Ukážka: Vernor Vinge – Oheň nad Hlubinou
Nové luxusné vydanie Ohňa nad Hulbinou sa blíži a túto udalosť si naozaj nemôžete nechať ujsť! Ak stále váhate, možno vás presvedčí ukážka z knihy :)
Ocitáme sa tisíce rokov v budúcnosti. Galaxiu obýva celý rad živočíšnych druhov, ktorých technologická vyspelosť a dokonca aj inteligencia závisia od toho, kde presne v galaxii sa nachádzajú. Najkrajnejšia a od jadra najvzdialenejšia vrstva zvaná Transcend je domovom božských superinteligencií, zatiaľ čo v Nevedomých hlbinách okolo jadra môžu existovať len primitívne živočíšne formy a tie najjednoduchšie technológie. Nikto netuší, aká sila kedysi rozdelila galaxiu na tieto „kognitívne zóny“, avšak keď ctižiadostiví ľudskí archeológovia otvoria dávno zabudnutý archív na hranici Transcendu, prebudia prastarú inteligenciu, ktorá má jediný cieľ – znovu získať vládu nad galaxiou.
Následnej pohrome unikne jediná rodina, ktorej členovia vrátane dvoch detí však čoskoro padnú do zajatia Spárov, príslušníkov neľútostnej stredovekej civilizácie, ktorí ich ihneď využijú ako figúrky vo vzájomnom mocenskom boji. Na pomoc im vyráža záchranná výprava, ktorá má za úlohu priviezť domov nielen ich, ale aj tajomstvo, ktoré je jedinou nádejou na spásu všetkého inteligentného života v galaxii.
Strhujúci epos o galaktickej vojne a jeden z najvýznamnejších príspevkov do žánru space opery.
Vinge patril spolu s autormi ako Stephen Baxter, Gregory Benford, David Brin, Greg Bear či Greg Egan medzi tzv. NeoCampbellistov, ktorí v sedemdesiatych rokoch znova naštartovali záujem o hard science fiction. Do žánru vstúpil v polovici šesťdesiatych rokoch rannou poviedkovou tvorbou, no výraznejšiu pozornosť vzbudil až jeho tretí román The Peace War (1984) s následným sequelom Marooned in Realtime (1986). V nich opisuje svet zmenený vynálezom lokálnych časových bublín, ktoré dokážu úplne zastaviť tok času vo dvojom vnútri a tak zakonzervovať svoj obsah. Najväčšiu slávu však získal vďaka svojim myšlienkovo bohatým románom A Fire Upon The Deep (č. ako Oheň nad hlubinou), A Deepness in the Sky (č. ako Hlubina na nebi) a The Children of the Sky (2011), v ktorých opisuje vzdialenú budúcnosť galaxie plnej exotických bytostí i postsingularitných superinteligencií a za ktoré získal hneď niekoľko ocenení pre najlepší román roka. Treba spomenúť, že do rovnakého vesmíru patrí ešte aj poviedka The Blabber (č. ako Brepta) z r. 1988. Medzi ďalšie jeho slávne kratšie texty patria novely True Names (1981), Fast Times v Fairmont High (2002) a The Cookie Monster (č. ako Cookie), v ktorých rozpracovával motívy kyberpunku či technologickej singularity.
Technologická singularita patrila medzi témy, ktoré Vinga nielen že ovplyvnila pri písaní, ale bol jej celoživotným hlasným propagátorom. Vo vedecko populárnej eseji The Coming Technological Singularity (1993) tvrdí, že exponenciálny rast technológií dosiahne bod, za ktorým už o dôsledkoch nemôžeme ani špekulovať. V tomto sa pridal k futurológom ako Alan Turing alebo John von Neumann.
Bol raz ženatý a to s autorkou science fiction Joan D. Vinge, avšak ich manželstvo trvalo len necelých sedem rokov. Vernor Vinge zomrel 24. marca 2024 vo veku 79 rokov na následky Parkinsonovej choroby. (Zdroj: Argo, upravené)
Vernor Vinge – Oheň nad Hlubinou
Originálny názov: A Fire Upon the Deep (1992)
Séria: Zóny myslenia / Zones of Thought #1
Vydavateľstvo: Argo
Rok vydania: 2025
Vydanie: druhé
Jazyk: český
Počet strán: 608
Väzba: pevná / viazaná s papierovou obálkou
Preklad: Aleš Drobek
Obálka: Dark Crayon
ISBN: 978-80-257-4877-0
Odkazy:
Stránky vydavateľstva Argo
Najčítanejšie
Najčítanejšie
cyberstorm
Fanúšik scifi, knižný recenzent. Poviedkový beta-reader a porotca poviedkových súťaží scifi.sk, koordinátor Poviedok na počkanie.