Filmová história sci-fi, časť 2. (1950-1960)
Pokračujeme v seriáli o histórii vedecko-fantastických filmov. Tentokrát sa zameriame na päťdesiate roky dvadsiateho storočia, v ktorých sa sci-fi začínalo stávať čoraz populárnejším žánrom.
Minule sme si povedali o počiatkoch žánru sci-fi v rodiacom sa svete kinematografie. Tak ako ostatné žánre aj sci-fi si hľadalo svoju pôdu pod nohami, spočiatku s výdatnou pomocou literárnych diel, ktoré film o pár desaťročí predbehli. Sci-fi posúvalo dopredu hranice filmu hlavne v oblasti efektov a prinášalo ľuďom na plátno dovtedy nevídané veci. Päťdesiate roky by sa dali nazvať ako začiatok zlatej éry sci-fi, keď povojnový rozmach ekonomiky umožnil točiť čoraz nákladnejšie a monumentálnejšie filmy.
Filmy tohto obdobia odrážajú hlavne situáciu čoraz viac sa vyostrujúcej studenej vojny a z toho prameniacu hrozbu jadrových zbraní, ich účinkov masovej deštrukcie či radiácie a taktiež stále sa stupňujúci strach zo skrytého či otvoreného prenikania komunizmu do Ameriky. Toto všetko sa odzrkadľuje v narastajúcej obľube monster filmov – príšery všetkého druhu a veľkostí, zabíjajúce ľudí a likvidujúce všetko čo im príde do cesty a taktiež vo filmoch o invázii mimozemšťanov snažiacich sa zväčša o to isté.
Výpravu do vesmíru približuje divákom film Destination Moon (1950), ktorý je prvým americkým sci-fi seriózne sa zaoberajúcim cestou do vesmíru. Súkromný podnikateľ chce pripraviť expedíciu na Mesiac skôr než sa tam dostanú Rusi a tak sa americkí astronauti vydávajú na let. Na scenári spolupracoval aj známy spisovateľ Robert A. Heinlein a film produkoval maďarsko-americký producent George Pál, z ktorého produkčnej dielne vyšlo vzápätí niekoľko pozoruhodných sci-fi. When Worlds Collide (1951) približuje situáciu, keď sa zblúdilá planéta rúti na Zem a odhodlaná skupina vedcov sa pokúša postaviť raketu, ktorá by im umožnila prežiť (Oscar za efekty). Conquest of Space (1955) zase zobrazuje tím amerických astronautov, vydávajúci sa na prvú misiu na Mars. Najznámejším sa však stal film podľa románu H. G. Wellsa Vojna svetov (1953), o invázii mimozemšťanov bez milosti likvidujúcich bezbranné ľudstvo, ktorý si taktiež odniesol Oscara za vizuálne efekty.
Za pozornosť ďalej stojí The Thing from Another World (1951) o arktickej expedícii, ktorá na odľahlej základni musí čeliť mimozemskému votrelcovi aj keď neskorší remake Johna Carpentera sa vydaril o dosť viac. Deň - kedy sa zastavila Zem (1951) kombinuje všetky vtedy aktuálne prvky - inváziu mimozemšťanov, monster film a atmosféru studenej vojny do vzrušujúceho príbehu o pristátí mimozemšťanov snažiacich sa varovať ľudstvo, aby zastavilo bezbrehé zbrojenie a vydalo sa na mierovú cestu. Ako sa však ukáže, akákoľvek dohoda so svetovými vodcami je v atmosfére studenej vojny nemožná a tak sa mimozemský vyslanec vydá pátrať medzi ľudí, aby ich lepšie spoznal a pochopil. Film je ostrou, aj keď pomerne naivnou kritikou jednania vtedajších veľmocí, ktoré namiesto komunikácie medzi sebou a snahy o mierovú dohodu, volili ďalšie zbrojenie.
Z obľúbenej témy mimozemskej invázie ťaží aj film UFO útočí! (1956), ktorý zaujme hlavne efektným vyobrazením bojov s mimozemšťanmi a trikovou stránkou, značne sa ním inšpiroval napr. Deň nezávislosti. Tiež sú tu už x-té pokusy o sfilmovanie verneho románov 20.000 míľ pod morom (1954) – tiež Oskar v tradičnej sci-fi kategórii efekty, Cesta okolo sveta za osemdesiat dní (1956) a Cesta do stredu Zeme (1959).
Päťdesiate roky však patria najmä filmovým príšerám. Kultovým sa stal Netvor z Čiernej lagúny (1954). Expedícia do amazonských pralesov je konfrontovaná s chýbajúcim článkom medzi obojživelníkom a človekom, ktorý unesie pôvabnú členku tímu. Atómové testy v Novom Mexiku zapríčinia mutáciu mravcov na obrovské ľudožravé monštrá ohrozujúce civilizáciu v ďalšom monster filme Oni! (1954), tento nadviazal na úspech Príšera z hĺbky 20.000 siah (1953), taktiež o nukleárnych pokusoch, tento krát vzkriesiacich prehistorického Rhedosaura. Skutočná legenda o nezastaviteľnej príšere prichádzajúcej z mora a ničiacej všetko, čo jej príde do cesty je Godzilla (1956), prvý film ságy s nespočetnými pokračovaniami.
Vedecké experimenty, ktoré sa vymkli spod kontroly, sa objavujú v dvoch kvalitných sci-fi trileroch: Neuveriteľne sa zmenšujúci muž (1957) o mužovi, ktorý sa začne po zásahu radiáciou a insekticídom nezvratne zmenšovať, sa vyznačuje mnohými vizuálnymi nápadmi, ale aj prekvapivým filozofickým posolstvom. Mucha (1958) je z podobného súdka, tentokrát však vedec experimentuje s teleportom, do ktorého sa náhodou dostane mucha. Nevinný experiment sa tak mení na ľudskú tragédiu. Koniec oboch filmov je na tú dobu veľmi prekvapivý, happyend sa nekoná.
Z radu výrazne vybočuje Zakázaná planéta (1956) a podobne ako Metropolis pred tridsiatimi rokmi, prináša revolúciu hneď v niekoľkých oblastiach. Jednak je to prepracovaný príbeh zasadený do prostredia vesmírnej výpravy ďalekej budúcnosti, vymykajúci sa dovtedajším schémam, na svoju dobu prevratné efekty s nomináciou na Oscara a celková vizuálna stránka. Vesmírna loď pristáva na planéte Altair IV, aby tu pátrala po stratenej expedícií. Ešte pred pristátím sú kontaktovaní Dr. Morbiusom, ktorý z ich návštevy nie je vôbec nadšený. Posádka však musí splniť svoju misiu a pristane na planéte, kde sa stretne s doktorom, jeho dcérou a ich robotom. Krátko na to sú napadnutí obrovským neznámym tvorom a postupne zisťujú, že doktor a planéta skrývajú strašné tajomstvo pochádzajúce od tamojšej starobylej vyhynutej civilizácie. Esenciálne sci-fi, ktoré je povinnosťou pre každého fanúšika, neskôr značne inšpirovalo vznik takej legendy ako Star Trek a ovplyvnilo mnoho ďalších. Žáner sci-fi trileru definuje Invázia zlodejov tiel (1956) vychádzajúca z atmosféry paranoje pred hrozbou infiltrácie komunizmu a jeho agentov do Ameriky. Doktor Bennell sa vracia do rodného mesta, kde sa stretáva so správami, že príbuzní jeho známych a priateľov sa správajú veľmi zvláštne. Čoskoro odkrýva desivú pravdu o tajomných kuklách z vesmíru, ktoré nahradzujú ľudí ich bezduchými kópiami. Nepretržité napätie, atmosféru strachu a beznádeje a dokonale vygradovaný záver, to všetko môžeme vidieť v sci-fi trileri, ktorému ani päťdesiat rokov neubralo nič z jeho pôsobivosti. Ďalšou reflexiou spoločenskej klímy je film Na brehu (1959). Jedna z posledných amerických ponoriek kotví na pobreží Austrálie, ktorá je po tretej svetovej vojne jediným kontinentom nezasiahnutým radiáciou. Signály, ktoré spočiatku indikujú možnosť života v Amerike sa ukážu ako falošné a navyše rádioaktívny mrak sa približuje už aj k Austrálii. Desivý príbeh zobrazujúci agóniu a zúfalstvo ľudí v posledných dňoch ich života je ostrou kritikou pokračujúcich závodov v zbrojení.
V päťdesiatych rokoch vychádzajú aj dva asi najznámejšie filmy českého trikového mága Karla Zemana. Cesta do praveku (1955) o štvorici chlapcov, ktorá sa na pramici vydá proti prúdu rieky času, na výpravu do praveku Zeme. Tu postupne prechádzajú jednotlivými jeho obdobiami, zatiaľ čo spoznávajú dobové zvieratá, rastliny a prežívajú rôzne dobrodružstvá. Trikovo náročný film ohúril nielen československé publikum úžasnou výpravou a takmer dokonalou animáciou dinosaurov. Vynález skazy (1958) je príbehom zločinca Artigasa snažiaceho sa ovládnuť svet pomocou novej ultimátnej výbušniny, ktorú mu má vyrobiť ním unesený profesor Roch. V ceste mu však stojí mladý profesorov asistent Ing. Hart, ktorý je posledným, kto môže jeho plány prekaziť. Zeman tu naplno uplatňuje svoju vizuálnu poetiku v zámernom retro-štýle verneových románov.
Koniec bude patriť najhoršiemu režisérovi, ktorý sa aj napriek absencii talentu a postrádajúci schopnosť natočiť aspoň podpriemerný film, stal svetoznámy. Vďačí za to hlavne svojmu zápalu pre film a schopnosti dokázať natočiť niekoľko nízko-rozpočtových sci-fi filmov a hororov, ktoré boli tak zlé, až sa dostali do povedomia ľudí. Podobné umenie preukáže o pol storočie neskôr až Uwe Boll, ale to už je iný príbeh. Medzi jeho najväčšie majstrovské diela patrí Bride of the Monster (1955) - šialený vedec sa pomocou atómovej energie snaží vytvoriť armádu superľudí, vďaka ktorým by získal nadvládu nad celým svetom. Tým najkultovejším sa stal však Plán 9 (1959) o rovnomennom zákernom pláne mimozemšťanov, ktorí chcú zničiť ľudstvo pomocou vzkriesených mŕtvol a ochraniť tak vesmír pred našou deštruktívnou povahou. Ak sa chcete dozvedieť o tomto pozoruhodnom človeku viac, odporúčam životopisný film Ed Wood s Johnny Deppom v hlavnej úlohe.
V päťdesiatych rokoch chcelo sci-fi zabaviť a šokovať, ale aj varovať pred narastajúcou hrozbou atómových zbraní. Všetko to malo svoje pokračovanie aj v ďalšej dekáde, aj keď pomaly sa začal dostávať do popredia iný faktor, sci-fi žánru oveľa bližší. Ale o tom až nabudúce.
Mojich Top 10 sci-fi filmov dekády:
1. Invázia zlodejov tiel
2. Zakázaná planéta
3. Neuveriteľne sa zmenšujúci muž
4. Mucha
5. Deň, kedy sa zastavila Zem
6. Vojna svetov
7. Cesta do praveku
8. Vynález zkazy
9. Na brehu
10. Oni!
_______________________________________
Najčítanejšie
Halloweenska súťaž o najlepšiu recenziu
B.T. Niromwell
To najlepšie za rok 2023: Filmy
cyberstorm
Fantastická poviedka pokračuje
B.T. Niromwell
Najčítanejšie
Halloweenska súťaž o najlepšiu recenziu
B.T. Niromwell
To najlepšie za rok 2023: Filmy
cyberstorm
Fantastická poviedka pokračuje
B.T. Niromwell
Roland Axenberg
"Sci-fi je existenčná metafora, ktorá nám dovoľuje rozprávať príbehy o stave ľudí. Isaac Asimov raz povedal: Jednotlivé sci-fi príbehy môžu vyzerať neustále triviálne zaslepeným kritikom a filozofom dneška, ale jadro sci-fi, jeho podstata, sa stalo veľmi dôležitým pre našu spásu, ak máme byť vôbec spasení."
— SG-1 (200) ++++++++++++++++++ Čo keď ľudia považujú stroj za svojho Boha, pretože ľudia majú schopnosť vytvárať veci, ktoré ich presahujú? Čo keď človek kedysi vytvoril večné stroje aby poprel svoju dočasnosť? Čo keď sa človek nakoniec začal tomuto stroju klaňať, pretože stroj je výsledkom racionálneho postupu, zatiaľčo on sám je len krehká hračka náhody?
— Azimut
