Architekti svetov v Očiach prázdnoty (recenzia)

Hovorí sa, že pokračovania len málokedy prekonajú svojho debutového predchodcu. V prípade Očí prázdnoty som mal skôr dojem, že pokračujem presne tam, kde som pri jednotke skončil. Vlny príbehu zaútočili, autor si so mnou robil takmer všetko, čo chcel.
Veľké odhalenia o pôvode Architektov boli už na konci prvého dielu na spadnutie. Tchaikovsky si z tejto udalosti spravil akúsi formu pôrodu (hej viem, šialená analógia). Ale aj tak – vesmír prišiel o svoje obranné mechanizmy, útoky Architektov sa stupňujú a my nevieme, čo s ľudstvom a ostatnými rasami bude. Už-už začínajú prvé kontrakcie a prúdy nás unesú inam. Ďalšie tajomstvo, ale to napätie sa dá krájať!
A podobnými únosmi sa to v pokračovaní hemží. Niektoré veľmi trefne vybudujú pozadie veľkolepého vesmíru, iné môžu pôsobiť až trochu nasilu a nepotrebne. Pre fanúšikov worldbuildingu sú ale práve takéto pasáže tým pravých orechovým. Napríklad pasáže o mimozemskej krabej rase hannilabrov, ktoré deju ani jeho tempu nepomôžu, ani neublížia. Podobných infodumpov nájdeme v knihe niekoľko.
Idris Telemmier sa so špecialistkou na drony Kris a anjelskou vykonávateľkou Solace ale len tak pre nič - za nič nepotuluje po vesmíre. Jednotlivé rasy, respektíve ľudské frakcie, majú svoj plán, ktorý má spoločného menovateľa. A ním je práve Idris, ktorý ako jediný dokáže komunikovať s Architektom. A tak sa na strane partenonských vesmírnych amazoniek rozbehne projekt na prípravu novej generácie mediátorov, ktorú školí spomínaný Idris. Hegemónia, Magda, Intervenčná komisia - proste všetci - chcú však to isté: postaviť okolo Idrisa novú architektúru obrany, ktorá zabrzdí postup ničiacich Architektov.
Rozbieha sa tak poriadna naháňačka, diplomatické a slovné súboje. Do toho sa odhalia už spomínané tajomstvá, napríklad rasy Prapôvodných, ktoré zľahka otrasú vesmírom tejto trilógie. Majestátnosť príbehu okorení príchod rasy Naeromanthov, ktorá okrem chuti ničiť má ešte väčšiu chuť ničiť práve Architektov.
Vynikajúci guláš!
Ale aby si kniha zaslúžila vlastný názov Oči prázdnoty, príde na rad aj zľahka abstraktný literárny experiment, pri ktorom autor necháva mnohé vysvetlenia na čitateľa. A keďže v každej akčnej space opere ide o veľa, čitateľ musí byť ozaj pozorný. Záver totiž prinesie možno viac otázok ako odpovedí a veľmi príjemným spôsobom zanecháva odkaz na staršie diela Novej vlny science ficiton.
Knihe rozhodne nechýba obrazotvornosť a nápaditosť. Tých je tam habadej. Pri každom poriadnom príbehu však očakávam aj pár rozmerov naviac. A postavy sú jedným z nich. Tu si myslím, ťahal Tchaikovsky zľahka za kratší koniec. Aj napriek tomu, že kniha prináša množstvo zvratov, akcie a odhalení, postavy skončia takmer na rovnakom mieste, na akom sa nachádzali na začiatku knihy. Je to možno na škodu, možno sa dozvieme viac v poslednom dieli.
A čo spomínaný pôrod, pýtate sa? Po odpískaní prenášania sa predsa len dočkáme. Nebojte sa.
Záver: Oči prázdnoty sú ukážkovou modernou space operou, ktorá ráta s politickými hrami, objavovaním nových svetov a búraním hraníc predstavivosti. Čo sa napätia týka, určite za svojím predchodcom nezaostávajú, doplácajú akurát tak na nedostatočný charakterový rozmer. Aj napriek tomu však ide o veľmi plynulý a dynamický príbeh, ktorý sa číta jedna radosť.
Hodnotenie: 85%
Názov: Oči Prázdnoty
Autor: Adrian Tchaikovsky
Vydavateľstvo: Planeta 9, Triton
Rok vydania: 2024
Jazyk: český
Preklad: Milan Pohl
Väzba: pevná s prebalom
Počet strán: 582
ISBN: 978-80-7684-253-3
Obálka: Josef Surový
Najčítanejšie
Poviedky na počkanie 107 - Vyhodnotenie
B.T. Niromwell
Fantastická poviedka – 5. kolo 2025
B.T. Niromwell
Podpor scifi.sk 2 % z dane aj v roku 2023
Alexander Schneider
Fantastická poviedka pokračuje
B.T. Niromwell

Najčítanejšie
Poviedky na počkanie 107 - Vyhodnotenie
B.T. Niromwell
Fantastická poviedka – 5. kolo 2025
B.T. Niromwell
Podpor scifi.sk 2 % z dane aj v roku 2023
Alexander Schneider
Fantastická poviedka pokračuje
B.T. Niromwell

jemiplano
Čo nezabije poézia, musí tiecť krvou slov.