Filmová história sci-fi, časť 3. (1960-1970)

Tretia časť seriálu o histórii sci-fi na poli kinematografie. Dnes si povieme niečo o období malého skoku pre človeka, ale veľkého pre žáner sci-fi.
Podpor scifi.sk 2% dane
Päťdesiate roky sa niesli v znamení boomu sci-fi filmov, aj keď to boli prevažne schematické a často krát Bé-čkové filmy o obrovských príšerách alebo inváziách mimozemšťanov. Počet sci-fi filmov sa v nasledujúcom desaťročí síce zmenšuje, žáner sci-fi však dospieva a rodí sa niekoľko veľmi zaujímavých diel, ktoré sa stávajú jeho ikonami.
Aj filmy šesťdesiatych rokov odzrkadľujú aktuálnu spoločenskú situáciu a tá je poznačené hlavne dvoma udalosťami, za ktoré vďačíme vrcholiacej studenej vojne. V prvom rade je to stále reálnejšia hrozba nukleárneho holokaustu eskalujúca na konci roku 1962 v podobe Kubánskej krízy. Druhou, oveľa pozitívnejšou vecou, sú vrcholiace závody o vesmír, ktoré priťahujú k žánru sci-fi čoraz viac ľudí.
Time Machine, The - Záber - Stroj času
Time Machine, The - Záber - Stroj času Disclaimer
Začíname však tradične, ďalším sfilmovaným literárnym dielom H. G. Wellsa. Stroj času (1960) rozpráva príbeh Angličana, ktorý sa vydáva z roku 1900 do budúcnosti hnaný túžbou dozvedieť sa, čo sa tam nachádza. Keď však prichádza do času vzdialeného stovky tisíc rokov, nachádza tu ľudstvo rozdelené na dva nepriateľské druhy. Zaujímavý dobrodružný film si odniesol Oscara za vizuálne efekty a v roku 2002 sa dočkal nie príliš úspešného remaku. Už druhýkrát bol sfilmovaný aj ďalší Wellsov román - Prvý muž na Mesiaci (1964), ktorý je ďalšou z dlhého radu dobrodružných sci-fi o ceste na Mesiac.
Fail-Safe - Poster - Fail-Safe - poster
Fail-Safe - Poster - Fail-Safe - poster Disclaimer
Z atmosféry strachu pred infiltráciou komunistických agentov vychádza politický triler s prvkami sci-fi Mandžuský kandidát (1962), ktorý sa zaoberá kontrolou mysle a možnosťou využitia spiacich agentov. O rok neskôr prichádza po všetkých stránkach dokonalý sci-fi triler Zlyhanie vylúčené (1964) od Sidneyho Lumeta. Letke americkým atómových bombardérov je po chybe v počítači vyslaný príkaz, aby zahájili útok na Moskvu. Odvolať príkaz už nie je možné a tak sa americký prezident spojí so sovietskym generálnym tajomníkom, aby nechal lietadlá zostreliť. V prípade, že sa im to nepodarí, prisľúbi, že ako odškodnenie za zničenie Moskvy on nechá zničiť dobrovoľne New York. Čím viac sa lietadlá približujú k svojmu cieľu, tým viac sa blíži nevyhnuteľné. Mrazivý triler napínavý od prvej do poslednej sekundy vykresľuje atmosféru bezmocnosti a beznádeje tak typickú pre víziu atómového konfliktu.
Dr. Divnoláska
Dr. Divnoláska Disclaimer
Bohužiaľ, v tom istom roku ho zatieňuje film s podobným námetom. Je to oveľa známejší Dr. Divnoláska alebo Ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu (1964), ktorý je však viac ironickým a komediálnym pohľadom na šialenstvo okolo atómového zbrojenia a situácie, do akej sa ľudstvo dostalo. Postapokalyptický The Last Man on Earth (1964) o jedinom človeku prežívajúcemu vo svete po zákernej epidémii, ktorá premenila ľudstvo na zmutovaných upírov, je prvou adaptáciou románu I Am Legend, ktorý sme videli v kvalitnej filmovej verzii aj prednedávnom.
Ikarie XB 1 - Záber - Ikarie XB 1
Ikarie XB 1 - Záber - Ikarie XB 1 Disclaimer
Do popredia sa však čoraz viac dostáva problematika vesmírnych letov. Ikarie XB 1 (1963) je kultové české sci-fi o vesmírnej výprave k sústave Alfa Centauri. Príbeh filmu neobsahuje zložitú zápletku, ale sústreďuje sa na život výpravy po dobu jej misie a rôzne problémy, ktorým musí čeliť. Medzi ne patria bežné spory medzi členmi posádky, ale aj nález a prieskum vraku pozemskej vesmírnej lode. Dej filmu vrcholí, keď počas približovania sa k cieľu výpravy začne na loď pôsobiť záhadné žiarenie vyvolávajúce útlm biochemických pochodov v živých organizmoch. Život členov posádky visí na vlásku, tá je však na poslednú chvíľu zachránená mimozemskou civilizáciou. Asi najlepšie z mála vážnych československých sci-fi, po ktorom bol pomenovaný aj známy časopis.
Barbarella - Záber - Barbarella - Jane Fonda
Barbarella - Záber - Barbarella - Jane Fonda Disclaimer
Do vesmíru - tento krát však trochu inak - je zasadené aj ďalšie európske sci-fi Barbarella (1968) o rovnomennej intergalaktickej pilotke, ktorá má svojim šarmom a ženskými zbraňami zachrániť svet pred šialeným vedcom Durandom-Durandom. Film s legendárnou začiatočnou vyzliekacou scénou v stave beztiaže je viac akousi komiksovou ľahko-erotickou rozprávkou pre dospelých ako serióznym filmom, avšak možno aj vďaka tomu skultovel a stal sa často krát skloňovaným medzi fanúšikmi.
Alphaville, une étrange aventure de Lemmy Caution - Záber - 1
Alphaville, une étrange aventure de Lemmy Caution - Záber - 1 Disclaimer
Európskym filmom a tiež pomerne špecifickým je Alphaville (1965) známeho režiséra Jean-Luca Godarda. Aj keď je film situovaný na cudziu planétu, nie je tu použitý ani jeden trikový záber alebo výraznejší sci-fi prvok. Kombinácia film-noir a experimentálneho filmu s ľahkou prímesou sci-fi rozpráva o svete ovládanom superpočítačom, v ktorom sú akékoľvek prvky sebavyjadrovania ako emócie či poézia zakázané.
Fahrenheit 451 - Záber - TV vynimavanie mozgov
Fahrenheit 451 - Záber - TV vynimavanie mozgov Disclaimer
S podobným námetom v divácky príťažlivejšej forme prichádza adaptácia románu Raya Bradburyho 451 stupňov Fahrenheita (1966). V ultrakonzumnej spoločnosti, kde sú každé iné myšlienky, ako tie oficiálne schválené vládou, zakázané, sledujeme príbeh požiarnika, ktorého úlohou však nie je oheň hasiť, ale práve naopak, páliť knihy, pretože tie boli vyhlásené za spoločensky závadné. Keď sa však raz k jednej z kníh sám dostane, pomaly si začne uvedomovať ohavnosť systému, ktorého je sám súčasťou. Zobrazenie spoločnosti, v ktorej sa bezduché televízne relácie stali vrcholom ľudskej kultúry, ale aj odcudzenosť ľudí v materialistickom svete, alebo presadzovanie politickej korektnosti za každú cenu, robia z filmu z dnešného pohľadu až zarážajúco presnú víziu možnej totalitnej spoločnosti.
2001: A Space Odyssey - Záber - Tunel
2001: A Space Odyssey - Záber - Tunel Disclaimer
Spoločenská revolúcia, ktorá sa nepodarila v roku 1968 u nás, sa podarila v Amerike aspoň na filmovom plátne. 2001: Vesmírna odysea sa nestáva len filmom desaťročia, ale dodnes neprekonaným filmovým dielom, nielen žánru sci-fi. Tajomný artefakt, ktorý ovplyvňuje ľudstvo od jeho prvopočiatkov, sa stáva hlavným aktérom filmu presahujúceho naše chápanie možno preto, že ponúka pohľad na vesmír v jeho samotnej podstate. Jeden z filmov, ktorého obsah sa nedá opísať slovami a jeho posolstvo samotný film presahuje. Audiovizuálne dokonalá filozofická esej o nekonečnosti vesmíru a človeka, ale aj svojim štýlom a hĺbkou dodnes neprekonané sci-fi si nakoniec odnieslo Oscara aspoň za vizuálne efekty.
Planet of the Apes - Záber - 1
Planet of the Apes - Záber - 1 Disclaimer
V tom istom roku sa zrodila aj ďalšia legenda žánru - Planéta opíc. Posádka vesmírnej lode stroskotá na planéte, kde sú inteligentné hovoriace opice dominantným druhom a ľudia žijú ako ich utláčaní otroci. Aj oni sa stanú ich zajatcami, ale niektoré opice začínajú tušiť, že s novo príchodzími ľuďmi nie je niečo v poriadku. Začína sa boj o šokujúce tajomstvo Planéty opíc. Dobrodružné sci-fi vsádzajúce na niekoľko prekvapivých zvratov a príťažlivý námet, ktoré sa zaradilo medzi najväčšie klasiky žánru, sa dočkalo aj štyroch už viac-menej Bé-čkových pokračovaní, neúspešného televízneho seriálu, knižná predloha bola ešte raz nie príliš úspešne sfilmovaná Timom Burtonom a aktuálne sme svet planéty opíc mohli vidieť v mimoriadne kvalitnom novodobom reboote v podobe trilógie Zrodenie Planéty opíc, Úsvit planéty opíc a Vojny o planétu opíc.
Fantastic Voyage - Záber - 1
Fantastic Voyage - Záber - 1 Disclaimer
Za zmienku ešte stoja ďalšie dva filmy, ktoré obdržali Oscara za efekty: Fantastická cesta (1966) o ponorke zmenšenej na mikroskopickú veľkosť vstreknutej do ľudského tela, aby tu vykonala dôležitú operáciu a vesmírne sci-fi Zajatí vesmírom (1969), akási predzvesť Apolla 13 o vesmírnej lodi, ktorej zlyhajú motory a posádka musí zviesť dramatický zápas o vlastné životy. Ku koncu dekády sa zrodí ešte hororová legenda s prvkami sci-fi Noc živých mŕtvych (1968). Notoricky známy príbeh o skupinke ľudí zabarikádovaných v dome a odolávajúcim útokom hladných zombies pokračuje rôznymi sequelmi a prerábkami prakticky dodnes.
Ruky hore.
Ruky hore. Disclaimer
Z technologického hľadiska sú šesťdesiate roky okrem nástupu farebného filmu zaujímavé taktiež čoraz rýchlejšie sa rozvíjajúcim televíznym vysielaním. Toho využíva aj žáner sci-fi s prvým mimoriadne populárnym seriálom Zóna súmraku (1959). Na tú dobu nezvyklo atmosferický seriál približuje divákom rôzne hororové a sci-fi príbehy s prekvapivým zvratom na konci. Na jeho úspech nadväzujú Krajné medze (1963) s takmer rovnakým formátom, vďaka moderným sériám známe aj u nás. V Anglicku vzniká dodnes vysielaný Doctor Who (1963) a v Amerike známy Hulk (1966). Televízna legenda tejto doby, ktorá zmení nielen svet filmu a televízie sa však volá Star Trek (1966). Vesmírna loď s neohrozeným kapitánom a jeho posádkou riešiaca problémy celého vesmíru síce nebola u širokých más veľmi úspešná, ale vďaka čoraz väčšej skupine verných fanúšikov si vydobila slávu a ako ikona sci-fi žije až dodnes.
Dekáda, v ktorej visel osud ľudstva na vlásku sa skočila a sci-fi sa vyvinulo na plnohodnotný žáner obsahujúci vážne témy a riešiaci zaujímavé otázky. Vydýchnutie si po ťažkej kríze a skúmanie hraníc žánru sa má už čoskoro naplno prejaviť v pokračujúcom vzostupe sci-fi filmov v sedemdesiatych rokoch. O tomto zaujímavom období si ale povieme až o týždeň.
_______________________________________
Filmová história sci-fi časť 1. (1900-1950)
Filmová história sci-fi časť 2. (1950-1960)
Filmová história sci-fi časť 4. (1970-1980)
Filmová história sci-fi časť 5. (1980-1990)
Filmová história sci-fi časť 6. (1990-2000)
Filmová história sci-fi časť 7. (2000-2010)
Filmová história sci-fi časť 8. (Malé veľké filmy)
Filmová história sci-fi časť 9. (2010-2020)

Roland Axenberg

Roland Axenberg
"Sci-fi je existenčná metafora, ktorá nám dovoľuje rozprávať príbehy o stave ľudí. Isaac Asimov raz povedal: Jednotlivé sci-fi príbehy môžu vyzerať neustále triviálne zaslepeným kritikom a filozofom dneška, ale jadro sci-fi, jeho podstata, sa stalo veľmi dôležitým pre našu spásu, ak máme byť vôbec spasení." — SG-1 (200)

Diskusia

Aldeberan
ááááááá.... zlyhanie vylúčené som videl v českom dabingu na ČT2 a cel film mi prakticky od začiatku prišiel ako náramná blbosť. Už iba zápletka celého filmu by sa nikdy nestala, pretože bombardéry patrili k najľahšie ovládateľným nosičom jadrových zbraní a bolo treba sériu príkazov aby vôbec POKRAČOVALI k cieľu, nie jeden sprostý príkaz. A celá dohoda medzi americkým prezidentom a súdruhom predsedom... no určite, to by tak v 6O rokoch fungovalo, by to do seba našili, až by sme všetci doslova sčerneli. Skrátka - až keď som videl tento film, došlo mi, čo sa myslí pod označením "liberálna mierová propaganda" - a začal to tento film.
25.01.2010

Roland Axenberg
Nevidel si nahodou ten ciernobiely remake s Clooneym? Pretoze ta verzia od Lumeta je jeden z najlepsich trilerov co som kedy videl a vobec mi nepripadal nerealny. Jasne, ze niektore veci su prikraslene aby sa to dalo dobre natocit, ale tie rozkazy pre bombardery mi az take nerealne neprisli. Pokial viem tak tusim prave po kubanskej krize bola zriadena priama linka medzi prezidentom USA a sovietskym sudruhom sudruhov presne pre podobne pripady. Co sa tyka mierovej agitky, tak to mi tak tiez vobec neprislo, hlavne ked to porovnas napriklad s Na brehu, ale ked sa jedna o atomky a vyhladenie ludstva podla mna ziadnej agitky nie je dost :)
25.01.2010

Roland Axenberg
Ad bombardery - zober si, ze teoreticky by sa dali odvolat za pomocou overovacieho kodu rovnako ako ked sa im vydal rozkaz na bombardovanie, ale situacia pocita napriklad aj s tym, ze nepriatel ziskal kontrolu nad velitelskym stanovistom a kody ziskal atd. Je to zbran posledneho sudu takze tak s tym aj narabaju.
25.01.2010

Aldeberan
lenže bombarderi so neodvolavaju. bombarderi si v podstate samy pytaju overovaci kod k tomu aby mohli pokračovať, inak sa otočia :) ovela nebezpečnejšie su rakety - tie odpáliš a nič s tým nespravíš, v nich bola najväčšia hrozba chyby. Inak videl som origoš film a áno, keď sa nad tým zamyslím, bol to vlastne super thriller :-P ked sa nad tým zamyslím tak som celý film čakal ako to skončí a po konci filmu prišlo vystriezvenie a rozčulenie...
26.01.2010

Stano Lacko
No ja sa neskutocne tesim na sedemdesiate roky!!
27.01.2010

cyberstorm
jj, STAR WARS, STAR WARS, STAR WARS, .....
27.01.2010

Aldeberan
aj ja sa celkom teším na 70te roky, dúfam len, že sa ich dožijem :)
28.01.2010

Roland Axenberg
Pokiaľ plánuješ žiť do tejto nedele, tak áno :)
28.01.2010

Aldeberan
keď ja by som sa úplne najradšej dožil 2070-tych rokov :)
28.01.2010

cyberstorm
Aldebaran: zdravo papaj, vela cvic, menej pozeraj sf a ak nie si 60 cosi rocnik, toho 2070 sa mozno dozijes (aj ked bacha na 2012 :)
28.01.2010

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami

Ďalšie články a poviedky v téme Filmová história sci-fi

Filmová história sci-fi, časť 9. (2010-2020)

Očakávania, že po úspechu Avatara (2009) sa dočkáme oživenia vysoko rozpočtových a originálnych sci-fi produkcií sa nenaplnili. Tie najveľkolepejšie a najvýpravnejšie sci-fi filmy sa držia osvedčených pokračovaní, ako to môžeme vidieť na príkladoch v univerzách Star Wars a Star Treku, ale hlavne tomuto desaťročiu nevládne nič tak, ako filmové adaptácie komiksov vydavateľstiev Marvel a DC Comics. Skutočne kvalitných a originálnych sci-fi filmov je tak aj naďalej pomenej, ale nájdu sa aj naozajstné klenoty.

Filmová história sci-fi, časť 8. (Malé veľké filmy)

Bonusová časť seriálu o histórii sci-fi filmov, v ktorej si povieme niečo o filmoch útočiacich z televíznych obrazoviek a políc videopožičovní.

Filmová história sci-fi, časť 7. (2000-2010)

Tak ako literárne aj filmové sci-fi sa začiatkom milénia dostáva do krízy. Originálnych námetov je čoraz menej a filmovej produkcii dominujú adaptácie komiksov, počítačových hier ako aj množstvo pokračovaní a prerábok. Kvantita však neustále rastie a nie je núdza ani o unikátne a komerčne mimoriadne úspešné diela. Dnes večer uzatvárame históriu...

Filmová história sci-fi, časť 6. (1990-2000)

Koniec milénia znamená aj koniec jednej éry sci-fi filmov plných skvelých nápadov, bombastických akčných scén a prelomových efektov. Prichádza posledné obdobie, po ktorom už nič nebude také ako predtým.

Filmová história sci-fi, časť 5. (1980-1990)

V osemdesiatych rokoch prežíva sci-fi zlatú éru. Plné peňaženky producentov, ktorí sú ochotný míňať na predtým nemysliteľné projekty dávajú vzniknúť množstvu výnimočných filmových diel.

Filmová história sci-fi, časť 4. (1970-1980)

V tejto časti sa zameriame na prelomové sedemdesiate roky, ktoré znamenali pre žáner sci-fi začiatok jeho najväčšieho rozmachu. Čas veľkých tvorcov a filmových legiend prichádza.

Filmová história sci-fi, časť 3. (1960-1970)

Tretia časť seriálu o histórii sci-fi na poli kinematografie. Dnes si povieme niečo o období malého skoku pre človeka, ale veľkého pre žáner sci-fi.

Filmová história sci-fi, časť 2. (1950-1960)

Pokračujeme v seriáli o histórii vedecko-fantastických filmov. Tentokrát sa zameriame na päťdesiate roky dvadsiateho storočia, v ktorých sa sci-fi začínalo stávať čoraz populárnejším žánrom.

Filmová história sci-fi, časť 1. (1900-1950)

Začíname nový seriál o histórii sci-fi filmov. V tejto časti si povieme niečo o filmových začiatkoch a najvýznamnejších sci-fi filmoch tohto obdobia.