draculin

.

Info

Prezývka draculin
Web:
Členom scifi.sk: od nepamäti
Naposledy online: 13.08.2020
E-mail: marexlabej@gmail.com
Skype:
Facebook:
Instagram:
Twitter:
YouTube channel:
LinkedIn:
Snapchat:
Aktivita
Index:
Zbierka: 0
Ponúka / Hľadá: 0 / 0
Komentáre: 1739
Články: 6
Poviedky: 16

Zbierka - ponúka

draculin ešte nepridal žiadne dielo do zoznamu, ktoré má navyše.

Zbierka - hľadá

draculin ešte nepridal žiadne dielo do zoznamu, ktoré hľadá.

Zbierka - najnovšie

draculin ešte nepridal žiadne dielo do svojej zbierky.

Diskusia

Vyhodnotenie tretieho kola výzvy Fantastická poviedka
Heeej, to na to vsetci kaslu? :) Blahozelam! Sice som v komentaroch statocne ofrflal, ale cest si zasluzia vsetci, co sa dokopali k tomu, ze dali dohromady zopar zmysluplnych pismeniek.
19.07.2020 16:33:55

O sláve a drakoch
A dalsia "mila" vecicka, svojou absurditou a snahou o nadhlad mi pripominala tu poviedku s vilou v tomto kole. Aj tu Veronika dobre vystihla nedostatky pri charakterizacii postav :-) Ak nieco, tak by som poradil len "pritvrdit" - nech je Hubert este namyslenejsi a blbsi, Bard zase podliezavejsi a sarkastickejsi. No a ta poezia na konci prilis nenadchla. Tiez bola "mila", ale prilis dlha a to len opakovala co uz vieme. Mozno prave tuto cast skratit?
16.07.2020 21:23:25

Pán Evil neznáša víly
Toto bolo take "mile", asi najlepsie vystihla pripomienky Veronika vyssie. Dobry napad, ale i napriek snahe o vtip, posobili postavy plocho a navzajom zamenitelne. Napisat dobru "konverzacku" je ovela tazsie nez sa zda. Do buducnosti to ale vidim pozitivne a ak sa budes drzat plusminus tohto stylu, tipujem ze sa to dopracuje k niecomu, kde budeme tlieskat este viac.
16.07.2020 14:15:56

Diablov karneval
Explicitne nasilie a sex (a nasilny sex) dnes uz nie su nic extra, nie je to ziadne borenie tabu, ani prinos sam o sebe. Bolo toho uz dost, takze sme si na to zvykli a pokojne sa s tym moze narabat ako s akceptovatelnym nastrojom - no same o sebe to nestaci ani na sokovanie. Tu je problemom, ze okrem nasilia toho vela nedostaneme. Jednoduchy dej by sa dal ospravedlnit kratkym rozsahom, ale praveze ten zvrat, twist na konci, to kazi. Ano, zmysel je jasny, aj snaha autora nas "prekvapit". Diabol/Lucifer nie je megaozruta niciaca vsetko v ceste, je to klamar, podvodnik, zvodca - a mefistofelovsky vzor podvedome akceptujeme. Je v poriadku napisat poviedku, kde Diabol podvodom zvadza svoju obet (co je pointou tejto poviedky) a to aj pokial je uplne priamociara. Mozeme sledovat ako obed podlieha "kuzlu" a zvodom Diabla a neubrani sa. To co ale vadi je, ze poviedke chyba prave ta diabolska subtilnost. Ak aj nevieme, ze zaporny protagonista je podvodnicky diabol, mozeme sledovat jeho hru s obetou a ked sa identita na konci odhali, citatel si buchne rukou do cela a vykrikne: "Ahá!". Neslo len o hru ktoru hral Diabol s obetou, ale o tu istu hru, ktoru hral autor s citatelom. A to tu nie je ani nahodou. Typek sa proste rozhodne zensku znasilnit, potom ju roztrha a koniec. Nasilie moze zostat, zakladna premisa moze zostat, pointa moze zostat, ale bez nieco viac to je len anatomicky atlas. Tu by bolo lepsie sa zbavit fascinacie nasilim, ale pristupovat k poviedke ako k psychologickemu (nie masiarskemu) dielu - pretoze tema je o niecom inom. Ked sa aj pozrieme na uspesne predobrazy z literatury a filmu, tie ocenovane a kvalitne nie su len o krvi a vnutornostiach, ale o tom, ako normalny clovek prepadava hlbsie a hlbsie do sialenstva, pripadne do pavuciny, ktoru Diabol nastrazil. Ale to je nieco, co by mal citatel citit, i ked to priebezne pocas citania nebude chapat a dojde mu to az na konci. Ale nieco bude tusit. Nie ako v tomto pripade, kde 98% casu bolo jasne kto je nasilnicke zviera - a potom abrakadabra! - sa to z rozmaru autora zmeni. Takto teda prosim uz nie.
16.07.2020 14:05:08

Klub synchronicity
Dobre! Akurat nie vyborne, ani velmi dobre. Prvym nedostatkom je pribeh, i ked to je mozno sposobene velmi kratkym rozsahom, na ktorom sa nic nedalo rozohrat. Jednoducho dvaja typci (agenti? koho a coho?) pridu do nejake uber-cool klubu (bez akejkolvek pripravy, proste planovanie a realizacia ako Pat a Mat), kde chcu zatknut nejakeho hackera, ktory ich ale ojebabre a sfetuje, takze nakoniec skoncia hopsajuc s ostatnymi. Hopsanie je asi predstavou slobody, hacker je asi na "dobrej" strane, ale to mozeme len tipovat. Takze to ma niekolko cool cyberpunkovych rekvizit, ale pribeh naozaj nic moc - a myslim, ze v mensom priestore by sa na tom dalo zapracovat. S cyberpunkov je vo vseobecnosti ale iny problem, ktory sa tyka vacsiny (aspon nasich, domacich) diel - legendarny Neuromancer vysiel v roku 1984, Johnny Mnemonic v 1981. Vacsina dnesnych spisovatelov cyberpunku boli vtedy spermiami. Cyberpunk, tento klasicky, je jednoducho stary - stale citatelny, ale to co vtedy bolo predstavou buducnosti, je dnes retro. Dokazali vymysliet globalne siete, ale nie facebook, twitter, MMORPG, lootboxy, cinskych muklov vyrabajucich itemy pre WoW, paypal. Hackerov vymyseli ako Robinov Hoodov, kym v realite ich mame ako tych co odrbavaju emailami a snazia sa ziskat pristup k e-bankovnictvu. Vymysleli inu ekonomiku, ale nie kryptomeny - a uz vobec nie staty ako KLDR, ktora ich cielene minuje. Vymysleli spolocnost ovladanu korporaciami, ale nie Facebook, ktory dostava od statov miliardove pokuty a jeho sef musi ist na kobercek pred politikov, ani Google odmietajuce spolupracovat s vladou. Vymysleli svet so znicenym zivotnym prostredim, ale nie miliony ludi tvrdiacich, ze klimaticka zmena neexistuje, ale inych diskutujucich o plochej zemi ci chemtrails. A stovky inych veci. Ti co pisali "klasicky" cyberpunk si vymyslali buducnosti, zatial co vela dnesnych cyberpunkerov recykluje minulost. (inac obdobny, snad este vacsi problem je s military scifi, ale to uz ina kapitola). Tolko k filozofii :-) Co sa tyka pisania, nabuduce sa (ovela!) viac sustredit na dej, zapletku, postavy - ak bude toto slusne, nebude prilis prekazat ani recyklacia generaciu starych rekvizit. No ak by si chcela niekedy napisat cyberpunk ktory vyvola pocit "wow!", tak extrapoluj rok 2020, nie diela z polovicky 80-tych rokov. Klasiku uz mas zvladnutu, chyba urobit len ten dalsi krok.
16.07.2020 09:45:06

Minirecenzie

8
V tomto prípade mi bol autor aspoň neznámy, takže som nemal prehnané očakávania. Čiže – Na ovdrátenej strane Mesiaca je Mesto Hriechu, zločinu a bez poriadneho zákona, založené megalomanským multimiliardárom , ktorý pôsobí ako kombinácia Donalda Trumpa a bondovského zloducha. Tam nie príliš nadšene prichádza poručík Damien Zackon, stelesnenie poctivosti a tvrdej ruky zákona – v mieste, kde polícia bežne pri zločine len odvráti zrak a nepridáva si problémy. Dôjde ale k neikoľkým vraždám, kde stopy vedú do najvyšších miest politiky – k multimiliárdárskemu vládcovi Fletcherovi Mosasovi a jeho dcére Zlate. Navyše sa Mesiacom pohybuje psychopatický vražedný android, púštajúci hlášky ako z Tarantinovho filmu (tu obálka naozaj neklamalaä. Jeho cieľ a úmysel sú neznáme, no desiatky mŕtvol pôsobia jednoznačne. Viacero príbehových liniek vytvára dosť živý obraz „temnej strany“ a napokon aj dospejú k záveru, ktorý dáva zmysel. Oproti Weirovej Artemis je tento mesačný kúsok naozaj detektívny a naozaj noirový, i keď tiež nie bez chýb. Androidove hlášky postupne prestanú byť originálne a najmä Zackon, hlavná postava, je dejom viac posúvaný, než by ho sám ovplyvňoval. Záver? Osviežujúca mesačná detektívka, kde je občas priveľa efektných kecov na úkor deja a zápletky, ale rozhodne dokáže chytiť a nepustiť. PS. Prekladateľ sa pekne pohral s menami, tak aby sa tieto myšlienkovo zhodovali s originálom. Preto sa z Fletchera Brassa (brass= mosadz), posadnutého mosadznou farbou, stal Fletcher Mosas. Z detektíva Damiena Justusa (anglicky vyslovované to znie takmer ako „justice“, spravodlivosť) je Damien Zackon (=zákon). Palec hore
8
Namlsanosť z Marťana je strašná vec, autor má potom problém aspoň dodržať očakávania, ak ich nie už priamo prekonať. Tu Weir ukázal, že technické detaily stále dokáže podať jasne, zrozumiteľne a čitateľne. Srdce hard scifistu si vychutná ledabolo podávané informácie o fungovaní ľudského osídlenia na Mesiaci, alebo o metalurgii. Palec hore. Netreba však veriť obálke, nie je to noir a ani detektívka. Artemis je priamočiara akčná „jízda“, bez sofistikovaných odbočiek či spletitého deja. Weir je predsa len schopnejši v tej technickej časti. Postavy sú takmer komiksové panoptikum, od hlavnej hrdinky (sexy, cynická, sakrastická, všetkého schopná a Arabského pôvodu) Jasmine „Jazz“ Bašárovej, cez východoeurópskeho vedca s českým menom a problémom s komunikáciou, až po brazílskych mafiánov a (sexy) kanadského policajta. Vlastne by som si to pokojne vedel predstaviť ako manga verziu. Alebo prima akčný film. Dej neprekvapí, okrem záverečného tour-de-force neurazí. Odobne ako v Marťanovi, aj v Artemis postavy hovoria ako im papule narástli, dej odsýpa a útly román sa dá bez problémov prečítať na jeden záťah. A o čo ide? Jazz Bašárvá funguje na okraji spoločnosti ako oficiálny kuriér a neoficiálny pašerák. Život na Mesiaci je drahý, ale jej sa darí zháňať peniaze aspoň na nájom – až do chvíle, keď sa pripletie do cesty oveľa väčším hráčom a do hry, kde ide o nový odbor podnikania a osud celej kolónie Artemis. Záver? Jednoznačne doporučené, pokiaľ máte chuť na rýchlu akciu, ktorá nie je príliš brutálna a neberie sa príliš vážne. Veda a technika su bonus. PS. Toto chcem ako film!
8
Nenápadné no vynikajúce scifi postavené na 55 rokov starej poviedke od Roberta E.Heinleina. Témou je cestovanie v čase, ale namiesto toho, aby tvorcovia úporne bojovali s časovými paradoxami, tu sú strebodobom deja a základom zápletky. Je to v podstate konverzačka postavená na dvoch hercoch, ktorí úlohy zvládajú perfektne a Ethan Hawke exceluje. Film nemá žiadne prevratné efekty a aj pointa je v podstate rýchlo odhadnuteľná. Nič z toho však nekazí celkovo veľmi dobrý dojem a môžem len doporučiť.

Poviedky

Prekliati bohovia IX. - Transmutácie ciest osudu

„Je to na nič a zbytočné! Zbytočné!“ Martiere az Lima zúrila. Pred chvíľou vo svojom stane rozsekala mečom dve skrine a stôl. Pomohlo to, ale len dočasne. Rozhodne to neriešilo príčinu zúrivosti, ktor...

4 komentárov

Palimpsesty slobody

V roku 1947 ovládol ZSSR takmer celú kontinentálnu Európu. V roku 1989 sa komunistický kolos, silnejší a sebavedomejší než poznáme z našej reality, začína otriasať. Nespokojnosť ľudí s nadvládou Moskv...

1 komentárov

Ich deň v našej večnosti

Eternáli, požierači svetov, sú už na ceste. Podarí sa ľudstvu prežiť?

20 komentárov

Bob Weston a Romulanské knieža nemŕtvych

Sťahovanie Transylvánskeho pána upírov do Ameriky nemusí byť vždy najlepší nápad - hlavne keď má Bob Weston v náplni práce mu Nový Svet dokladne znechutiť.

13 komentárov

Keď "M" zhasnú posledné svetlá

Koniec sveta a koniec ľudstva nemusia byť naozajstným koncom. A stret ľudí s ich nemŕtvou Nemesis môže viesť k neočakávanému koncu.

17 komentárov

Fast food pre Boba Westona

Západ je divoký a púšť je široká. Upír je smädný a Bob Weston je hladný. A byť nemŕtvym nie je vždy výhra, pričom je podstatný rozdiel medzi nemŕtvym a nemŕtvym.

24 komentárov