Prastarej civilizácii Gziltov odtikávajú posledné dni. Urobili kolektívne rozhodnutie, celá spoločnosť sa zbaví svojej hmotnej podoby a povznesú sa do novej, nekonečne bohatšej podoby – vstúpia do Žiara a stanú sa nesmrteľnými. Okolo už krúžia supy, pripravení pobiť sa o zvyšky ich planéty.
Nie každý z Gziltov však túži po vyžiarení. Uprostred horúčkovitých príprav dôjde k vzbure a k vražde. Nová situácia môže ohroziť a zvrátiť celý proces, preto vrchné velenie napína sily na odhalenie vinníkov. Zdá sa, že do incidentu je zapletená Vyr Cossont, nenápadné dievča s podivnou záľubou – nezaujíma ju ani Žiara, ani politika, chce len dosiahnuť dokonalosť pri prevedení skladby Vodíková sonáta. Skladby, ktorú takmer nie je možné zahrať. Vyr je výnimočná z jediného dôvodu, kedysi sa stretla s najstaršou žijúcou entitou Kultúry. Niekým, kto sa pred emisármi Kultúry tak dlho ukrýval, až sa stal legendou. Jeho spomienky by mohli odhaliť oveľa viac ako len problém Gziltov. Skrývajú kľúč na osvetlenie počiatkov Kultúry. Pred Vyr leží ďalšia takmer neriešiteľná úloha, nájsť človeka, ktorý už tisíce rokov uniká nájdeniu. A nad všetkým sa vznášajú, pozorujú a plánujú lode Kultúry.
Vodíková sonáta je deviaty román série Kultúra od fenomenálneho autora fantastiky Iaina M. Banksa.
Iain Menzies Banks bol škótskym autorom mainstreamovej literatúry i science fiction, básnikom i aktívnym ľavicovým politikom. Narodil sa do rodiny krasokorčuliarky a námorného úradníka v Dunfermline v Škótsku. V štrnástich rokoch sa Banks rozhodol stať spisovateľom a o dva roky neskôr dokončil svoju prvú poviedku. Do roku 1974 študoval v Stirlingu filozofiu, angličtinu a psychológiu. Po vysokej škole pracoval ako vrátnik v nemocnici, záhradník a technik. Všetky zamestnania mu ponechávali dostatok času, aby sa venoval svojim literárnym ambíciám. Precestoval Európu aj USA a po návrate sa krátkodobo usadil v Londýne, kde začal pracovať na svojej prvotine. Po jej vydaní sa spolu so svojou prvou manželkou Annie presťahoval do Fife, kde žil až do svojej smrti. Patril k ľuďom odsudzujúcich politiku Tonyho Blaira a následnú inváziu do Iraku. Bol z jedných zo signatárov Deklarácie Calton Hill, v ktorej sa požadovala samostatnosť Škótska. Svoje prvé dva romány, špionážny The Hungarian Lift-Jet z 1970 a The Tashkent Rambler z 1972 nikdy nezverejnil a tak sa prvým vydaným románom stal The Wasp Factory z r. 1984 (č. ako Vosí továrna), pochmúrny slipstreamový román o šestnásťročnom chlapcovi, ktorý si vytvára magický svet plný násilia. Kniha zožala úspech a tak rok na to nasledoval ďalší román Walking on Glass. Banks považoval za svoje najlepšie dielo román The Bridge (1986) (č. ako Most), ktorý označil za akéhosi „intelektuála v rodine“. Ide o mnohovrstevný román, kde sa hlavný hrdina ocitá v inej realite, prezentovanej obrovským, nekonečným mostom. Banks napísal celkovo štrnásť mainstreamovo poňatých diel, avšak často s prvkami snovej reality, či snáď magického realizmu, stojace tak na hmlistej hranici slipstreamu medzi nežánrovou a fantastickou literatúrou, v ktorých je ale možné vysledovať i autobiografické prvky či lásku k Škótsku. Práve vďaka týmto titulom si vydobyl slávu a vďaka ich predaju mohol publikovať svoje klasicky poňaté science fiction knihy, na ktorých mu, podľa vlastných slov, záležalo najviac. Prvé space opery začal písať ešte pred vydaním The Wasp Factory, ale publikoval ich až v dobe, keď už bol zaradený medzi renomovaných autorov. Consider Phlebas, úvodný román z voľne prepojeného cyklu o Kultúre, vyšiel v roku 1987, až po vydaní a spolu s ďalšími dielami amerických a britských autorov predznamenával návrat veľkolepo poňatej space opery, tentoraz s prídomkom „New“. Nasledovalo ďalších osem románov a jedna poviedková zbierka z prostredia Kultúry, pričom posledný román The Hydrogen sonata, vyšiel v roku 2012. Okrem Kultúry napísal Banks aj ďalšie štyri samostatné klasicky poňaté science fiction romány Against a Dark Background (1993), Feersum Endjinn (1994), The Algebraist (2004) a Transition (2009). Príbehy o Kultúre predstavujú space operu oslobodenú od vedeckého realizmu, zameranú na ľudské a politické aspekty vesmíru; odmieta dystopický smer kapitalizmu, ktorý kyberpunk aj staršie vesmírne opery predpokladajú, pri vytváraní post-nedostatkovej spoločnosti ako primárnej civilizácie. Samotná Kultúra v Banksovom poňatí predstavuje akúsi postanarchistickú transhumanistickú spoločnosti s takmer nesmrteľnými obyvateľmi žijúcimi v dokonalej utópii a v absolútnej hojnosti a ovládanú takmer božskými UI. Preto aj konflikty v jednotlivých knihách nevyvierajú ani tak z vnútra jej samotnej podstaty, než z jej znudených obyvateľov, či pri kontakte s inými civilizáciami. Banksove diela sú plné hravej nápadnosti, paradoxn0ho nihilizmu i iskrivého čierneho humoru, hlavné postavy často patria k antihrdinom poznamenanými temnotou, čo v prípade space opier dopĺňa bizarnosťou, epickým pozadím a veľkolepou akčnou jazdou. Banks publikoval sci-fi a nesci-fi romány takmer vždy na striedačku. Čisté science fiction romány pritom vydával ako Iain M. Banks s „M.“ ako skratkou svojho prostredného mena, kým mainstreamové diela bez povestného eMka. Celkovo napísal dvadsať sedem románov, dve zbierky poviedok, jednu básnickú zbierku Poems, ktorú vydal spolu s ďalším autorom science fiction Kenom MacLeodom,.a jeden bedeker po Škótsku a páleniciach whisky s názvom Raw Spirit. Posledným publikovaným dielom, vydaným až posmrtne, sa stal román The Quarry (2013), príbeh o autistickom chlapcovi a jeho mizantropickom otcovi, umierajúcom na rakovinu. V dobe jeho písania Banks ešte netušil, že je smrteľne chorý. V apríli 2013 sa dozvedel, že má terminálne štádium rakoviny žlčníka s dožitím maximálne jedného roku. Stiahol sa preto z verejného života a usilovne pracoval na svojej poslednej knihe. Iain M. Banks bol dvakrát ženatý. S prvou manželkou Annie žil od 1992 až do roku 2005, kedy pár oznámil rozchod. S druhou manželkou Adele Hartley sa oženil niekoľko týždňov pred smrťou, po tom, čo ju požiadal, „aby mu preukázala česť a stala sa jeho vdovou“. Iain M. Banks zomrel 9. júna 2013.
Ak ste si obľúbili 0-Tu, skládkosvety a tvorbu Jakubu Hussara, tak máme pre vás skvelú správu! Už v týchto dňoch v českom Argu vychádza X-Tal, ďalší príbeh z Coraabského vesmíru!
Kým u nás netrpezlivo čakáme na slovenský preklad Pádu Hyperionu, u západných susedov v týchto dňoch vychádza už tretie vydanie Endymionu, tretej časti slávnch Spevov Hyperion Dana Simmonsa.
Fanúšikovia Rothfussovej Kroniky Kráľovraha si môžu skrátiť čakanie na Dvere z kameňa čítaním nedávnej novinky Tenká hranice touhy z vydavateľstiev Argo a Triton! Nech sa páči, ukážka.
Česká urban fantasy séria Kladivo na čaroděje sa dočkala duhej série s prvou časťou v podobe novinky Pád do reality. Bohatou ukážkou si môžete zalistovať u nás na stránke .)
Máme pre vás ukážku z Kagena Prokletého, novinky z vydavateľstva Gnóm! Pretože grimdark fantasy šmrcnutnutej lovecraftovským hororom nie je nikdy dosť!
Olaf Stapledon patrí v našich končinách k prehliadaným klasikom science fiction. Je preto potešujúce, že vďaka malému vydavateľstvu Knihy Veles sa jeho prvého českého prekladu dočkáme už tento rok! Nech sa páči, ukážka z chystaného Siria!
Vydavateľstvo Sol Noctis pokračuje v záslužnej činnosti a prináša nám druhý zväzok kompletnej beletristickej tvorby H. P. Lovecrafta v slovenčine! A tak ako vždy, my prinášame chápadlá...teda ukážku... /|(;,;)/|
Působnost, druhá časť trilógie Jackpot z pera cyberpunkového mága Williama Gibsona, pomaly mieri na pulty kníhkupectiev, takže je čas na ukážku z knihy.
Pinhead sa vracia v poslednom, dosiaľ nepreloženom románe Šarlatová evangelia od Clive Barkera, ktorý nedávno vyšiel v hororovom vydavateľstve Carcosa.
Po prvom slovenskom vydaní slávneho Hyperionu sa nového dočkali aj bratia češi. V poradí už piate vydanie Simmonsovho legendárneho románu, s jedinečnou obálkou od poľského výtvarníka Dark Crayona, prinieslo vydavateľstvo Argo v spolupráci s Tritonom!