Matrix bol akousi poslednom symbolickou bodkou za storočím filmového sci-fi a zároveň zvestovateľom novej doby, v ktorej sa všetko zmení. Táto zmena paradoxne nepriniesla žánru očakávané oživenie a revolúciou. Štúdia idú na istotu a originálnych veľkofilmov v štýle Terminátora či Matrixu sa dočkáme len ťažko. Štafetu zaujímavých a nápaditých filmov tak preberá zväčša nezávislá a nízkorozpočtová produkcia.

Dozvuky rokov deväťdesiatych ešte badať v Čiernočiernej tme (2000). Nízkorozpočtové béčko nielenže objavuje postavu dnes už legendárneho antihrdinu Riddicka, ale svojim prvotriednym technickým spracovaním, dokonalými vizuálom, prepracovanými postavami a bezchybnou réžiou sa zaraďuje medzi kultové sci-fi, minimálne v žánri sci-fi hororu. Snaha o epické pokračovanie Riddick: Kronika temna (2004) už bohužiaľ zaznamenáva len vlažný úspech a plánovaná trilógia sa zatiaľ odkladá. Cela (2000) je fascinujúcim výletom do mysli psychopata, ktorá sa taktiež vyznačuje úchvatnou vizuálnou stránkou a nápadmi.

Rovnako zaujímavou je aj Verhoevenova variácia na neviditeľného muža. Muž bez tieňa (2000) je prenesený do modernej doby a dostáva vedecký nádych, zlo zakorenené v človeku ostáva stále rovnaké. Dvojica filmov Misia na Mars (2000) a Červená planéta (2000) sa pokúšajú priblížiť cestu na túto planétu, ale aj napriek snahe o realistické vesmírne sci-fi sú len priemernými filmami a hlavne druhý zmienený film končí vo svojej dobe ako totálny prepadák.

Svet podľa Prota (2001) je zvláštnym, minimalistickým príbehom, niekde na pomedzí drámy a rodinného filmu, s perfektnými hereckými výkonmi o mužovi, tvrdiacom, že je mimozemšťan. Evolúcia (2001) je zaujímavou, vcelku vlažne prijatou komédiou o zvláštnych účinkoch meteoritu dopadnúceho do arizonskej púšte. Komédia S1m0ne (2002) zase stavia na originálnom príbehu virtuálnej herečky, ktorá - aj keď v skutočnosti neexistuje - zažíva vo filmovom svete obrovský úspech a slávu.

O 28 dní... (2002) je nezávislým postapokalyptickým zombie snímkom Angličana Dannyho Boylea, ktorý o pár rokov neskôr vyrukuje s chuťovkou pre sci-fi fajnšmekrov s majstrovskou audiovizuálnou stránkou a napínavým a v rámci možnosti realistickým dejom - Sunshine (2007). Z Veľkej Británie pochádzajú rovnako depresívni Potomkovia ľudí (2006) s originálnym námetom a zaujímavým sociologickým rozmerom.

Populárny nezávislý snímok Equilibrium (2002) kopíruje dystopickú víziu totalitného štátu s kvalitnými akčnými scénami vo svete, kde je akýkoľvek prejav emócií trestaný smrťou. Nezávislý nízkorozpočtový Donnie Darko (2001) s podivuhodným príbehom a lynchovskou atmosférou si vyslúži kultový status, aj keď určite neosloví každého. Pozemšťan (2007) je unikátnou konverzačnou drámou, medzi mužom starým 14 000 rokov a jeho kolegami, vysokoškolskými profesormi. Osudový dotyk (2004) je prepracovaným sci-fi trilerom točiacim sa okolo nezvrátiteľného osudu a cestovania časom s brilantnou záverečnou pointou (pozerať len director’s cut!). Podobným filmom je Pán Nikto (2009), z ktorého sa však napriek komplexnej dejovej štruktúre stáva nudná telenovela.

Ako blesk z jasného neba prichádza District 9 (2009) s perfektným tempom a akčnými scénami, kombinujúci množstvo prvkov z viacerých známych sci-fi filmov. Skutočnou perlou je Mesiac (2009), minimalistický film s jediným hercom očaruje hlavne sugestívnym spracovaním a inteligentným príbehom. Pandorum (2009) sa zase hlavne vďaka technickému spracovaniu a prepracovanému vizuálu zaraďuje medzi vesmírne klasiky a rovnako ako švajčiarske Cargo (2009) je jedným z mála filmových sci-fi zaoberajúcich sa problematikou viacgeneračných vesmírnych letov. Pokiaľ ste rovnako ako ja fanúšikovia Aldissovho Nonstopu, sú tieto filmy pre vás jasnou voľbou.

Výplata (2003) hongkongského akčného majstra Johna Woo predstavuje jeden z ďalších príbehov podľa poviedky Philipa K. Dicka o reverznom inžinierovi, ktorý sa po vymazaní pamäte snaží odhaliť pravý pôvod svojej poslednej zakázky. Dickov Temný obraz (2006) na filmové plátno prenesie podivín Richard Linklater za použitia spätnej animácie nafilmovaných záberov podčiarkujúcej rovnako netradičný príbeh. Francúzska Renesancia (2006) síce nespĺňa svoj cieľ byť animovanou verziou Blade Runnera, ale stále ostáva vizuálne originálnou a mimoriadne zaujímavou future noir detektívkou.

Aj napriek unikátnej technológii za použitia živých hercov vsadených do počítačom generovaného sveta, vizuálne pôsobivý Svet zajtrajška (2004) prepadá, zatiaľ čo technicky rovnaký, príbehom značne prekombinovaný a nekonzistentný japonský Casshern (2004) zožne úspech doma aj v zahraničí. Ostrov (2005) Michaela Baya oplýva jeho obvyklou technickou dokonalosťou a veľkoleposťou, úspech jeho ostatných filmov ale nezožne. Dvaja súperiaci kúzelníci sa snažia pod réžijnou taktovkou Christophera Nolana vymyslieť Dokonalý trik (2006). Ako sme už o Nolana zvyknutý nechýba precízna réžia, dokonalá audiovizuálna stránka a famózne budovanie napätia.

Romantické sci-fi zastupuje hneď niekoľko filmov. V prvom rade je to psychadelická romanca Večný svit nepoškvrnenej mysle (2004), ktorá je premysleným, ale pomerne krkolomným výletom komplikovaným vzťahom neurotičky a čudáka počas zákroku, kedy sú všetky jeho spomienky na priateľku vymazávané. Vanilkové nebo (2001) ako americký remake španielskeho Otvor oči (1997), je netradičnou žánrovou fúziou romantického filmu, sci-fi a trileru. Steven Soderbergh sa podujal na neľahkú úlohu po tridsiatich rokoch opäť sfilmovať slávny Lemov román. Solaris (2002) v jeho verzii je asi stráviteľnejší ako sovietsky originál, ale napriek tomu divácky pohorel. Netradičnou romantickou sci-fi básňou je snová Fontána (2006), ktorá je vizuálne opojnou meditáciou na tému lásky a smrteľnosti.

Hmla (2007) je príťažlivým sci-fi hororom so sociologickým presahom podľa románu Stephena Kinga, Grindhouse: Planet Terror (2007) zase poctou pre brakové filmy sedemdesiatych rokov. Som legenda (2007) je tretím a najúspešnejším spracovaním rovnomennej novely o vedcovi prežívajúcom v postapokalyptickom svete a určite zaujme aj pozoruhodne dospelá pixarovka Wall-E (2008).

Katastrofické sci-fi pokračujú nie veľmi úspešným Jadrom (2003) o výprave, ktorá má za cieľ znovu rozbehnúť rotáciu zemského jadra. Podobne absurdný námet môžeme vidieť aj u majstra filmovej likvidácie ľudstva Rolanda Emmericha. V Dni po tom (2004) nám ukazuje, že doba ľadová môže prísť takmer na počkanie a taktiež, že majský kalendár neklame a v roku 2012 (2009) nás naozaj čaká koniec sveta. Ako to už pri jeho filmoch býva, absenciu logiky nahradzujú famózne efekty a spracovanie.

Prvky katastrofického filmu možno nájsť aj v remaku klasiky Deň - keď sa zastavila Zem (2008), o mimozemšťanovi, ktorý priletí na Zem s jediným poslaním - zabrániť nám v sebazničení, aj za cenu najvyšších obetí. Cloverfield (2008) je pohľadom na katastrofu zo strany skupinky ľudí snažiacej sa prežiť v New Yorku postihnutom vyčíňaním obrovského monštra.

V podobnom nastavení sa odohráva aj remake Vojny svetov (2005) Stevena Spielberga, občas síce označovaný za zbytočný, atmosféru mu však uprieť nemožno. Spielberg prekvapuje aj svojou A.I. Umelou inteligenciou (2001). Dojímavý príbeh o robotickom chlapcovi, ktorý sa chce stať človekom, aby sa mu dostalo lásky, sa snažil neúspešne sfilmovať aj Stanley Kubrick. Spielberg ho však pojal viac dobrodružne a otvorene, s pre neho typickým záverom. Napriek tomu sa jedná o unikátne filmové dielo, podobne ako jeho ďalší projekt Minority Report (2002) vychádzajúci z poviedky Philipa K. Dicka o policajtovi budúcnosti, ktorý sa sám stane obeťou systému umožňujúcemu nazrieť do budúcnosti a potrestať páchateľa zločinu ešte skôr ako ho vykoná.

Ďalší filmový sci-fi guru Alex Proyas prináša dokonalú kombináciu akčného filmu a intelektuálneho sci-fi Ja - robot (2004). Myšlienky Isaaca Asimova zabalené do moderného kabátu najmodernejších efektov a dokonalej akcie si tak našli nebývalo široké publikum. Jeho Štvrté proroctvo (2009) je už prijaté rozporuplnejšie, hlavne vďaka podivnému koncu. Svojim námetom a hororovým nádychom sa ale rozhodne radí k nezabudnuteľným filmom. Final Fantasy: Esencia života (2001) sa svojho času pýšila najrealistickejšou grafikou, ale vďaka sterilnej réžii a nevyužitému potenciálu končí ako prepadák. Japonské 3D anime Final Fantasy VII: Advent Children (2005) sa naopak drží hernej predlohy a technické možnosti využíva dokonale. Vďaka tomu sa minimálne vo svojej rodnej krajine stretáva so značným úspechom. „Majster“ filmov podľa počítačových hier sa rodí v nemeckej reinkarnácii Eda Wooda. Uwe Bollovi sa vďaka diere v nemeckom daňovom zákone darí natočiť niekoľko brakov, ktoré si podobne ako Woodove filmy nachádzajú divákov len medzi fanúšikmi brakových filmov.

Videoherné adaptácie pokračujú Resident Evilom (2002), ten aj keď s vlažným úspechom a len voľnou inšpiráciou rovnomennými hrami, rozkrúti aj na filmovom poli úspešný kolotoč s dvoma ďalšími pokračovaniami, z ktorých to prvé má k hernému svetu a jeho atmosfére asi najbližšie, zatiaľ čo to druhé je filmovo asi najkvalitnejšie. Ostatné filmy z tejto nekonečnej série sa stávajú potom len bezmyšlienkovými akčnými výplachmi. Votrelec vs. Predátor (2004) je na tom podobne, herných fanúšikov sklamáva ešte viac a jeho, po všetkých stránkach odfláknuté pokračovanie zabíja tejto sérii asi posledný klinec do rakvy. Doom (2005) podľa kultového herného sveta končí rovnako, keď sa nedarí preniesť jeho temnú atmosféru priamo do filmu.

Naproti tomu komixové adaptácie sa zdajú byť mimoriadne úspešnými a vďaka tomu sa s nimi roztrháva vrece. Čo to naznačujú už vydarení X-Meni (2000) o spolku mutantov chrániacich ľudstvo pred ich samotnými, ktorí sa čoskoro menia na trilógiu. Najlepším dôkazom úspechu komiksoviek je Spider-Man (2002), ktorý láme všetky divácke rekordy a aj on sa postupne vyvíja do trilógie. Ten spúšťa lavínu komiksových filmov a tak sa skoro každý známejší superhrdina razom ocitá na filmovom plátne. Niektorí z nich menej úspešne: Daredevil (2003) so spin-offom Elektra (2005), skupinová Liga výnimočných (2003), infantilný G.I. Joe (2009), či už tretí krát a stále nie veľmi úspešne sfilmovaný Pomstiteľ (1989, 2004, 2008). Iní si udržiavajú celkom prijateľnú kvalitu a stávajú sa populárnymi minimálne v radoch komiksových fanúšikov: vizuálne vyšperkovaný Hellboy (2004) Guillerma del Tora, ktorý si vyslúži aj pokračovanie, podobne ako komiksovo kvalitne prevedený Hulk (2003), s o niečo akčnejšou verziou Neuveriteľný Hulk (2008). Podľa komiksu Alana Moorea a scenára súrodencov Wachowskích vzniká V ako Vendeta (2005) ako ďalšia z vízii totalitnej spoločnosti a boja jednotlivca proti nemu.

Nájdeme tu ale aj unikátne filmy, či už kvalitou, alebo komerčným úspechom. Reštart Batmanovoskej série Batman začína (2005) sa stretáva s uznanlivými reakciami, zatiaľ čo pokračovanie Temný rytier (2008) zaznamená obrovský úspech na všetkých frontoch. Podobne je na tom aj Iron Man (2008) a trikovo nadupaný, ale obsahovo vyprázdnený Transformers (2007) s ešte bezduchejším pokračovaním. Takmer až komiksovou poéziou sú Strážcovia (2009), ktorí svojim majstrovským hudobným a vizuálnym spracovaním, štýlom rozprávania a atmosférou výrazne vybočujú z radu a po umeleckej stránke zatieňujú všetky ostatné komiksovky. Samostatnou kapitolou je Vyvolený (2000) M. Night Shyamalana, vychádzajúci zo sveta komiksov a unikátne narábajúci s ich mytológiou. Skvelá hudba a kamera sú jeho najväčšími devízami, ktoré Shyamalan zužitkováva aj v úspešných Znameniach (2002), aby skončil absolútnym prepadákom Udalosť (2008).

Dynamický dej, rýchly strih a dôraz na akciu a efekty - tak príznačné prvky nastupujúcej kinematografie - sa naplno prejavujú v novom Star Treku (2009). S pôsobivým vizuálnym spracovaním a akciou, aj keď pomerne radikálne sa odlišujúcim od duchu ostatných Star Trek filmov, sa dostáva novému pokračovateľovi legendárnej série obrovského komerčného úspechu a uznania ako u mainstreamových divákov, tak aj u väčšiny trekkies.

James Cameron vstáva po jedenástich rokoch z mŕtvych aby opäť raz dobil filmový svet. Technická revolúcia, pátos a kvantum lacných emócií opäť zaberajú a jeho megaúspešný Avatar (2009) láme všetky divácke rekordy. Cameronovi sa ako vždy podarilo presne trafiť do vkusu moderného diváka a nálad spoločnosti poznačenej prevládajúcim duchom ľavicového a ekologického aktivizmu. Bohužiaľ film odráža aj duchovnú prázdnotu našej doby zabelenej do prekrásneho pozlátka.

Sci-fi seriály ponúkajú nezvyklo veľa originálnych a strhujúcich diel. Firefly (2002) nadväzuje na úspech space opier a oblieka ich do westernového šatu. Ich skutočnou renesanciou je Hviezdna loď Galactica (2004), o triedu lepšia ako takmer zabudnutý seriál sedemdesiatych rokov, tentokrát dosahujúci kultového statusu. Príťažlivý mix tém obsahujúci technológie, náboženstvo, politiku, okorenený kvalitným technickým spracovaním a slušnou dávkou filozofie sa po boku Star Treku a Babylonu 5 zaradil k najväčším televíznym space operám. Nezvestní (2004) sa po Aktoch X stávajú najväčším žánrovým seriálovým fenoménom. Dobrodružstvo, tajomstvo, silné postavy, hriech a pokánie, zločin a trest, láska a nenávisť, ale aj hlbšia filozofia ako napr. konflikt medzi slobodnou vôľou a predurčením, či medzi vierou a vedou urobili z toho seriálu divácku legendu, škoda, že aj tá, ako mnoho skvelých seriálov pred ňou, trpí nekonečným naťahovaním a posledné dve série sú už takmer nepozerateľné. Hrdinovia (2006) si taktiež okamžite získavajú obrovskú popularitu, ale s dychom nestačia už na konci prvej sezóny.

Divácky úspešné 4400 (2004), podobne ako Fringe (2008) oprašujú tradičnú schému Aktov X a zabalia ju do príťažlivého moderného kabátu, kvalita je nesporná, originalita už menej. Za zmienku určite stojí Spielbergova, taktiež mimozemšťanmi nabitá miniséria Unesení (2002), mimoriadne atmosférická Motelová izba (2006), netradičné komediálne sci-fi Mestečko Heuréka (2006) a koniec desaťročia prináša ďalšie skvelé televízne časy s vydarenými seriálmi ako Dollhouse (2009), V (2009) či FlashForward (2009).

V téme o filmovej histórii sci-fi sme si prebrali vyše storočnú históriu vedecko-fantastického filmu. Prešli sme tak s ním cestou revolučných spoločenských či technických zmien a vďaka nemu sa dostali tam, kam sa človek ešte nevydal. Pred nami je už len budúcnosť, ktorú nemiluje nikto tak, ako práve žáner sci-fi a preto špekulácie, čo bude ďalej, už prenechám hlavne jemu. Možno bude Avatar budúcnosťou filmového sci-fi a jeho úspech vyvolá nebývalé oživenie, možno prídu filmové adaptácie sci-fi legiend ako Nadácia či Hyperion, opäť rozvíria vlnu sci-fi nadšenia a náš milovaný žáner bude zasa raz oslavovať svoj zlatý vek. Každopádne ostaňte verný scifi.sk a určite sa dozviete ako to všetko nakoniec dopadne.

1. Čiernočierna tma

2. Sunshine

3. Star Wars: Epizóda III - Pomsta Sithov

4. Star Trek (2009)

5. Osudový dotyk

6. Minority Report

7. Strážcovia

8. Ja, robot

9. Mesiac

10. Hmla

1. Battlestar Galactica

2. Star Trek: Enterprise

3. Motelová izba

4. Hviezdna brána: Atlantída

5. Nezvestní

_______________________________________

Filmová história sci-fi časť 1. (1900-1950)

Filmová história sci-fi časť 2. (1950-1960)

Filmová história sci-fi časť 3. (1960-1970)

Filmová história sci-fi časť 4. (1970-1980)

Filmová história sci-fi časť 5. (1980-1990)

Filmová história sci-fi časť 6. (1990-2000)

Filmová história sci-fi časť 8. (Malé veľké filmy)

Filmová história sci-fi časť 9. (2010-2020)