Olaf Stapledon (1886–1950) bol britský filozof a spisovateľ, jeden z najvýznamnejších hýbateľov prvotnej vlny britskej science fiction. Narodil sa v Poultone blízko Liverpoolu, v detstve ale žil v egyptskom meste Port Said. Vyštudoval modernú históriu na univerzite v Oxforde, nejaký čas učil na gymnáziu, neskôr pracoval v prepravných kanceláriách v Liverpoole a Port Saide v rokoch 1910 - 1913. Počas prvej svetovej vojny slúžil v dobrovoľníckej zdravotníckej jednotke. V roku 1919 sa oženil. V roku 1925 získal Ph.D. na univerzite v Liverpoole v odbore filozofie. V roku 1929 publikoval knihu A Modern Theory of Ethics (Moderná teória etiky). Potom sa celkom venoval písaniu scifi s filozofickými a transhumanistickými motívmi.
V roku 1930 vydáva svoj science fiction román Last and First Men: A Story of the Near and Far Future, v ktorom mapuje budúcu históriu ľudského druhu, od moderných čias až po ďalekú budúcnosť dvoch miliárd rokov. V knihe sledujeme osemnásť ľudských rodov počas ich budúceho vývoja, pričom naša súčasná civilizácia je v nej popisovaná ako len prvá z dlhého radu úspechov ľudstva. Ďalším významným románom sa stal Odd John, v ktorom autor spracúva nielen predstavu nadčloveka a mimozmyslového vnímanie, ale dáva ich do kontrastu s utópiami a nemarxistickým komunizmom. V roku 1937 vydáva svoj najslávnejší román Star Maker, v ktorom po vzoru Posledných a prvých ľudí rozpráva príbeh na pozadí celých eónov, tentoraz však nejde len o ľudskú rasu ale o celý život vo vesmíre. Posledným dielom, ktoré treba v rámci jeho žánrovej tvorby jednoznačne spomenúť je citlivý román Sirius: A Fantasy of Love and Discord z roku 1944 (č. ako Sirius, pripravuje Knihy Veles 2024), príbeh o psovi, ktorý vďaka najrôznejším experimentom nadobudol inteligenciu väčšiu než priemerný človek.
Olaf Stapledon vydal celkovo trinásť science fiction románov a ďalších desať kníh radených do oblasti filozofie, jednu básnickú zbierku, a hoci na svoju plochu využíval radšej väčšie literárne útvary, i niekoľko málo poviedok.
Stapledon patril k významným humanistom, odporcom vojny i rasizmu. Od konca vojny cestoval po svete a prednášal, čo sa mu stalo osudné v roku 1960, kedy po týždni prednášok v Paríži zrušil plánovanú cestu do Juhoslávie a vrátil sa do svojho domova v Caldy, kde náhle 6.9. 1950 umiera na infarkt.
Olaf Stapledon priamo ovplyvnil autorov Arthur C. Clarke, Brian W. Aldissa, Stanisław Lem, Bertrand Russell, C. S. Lewisa či Vernor Vinge a v roku 2014 bol uvedený do Dvorany slávy SF&F.