Filmová história sci-fi, časť 1. (1900-1950)

Začíname nový seriál o histórii sci-fi filmov. V tejto časti si povieme niečo o filmových začiatkoch a najvýznamnejších sci-fi filmoch tohto obdobia.
Filmová história scifi
Keďže generácia, ktorá číta scifi.sk je pomerne mladá a filmy pre pamätníkov už v televízii nechodia, v tomto seriáli vám ukážeme, aká bola filmová história sci-fi od vynájdenia filmu až po dnešok. Zameriame sa na filmy, ktoré patria takpovediac ku všeobecnému vzdelaniu, ale aj na tie, ktoré by ste určite mali vidieť z toho či onoho dôvodu. Ukážeme vám, ako sa sci-fi filmy vyvíjali príbehovo, technologicky, ale aj to, ako tento žáner podlieha duchu danej doby tak ako všetko ostatné. Pohodlne sa usaďte a pripravte sa na vzrušujúci výlet tými najneuveriteľnejšími príbehmi aké človek na filmovom plátne vytvoril. Začíname!
Cesta na mesiac - Plagát - Poster
Cesta na mesiac - Plagát - Poster Disclaimer
Cesta do nemožna - Plagát
Cesta do nemožna - Plagát / Zdroj Disclaimer
Dobytie pólu - Plagát
Dobytie pólu - Plagát / Zdroj Disclaimer
Písal sa rok 1902 a ľudia dovtedy poznali film len vo forme krátkych, zväčša niekoľko sekundových, spotov z bežného života, ako napr. príchod vlaku alebo robotníkov opúšťajúcich továreň. Všetko to však zmenil francúzsky filmový vizionár a experimentátor Georges Méliès, ktorý už koncom devätnásteho storočia skúmal možnosti filmu v krátkych filmoch ako napríklad Strašidelný zámok (1896) a vzápätí prichádza zo svojim prevratným dielom Cesta na Mesiac (1902). Tento 14-minútový snímok (pri rýchlosti 16 snímkov za sekundu) si odniesol hneď niekoľko prvenstiev. Bol nie len prvým sci-fi filmom, ale aj prvým filmom s ucelenou dejovou líniou, navyše prvým, v ktorom bola použitá animácia a špeciálne efekty. Aj napriek prostoduchému deju o skupine cestovateľov, ktorí sa nechajú vystreliť na Mesiac obrovským delom a tam narazia na primitívnu mimozemskú civilizáciu, sa stal prelomovým filmom nielen v žánri sci-fi. Méliès aj ďalej pokračoval vo svojej vizionárskej práci a priniesol filmy ako Cesta do nemožna (1904), o skupine bádateľov cestujúcich po svete rozmanitými dopravnými prostriedkami čeliac mnohých nebezpečenstvám a 20.000 míľ pod morom (1907), ktorý sa stal jedným z prvých farebných filmov - bol farbený ručne, políčko po políčku. Posledným väčším Mélièsovým projektom bolo Dobytie pólu (1912), s podobným príbehom ako Cesta na mesiac, len zasadeným do oblasti severného pólu. Irónia osudu však chcela, aby jeden z najväčších filmárov v dejinách bol postupne vytlačený nastupujúcimi veľkofilmami a zomrel v zabudnutí ako pouličný predavač. Jeho dielo však pretrvalo a našlo si nielen obdivovateľov, ale aj úspešných pokračovateľov. O desaťročia neskôr to bol práve Karel Zeman, ktorý nadviazal na Mélièsovu vizuálnu poetiku a technický štýl.
20,000 Leagues Under the Sea - Poster 20000 Leagues Under the Sea - poster
20,000 Leagues Under the Sea - Poster Disclaimer
Stratený svet - Plagát - Poster
Stratený svet - Plagát - Poster Disclaimer
Aelita - Plagát - Poster
Aelita - Plagát - Poster / Zdroj Disclaimer
Krátkometrážne filmy Frankenstein (1910), Dr. Jekyll and Mr. Hyde (1912) a neskôr celovečerné 20.000 míľ pod morom (1916) a Stratený svet (1925) boli viac či menej vernými adaptáciami známych kníh. Prvý celovečerák si zaslúži zmienku hlavne za inováciu v točení podmorských scén, druhý za ďalšie zdokonalenie v oblasti špeciálnych efektov a použití miniatúr. Predzvesť novej vlny sci-fi filmov predznamenáva boľševická agitka Aelita (1926). Film vznikol po októbrovej revolúcii v Rusku a dal by sa označiť aj za sci-fi verziu Krížnika Potemkina. Rozpráva o totalitnom štáte na Marse, kam odletí hlavný hrdina z komunistickej Zeme, aby tu pripravil revolúciu a oslobodil tak marťanský proletariát od útlaku. Prvý sovietsky sci-fi film a prvé sci-fi reagujúce, aj keď účelovo, na vtedajšiu politickú klímu a jej zmeny, pripravil pôdu pre príchod ďalšej sci-fi legendy, tentokrát z Nemecka.
Metropolis - Plagát - Metropolis poster Metropolis poster
Metropolis - Plagát - Metropolis poster Disclaimer
Frau im Mond - Poster - Frau im Mond -poster Frau im Mond -poster
Frau im Mond - Poster - Frau im Mond -poster Disclaimer
Metropolis (1927) Fritza Langa sa dá označiť za revolučný film po všetkých stránkach a právom si vyslúžil povesť jednej z najväčších legiend v dejinách kinematografie. Príbeh rozpráva o pretechnizovanom meste budúcnosti, v ktorom sa nachádzajú dve prísne segregované vrstvy obyvateľstva - inteligencia, ktorá žije v prepychových sídlach na povrchu a robotnícka trieda pracujúca v ťažkých podmienkach pod zemou. Do tohto neudržateľného systému vstupuje postava Márie, bojujúcej za práva robotníkov a Fredera, syna prezidenta mesta, užívajúceho si bezstarostného života, až kým raz nevstúpi do podzemia a nedozvie sa pravdu o ťažkom údele robotníkov. Svoju rolu v príbehu má zohrať aj vedec Rotwang a jeho humanoidný robot, ktorého sa snaží využiť prezident mesta na násilnú represiu proti robotníkom. Šialený vedec má však s robotom celkom iné plány. Metropolis rovnako ako sovietska Aelita rozpráva o sociálnych otázkach a triednych rozdieloch, avšak tie tu nie sú riešené revolúciou, ale naopak zmierom medzi robotníkmi a inteligenciou. Metropolis vyniká hlavne svojim megalomanským spracovaním, víziou mesta budúcnosti, použitím efektov, ktoré neboli prekonané niekoľko desaťročí, ale aj čistotou spracovania a celkovým vizuálnym štýlom. Jedná sa taktiež o asi najviac citovaný film a film z najväčším vplyvom na budúcnosť kinematografie. Zaujímavé je tiež, že vo svojej dobe bol Metropolis najdrahším filmom - stál 7 miliónov mariek, ale divácky pohorel a takmer zapríčinil krach nemeckých štúdií UFA. O dva roky neskôr prichádza Lang s ďalšou víziou, tentokrát zameranou na vesmírne cestovanie - Žena na Mesiaci (1929). Film označovaný za prvé skutočné vesmírne sci-fi alebo prvé sci-fi na vedeckom základe, zaujal hlavne realistickým zobrazením možných ciest do vesmíru (na filme ako poradcovia spolupracovali aj nemeckí raketoví odborníci).
King Kong - Plagát - Poster
King Kong - Plagát - Poster Disclaimer
Frankenstein - Plagát - Poster
Frankenstein - Plagát - Poster / Zdroj Disclaimer
Frankensteinova nevesta - Plagát - Poster
Frankensteinova nevesta - Plagát - Poster Disclaimer
Začiatok tridsiatych rokov sa už nesie v znamení Hollywoodu ako svetového hegemóna v oblasti filmovej produkcie a taktiež konca éry nemého filmu. Svet tohto obdobia je poznačený hospodárskou krízou a filmy majú slúžiť hlavne ako únik z ťažkej reality. Možno aj preto sa filmovému priemyslu darí oveľa lepšie ako iným odvetviam. Možnosti zvukového filmu a pokrok v efektoch využíva prvý King Kong (1933) a ohuruje celosvetové publikum. Tridsiate roky patria potom hlavne Borisovi Karloffovi a jeho sérii o Frankensteinovi, z ktorej medzi najlepšie filmy patria prvé dva: Frankenstein (1931) a Frankensteinova nevesta (1935). Na túto tému potom vzniká množstvo variácií spájajúcich horor s prvkami sci-fi.
Neviditeľný muž - Plagát - Poster
Neviditeľný muž - Plagát - Poster Disclaimer
Svet za sto rokov - Plagát - Poster
Svet za sto rokov - Plagát - Poster / Zdroj Disclaimer
Flash Gordon - Plagát - Poster
Flash Gordon - Plagát - Poster / Zdroj Disclaimer
Z nich vyniká až Neviditeľný muž (1933), ktorý prekvapil nielen ďalšou revolúciou v oblasti efektov, ale aj na tú dobu až nezvyklo hutným dejom a strhujúcim tempom. Vedec prichádza na anglický vidiek, aby sa tu v pokoji pokúsil nájsť spôsob ako sa stať opäť viditeľným. Sérum, ktoré ho urobilo neviditeľným, má však aj vedľajší účinok a ten ho núti páchať čím ďalej tým horšie zločiny. Po dejovej aj vizuálnej stránke je film plný dovtedy nevidených nápadov a scén a vďaka skvele gradovanému napätiu sa stáva lahôdkou pre filmového diváka aj dnes. Neviditeľný muž je, rovnako ako ďalší film Svet za sto rokov (1936), ktorý mapuje dôležité udalosti budúcnosti ľudstva v autorovej vízii až po rok 2036, adaptáciou románu H. G. Wellsa. Rok 1936 ešte patril rozprávkovému sci-fi seriálu Flash Gordon, o rovnomennom hrdinovi bojujúcemu proti zákernému cisárovi, ktorý sa snaží ovládnuť vesmír. Aj napriek naivnému scenáru a aj na tú dobu primitívnym efektom mal tento seriál obrovský vplyv na budúcnosť sci-fi filmov. Za zmienku stojí ešte podobný seriál tiež založený na komikse Buck Rogers (1939), často citovaný napr. v Star Treku Voyager.
Krakatit - Plagát
Krakatit - Plagát / Zdroj Disclaimer
Biela nemoc - Plagát
Biela nemoc - Plagát / Zdroj Disclaimer
Z Československa prichádzajú dva významné filmy, oba ako sfilmované diela českej literárnej legendy - Karla Čapka. Tým prvým je Biela Nemoc (1937), ktorá je Čapkovou reflexiou nastupujúcej moci nacizmu a hrozby vojny. Krakatit (1948) zase rozoberá tému zneužitia vedy. Čapek napísal pôvodný román v roku 1924 a možno v ňom nájsť paralely s neskorším vývojom atómovej bomby.
Také boli začiatky sci-fi filmu, ktorý si v prvej polovici minulého storočia hľadal svoje miesto v rozvíjajúcom sa filmovom priemysle. Ako sme sa mohli presvedčiť aj film bol značne ovplyvnený sci-fi literatúrou a to predovšetkým dvoma legendami – Julesom Vernom a H. G. Wellsom, no začínajú sa objavovať aj originálne príbehy, zväčša ešte ovplyvnené aktuálnym spoločenským dianím. Vojnové roky už filmu nepriali a žánru sci-fi vôbec, ale čoskoro mala nastať doba, kedy sa všetko zmení, o tom ale až nabudúce.
Mojich Top 10 sci-fi filmov dekády:
1. Metropolis
2. Neviditeľný muž
3. Svet za sto rokov
4. Žena na mesiaci
4. Frankensteinova nevesta
5. Frankenstein
6. King Kong
7. Cesta na Mesiac
8. Aelita
9. Biela nemoc
10. Krakatit
_______________________________________

Roland Axenberg

Roland Axenberg
"Sci-fi je existenčná metafora, ktorá nám dovoľuje rozprávať príbehy o stave ľudí. Isaac Asimov raz povedal: Jednotlivé sci-fi príbehy môžu vyzerať neustále triviálne zaslepeným kritikom a filozofom dneška, ale jadro sci-fi, jeho podstata, sa stalo veľmi dôležitým pre našu spásu, ak máme byť vôbec spasení." — SG-1 (200) ++++++++++++++++++ Čo keď ľudia považujú stroj za svojho Boha, pretože ľudia majú schopnosť vytvárať veci, ktoré ich presahujú? Čo keď človek kedysi vytvoril večné stroje aby poprel svoju dočasnosť? Čo keď sa človek nakoniec začal tomuto stroju klaňať, pretože stroj je výsledkom racionálneho postupu, zatiaľčo on sám je len krehká hračka náhody? — Azimut

Diskusia

robert petrik
pekna pracicka
11.01.2010
Šaňo aka Babcom
Suhlas, velmi fajn! Klobuk dolu.
11.01.2010
draculin
No sakra, klobuk dolu!
11.01.2010
kAnYs
Pekne. Dik :)
11.01.2010
Aldeberan
cool!
11.01.2010
Stano Lacko
No zaratul pekna zelena ikona, to na kazdom webe menis farebnu schemu, preco je teda na scifi zelena? ;-)
Inak vidim ze vam ten clanok vyrazil dych, vedzte ze aj mne.
11.01.2010
Roland Axenberg
To je iba zaciatok, druha cast sa uz pripravuje :) Dalej to uz pojde po dekadach. Ak mi to casovo vyjde kazdu nedelu uverejnim jednu cast.
11.01.2010
robert petrik
re ikona. mal som vsade modru (ta je origos tak odfotena cez filter) potom som mal vsade zelenu ala matrix a teraz postupne sa vraciam k modrej ale tuto to nejde zmenit. alebo mam cakat na refresh ???
12.01.2010
Šaňo aka Babcom
hm... ked das Zmena udajov, Zmena ikony, tak to nefunguje?
12.01.2010

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.

Ďalšie články a poviedky v téme Filmová história sci-fi

Filmová história sci-fi, časť 9. (2010-2020)

Očakávania, že po úspechu Avatara (2009) sa dočkáme oživenia vysoko rozpočtových a originálnych sci-fi produkcií sa nenaplnili. Tie najveľkolepejšie a najvýpravnejšie sci-fi filmy sa držia osvedčených pokračovaní, ako to môžeme vidieť na príkladoch v univerzách Star Wars a Star Treku, ale hlavne tomuto desaťročiu nevládne nič tak, ako filmové adaptácie komiksov vydavateľstiev Marvel a DC Comics. Skutočne kvalitných a originálnych sci-fi filmov je tak aj naďalej pomenej, ale nájdu sa aj naozajstné klenoty.

Filmová história sci-fi, časť 8. (Malé veľké filmy)

Bonusová časť seriálu o histórii sci-fi filmov, v ktorej si povieme niečo o filmoch útočiacich z televíznych obrazoviek a políc videopožičovní.

Filmová história sci-fi, časť 7. (2000-2010)

Tak ako literárne aj filmové sci-fi sa začiatkom milénia dostáva do krízy. Originálnych námetov je čoraz menej a filmovej produkcii dominujú adaptácie komiksov, počítačových hier ako aj množstvo pokračovaní a prerábok. Kvantita však neustále rastie a nie je núdza ani o unikátne a komerčne mimoriadne úspešné diela.

Filmová história sci-fi, časť 6. (1990-2000)

Koniec milénia znamená aj koniec jednej éry sci-fi filmov plných skvelých nápadov, bombastických akčných scén a prelomových efektov. Prichádza posledné obdobie, po ktorom už nič nebude také ako predtým.

Filmová história sci-fi, časť 5. (1980-1990)

V osemdesiatych rokoch prežíva sci-fi zlatú éru. Plné peňaženky producentov, ktorí sú ochotný míňať na predtým nemysliteľné projekty dávajú vzniknúť množstvu výnimočných filmových diel.

Filmová história sci-fi, časť 4. (1970-1980)

V tejto časti sa zameriame na prelomové sedemdesiate roky, ktoré znamenali pre žáner sci-fi začiatok jeho najväčšieho rozmachu. Čas veľkých tvorcov a filmových legiend prichádza.

Filmová história sci-fi, časť 3. (1960-1970)

Tretia časť seriálu o histórii sci-fi na poli kinematografie. Dnes si povieme niečo o období malého skoku pre človeka, ale veľkého pre žáner sci-fi.

Filmová história sci-fi, časť 2. (1950-1960)

Pokračujeme v seriáli o histórii vedecko-fantastických filmov. Tentokrát sa zameriame na päťdesiate roky dvadsiateho storočia, v ktorých sa sci-fi začínalo stávať čoraz populárnejším žánrom.

Filmová história sci-fi, časť 1. (1900-1950)

Začíname nový seriál o histórii sci-fi filmov. V tejto časti si povieme niečo o filmových začiatkoch a najvýznamnejších sci-fi filmoch tohto obdobia.