázdne a rýchlo sa vyčerpá ako "šváb po pive". Ale ak ste ochotní prijať výzvu „Chcete vedieť viac?“, dostanete zábavnú, ale nie príliš hlbokú skúsenosť v peknej "retro" grafike a výživné FMV.

Seriál Young Sherlock sa pokúša predstaviť slávneho detektíva ešte predtým, než sa z neho stal legendárny analytik z príbehov Arthur Conan Doyla. Sledujeme Sherlocka ako mladého "výtržníka", ktorý sa po menších problémoch so zákonom ocitne v Oxforde. Tam sa postupne zapletie do prípadu, v ktorom sa miešajú staré listiny, tajné spolky, politické intrigy aj rodinné tajomstvá. Seriál je výrazne poznačený rukopisom Guya Ritchieho. Tempo je rýchle, scény často stavajú na naháňačkách, prestrojeniach a pästných súbojoch. Deduktívna stránka Sherlockovej osobnosti sa objavuje len občas; tvorcov viac zaujíma akcia a energická atmosféra než samotné riešenie záhad. Najvýraznejším prvkom celej série je vzťah medzi Sherlockom a Moriartym. Namiesto tradičného súperenia tu sledujeme prekvapivo pevné až instatné priateľstvo. Obaja sú inteligentní, tvrdohlaví a radi riskujú, takže spolu fungujú skôr ako dvojica dobrodruhov než budúcich nepriateľov. Táto "bromanca" je často zábavnejšia než samotná detektívna línia a stáva sa hlavným motorom seriálu. Vizualita seriálu je pritom veľmi solídna. Viktoriánske prostredie, kostýmy aj výprava pôsobia presvedčivo a produkcia je očividne veľkorysá. Aj preto seriál zapadá do typického modelu produkcie Amazon – "remeselnícky" kvalitný projekt, ktorý sa dobre sleduje, ale po čase splýva s množstvom podobných titulov. Young Sherlock teda prináša svižnú televíznu zábavu s množstvom akcie a sympatickou dynamikou medzi hlavnými postavami. Fanúšikovia klasických detektívok však možno budú čakať viac dôvtipu a menej pästných súbojov.

Najnovší (vý)/(prí)rastok do digitálno-hernej série Resident Evil, je štipku novátorský, troška spiatočnícky, poriadne napínavý a veľmi strašidelný... pripravte si poriadnu mašinu, ale hlavne sa obrnte pevnými "nervami". Zabudnite na "hype" okolo špekulácií pred vydaním a únikom hry pred vydaním.. je to skrátka dobrý RE-meselný produkt tejto doby. Viac sa ale dozviete v rezidentnej recenzii...ale už teraz môžem prezradiť, že je právom kráľom súdobých hororov, ako svojho času povedzme Alan Wake 2... Hodnotím teda 9/10

Return to Silent Hill sleduje Jamesa Sunderlanda, ktorý po záhadnom liste od Mary vstupuje do opusteného mesta Silent Hill, aby našiel odpovede a čelil vlastným traumám. Film vizuálne verne napodobňuje prostredie a ikonické monštrá z hry Silent Hill 2, ako Pyramid Head alebo Armless, a jeho estetika skutočne pripomína temný, desivý svet hry. Režisér Christophe Gans, ktorý už kedysi (2006) adaptoval prvý Silent Hill film, sa po 20 rokoch snaží preniesť herný psychologický survival horor do filmového formátu, no výsledok je rozpačitý a nedokáže úplne vystihnúť to, čo robí pôvodnú hru tak výnimočnou...Hlavný problém filmu spočíva v tom, že príbeh je príliš priamočiary a mnohé flashbacky odhaľujú vzťah hlavných postáv, namiesto aby budovali napätie. Vedľajšie postavy zas slúžia len pre "posun deja". Monštrá, hoci vizuálne pôsobivé, strácajú svoju pôvodnú symboliku. V hre každý tvor reprezentoval podvedomé viny, túžby alebo traumatické zážitky hlavného protagonistu, vo filme však pôsobia skôr ako efektné rekvizity než ako reflexia jeho psychiky. Samotné mesto, ktoré v hrách fungovalo ako živý, meniaci sa labyrint reflektujúci psychický stav postáv, je vo filme pevnejší a menej interaktívny (čo vlastne ani inak nejde), čím sa stráca pocit hrozby a strachu. Hudba pôvodného skladateľa Akiru Yamaoku je prítomná, no postráda opakovanie a funkciu mentálnej kotvy, ktorá v hre pomáhala budovať napätie a psychologickú intenzitu.Celkovo Return to Silent Hill ponúka vizuálne verné zobrazenie sveta a niekoľko dramatických momentov, no film nedokáže zachytiť psychologickú hĺbku, postupné odhaľovanie príbehu a pocit neistoty, ktoré robia Silent Hill 2 tak jedinečným. Fanúšikovia hry ocenia známe postavy, ikonické monštrá a vizuálne detaily mesta, ale filmovo spracovaná hra pôsobí povrchne a rozpačito, s prílišným zameraním na vysvetľovanie deja namiesto budovania tajomnej, desivej atmosféry. V konečnom dôsledku ide, pomerne na malej ploche (106 minút- oproti hernému času) o snahu o vernú adaptáciu, ktorá však nedokáže naplno preniesť psychologický horor a interaktívnu "napätú skúsenosť", ktorú hráči Silent Hill série milujú. Na druhej strane môže byť stále mostíkom k jej opätovnému hraniu, alebo pozretiu si prvej časti, ktorá bola oveľa lepšia a kŕčovito sa nedržala hernej predlohy...

gratulujem ku skvelej tradícii a kvalite...ešte 2 a máme 111!!! Magické