Dnes to bude o Star Wars, ale musím začať E.T. mimozemšťanom, lebo tam presne viem zistiť, v ktorom roku som ho videl po prvýkrát. 1985. Normálne, v kine, Spielberg akosi československým socialistickým cenzorom môjho detstva nevadil, takže jeho filmy sa dostávali aj k nám. Síce pár rokov po svetovej premiére, ale boli, čo znamená, že komunistom sa zdali nezávadné. Dobre!

No a v E.T. som už vtedy v kine odchytil oba odkazy na Star Wars. Eliotove akčné figúrky, čo sa s nimi hral v izbe i cestu na karneval, počas ktorej sa chce E.T. družiť s Yodom. A bol som z toho hotový, ale že úplne, jedenásťročný chlapec, čo sa prvý krát stretol s popkultúrnym odkazom. Ja viem, droidi v Stratenej arche, ale o tom som sa dozvedel až neskôr, keď som videl v kine po prvý krát Indyho, hieroglyfy som si nevšímal. Yodu v E.T. som ale chytil a nevedel som sa s tým vysporiadať prakticky celé detstvo. Akože postava z jedného filmu vystupuje v druhom filme? Vlastne nie, veď to je hallowenská karnevalová maska, čo znamená, že aj oni tam videli Star Wars, a v obývačke mali video, takže ho mali ako vidieť. OK, problém vyriešený, ale fascinácia zostala. Star Wars boli vôbec tie najsuprovejšie filmy, čo som videl na videu a bolo to ešte pred E.T. takže pred rokom 1985.

Dnes spätne viem, že to video ešte nebolo VHS, ale Beta alebo Video 2000, ale to je nepodstatný detail, dôležité sú tie Hviezdne vojny. Nebol som totiž sám v triede, kto ich videl už vtedy, viac nás bolo, určite, lebo si pamätám, ako sme tie filmy prerozprávavali spolužiakom, čo nemali až také šťastie, že mali prístup k videu.

Luke Darth Vaderov syn? Čo ti hrabe? Nehrabe, v trojke sa to vysvetlí, na konci je tam už dobrý Vader aj s Yodom, sú mŕtvi, ale ako duchovia, čo znamená, že v roku 1985 už som mal pravdepodobne za sebou aj Návrat Jediho, a dôležité je to iba preto, že si uvedomujem, že Hviezdne vojny sú súčasťou môjho života už minimálne tridsaťtri rokov.

Preto ich milujem takou čistou detskou láskou, bezmedzne, nie fanaticky, ale ako moju prirodzenú súčasť, veď som vlastne príslušníkom úplne prvej generácie, čo mala to šťastie, že mohla vyrásť aj na Hviezdnych vojnách.

Teraz sa teším na Sola, naozaj teším a viem, že ho budem mať rád, lebo veď sú to, sakra, Hviezdne vojny. Samozrejme sa mi ten film môže nepáčiť a budem brýzgať, ako som brýzgal pri Prebúdzajúcej sa sile, čo je úplne najhorší diel série a potvrdzuje sa mi to vždy, keď si púšťam blu-ray, ale pustím si ho aj tak. Lebo Hviezdny vojny sú predsa najviac, teda aj so Star Trekom, ale rozumieme si.

Solo môže byť hocijaký, lebo žiadny iný popkultúrny artefakt nedisponuje takou Silou ako Star Wars. Akože urobíme film, kde na konci zabijeme všetkých? Aj hlavných hrdinov? Komplet, nekompromisne, do jedného? A bude to akože aj detský film, respektíve, film pre deti každého veku? Toto by nikde inde neprešlo, len vo Hviezdnych vojnách a Tulák Jedna je aj preto vynikajúci film. Sila značky totiž tú frančízu už celkom oslobodila od hrozby komerčného neúspechu, ktorý by to celé zatrhol. Akože urobíme diel o mladosti postavy, o ktorej vieme, že je s najväčšou pravdepodobnosťou mŕtva? No a? Môžeme, rovnako, akoby sme mohli nakrútiť jednu epizódu len s pískajúcimi robotmi. Ani slova by sa v nej nepovedalo, ale bola by to pecka. Veď mi už sme vlastne v Star Wars aj doteraz videli veci, na ktorými skutočne zostáva rozum stáť. Akože z vraha malých detí sa stane klaďas? Šialenstvo, tu to ale funguje. Aj preto mám veľmi rád toto posledné, osmičku? Ako sa tam vráti Yoda a Luke je na jednej planéte a jeho projekcia bojuje na druhej planéte? Poslední jediovia? Yop, viem samozrejme, len som sa nažil poukázať na to, že pri Star Wars mi na názve až tak nezáleží. Rougue One či Tulák Jedna? Ale no tak, to naozaj?

Blbci.

Rozumiem, že sa im to môže zdať dôležité, vzhľadom k veľkosti a dôležitosti Star Wars je to ale nekonečná banalita. Star Wars sú jediné svojho druhu, už nich nemožno zničiť, ani pokaziť, aj keby sa hneď ukázalo, že všetko je to len Chewbackova masturbačná fantázia.

Lebo my prídeme, my, čo síce nedokážeme presne lokalizovať Tattoine vo vzťahu k Hoth, ani nevieme vymenovať všetky tipy stíhačiek a nevieme, kde sú na Hviezde smrti pánske toalety pre vyšších dôstojníkov, ale veľmi nás teší, že sú ľudia, ktorí to vedia a nech by sa v tom svete stalo čokoľvek, pôjdu sa spolu s nami na to pozrieť a potom budú vypisovať, že už to je slabota a fraška a že už to nie sú tie Star Wars, čo bývali. Samozrejme, že nie sú, vďaka bohu že nie sú.

Keby som sa dnes nedíval na Novú nádej s odstupom ako na čosi, čo mám rád, videl by som kolosálnu zostarnutú blbosť.

Lenže Star Wars milujem prakticky celý život, takže sa na ne s odstupom dívať nedokážem, ani nechcem.

Teším sa na Sola nech bude akýkoľvek, lebo milujem Star Wars natoľko a tak dlho, že už mi je vlastne jedno, aké sú. Môj vzťah k nim nedokáže zmeniť prakticky nič, lebo sú mojou súčasťou, sú súčasťou môjho vedomia sveta. Teším sa, lebo hoci o tom filme neviem nič, viem, že budem prekvapený. V dobrom, či zlom, ale prekvapený, čo sa mi teraz zdá ako ten najlepší kľúč k Star Wars.

Star Wars ma totiž v dobrom či zlom prekvapujú prakticky celý život. Bez nich by bol chudobnejší, o tom nepochybujem, a hoci by som to bez nich určite zvládol, s nimi je to jednoducho lepšie.

Nech bude Solo akýkoľvek, kvôli tomuto bude aj výborný. Nemôže byť iný, veď sú to, preboha, Hviezdne vojny!