Na štóse knižiek na nočnom stolíku nie je nič zaujímavé a keby štós, skôr to je taký štósik, nie je ich tam viac ako šesť. Knihy v rôznom štádiu rozčítanosti, menia sa priebežne, žiadna tam však nevydrží dlhšie, ako dva týždne. V poslednom polroku však tento systém prestal fungovať kvôli trom knižkám, ktoré sa na tom nočnom stolíku držia už naozaj pridlho. Ale dnes to rozseknem, dnes to ukončím, dnes sa naposledy k tým trom knižkám vrátim, lebo už ma vlastne iba rozčuľujú. Všetky tri sú svojím spôsobom výnimočné, všetky tri sú fajn, prečítané, s vyznačenými pasážami a ohnutými rohmi, pripravené na odloženie, akurát som ich ešte neodložil, lebo akosi potrebujú pointu.

Prvá z nich sa volá Star Wars a věda a akýsi Mark Brake a Jon Chase v nej vypisujú „vědecká fakta na pozadí Síly, cestování ve vesmíru a mnohem více“, čo je presne ten tip podtitulu, ktorý potenciálnemu čitateľovi umožňuje očakávať prakticky hocičo.
A veru som sa dočkal:
„Za předpokladu, že zhruba jedna desetina první Hvězdy smrti byla něco jiného než prázdný prostor, bylo by na stavbu potřeba asi 134 biliard tun oceli. To je 134 biliónú, tedy 134 000 000 000 000 000 tun. Při rychlosti, kterou v současné době produkuje ocel celá Země dohromady, by si Hvězda smrti vyžádala množství vyrobené za 800 000 let. Ano, lidem by trvalo 800 000 let, než by vyrobili tolik oceli.“
Tak, chlapíci okrem iného vyrátali, koľko ton ocele by bolo potrebných na stavbu Hviezdy smrti, čo je samo osebe iste úžasné a podobných viac či menej faktických „vedeckých“ informácií je v tej knižke podstatne viac, akurát to niekedy pôsobí ako mimoriadne nepodarený vtip. Lebo Hviezdne vojny sa v tom doslova rozpúšťajú, ten fascinujúci fikčný svet jednoducho ťarchu faktov a čísel neustojí a našincovi sa to zdá až zbytočné. Brake a Chase sú pri tom kovaní fanúšikovia - ľudia, čo Star Wars evidentne milujú - akurát ten spôsob, ktorým to dávajú najavo, sa mi zdá kontraproduktívny. Dokazuje sa totiž zjavné. Niet žiadneho science v Hviezdnych vojnách, ale to už predsa aj tak vieme.

Druhá knižka, čo sa mi zasekla na nočnom stolíku sa volá Stopařův průvodce galaxií a věda, jej autorom je Michael Hanton a vlastne ide o prvú knižku z tej istej edície, čo v nej vyšli vyššie uvedené Hviezdne vojny, akurát princíp je tu trocha iný. Akože veda je aj teraz v poriadku, veľmi slušný prehľad aktuálneho vedeckého poznania, napísaný takým tým relatívne prístupným spôsobom, aby tomu rozumeli aj ľudia, čo nemajú radi matematiku a fyziku, ale akosi ich fascinuje. Akurát tentokrát je tam celkom zbytočný ten Stopárov sprievodca. Riešia sa napríklad mimozemšťania, Fermiho paradox a na úvod a na koniec kapitoly sa uvedie príklad zo Stopárovho sprievodcu.
Napríklad takto: „Co by lidstvu přivodilo větší šok: objev mimozemského života v tomto vesmíru, nebo objev alternativní Zeměkoule, na níž se Tricia McMillan nikdy pro kabelku nevrátí, a tak jí neunikne příležitost zachránit se se Zafodem Beeblebroxem?“

Super? Ani veľmi nie, lebo rovnako dobre by poslúžil príklad z akéhokoľvek iného scifíčka, čo sa v ňom vyskytujú mimozemšťania. Znova platí, že som vlastne spokojný, akurát aj teraz sa cítim trocha podvedený, tento krát kvôli ambivalentnosti fiction. Akože science znova sedí, len fiction k tomu môže byť pridružená akákoľvek.

No a do tretice tu máme Kolaps západní civilizace Naomi Oreskesovej a Erika M. Conwaya, knižka, čo na tom nočnom stolíku uviazla vlastne preto, že sa odmietam zmieriť s takou obrovskou premárnenou šancou. Aj toto je samozrejme knižka, ktorá sa oplatí prečítať a dokonca viackrát, ide totiž až o fundamentálne scifi, ktoré predstiera, že je vedeckou esejou napísanou v roku 2393, akurát, keď sa človek začíta, chce jednoducho viac.
Znova nech nám pomôže úryvok: „doba penumbrální – období antiintelektualismu, který na konci dvacátého století dominoval v západním světe, původne pevně zaktoveném v osvícené důvěře ve vědu a technologie. Příznačná byla nedůvěra vůčí vědě, která se stala jednou z hlavních příčin, proč západní civilizace nedokázala na základe tehdejšího stavu vědeckého poznání přijmout žádná opatření. Proto se lidstvo s ničivými následky klimatické změny vyrovnávalo ješte po generace, a to od konce jedenadvacátého století až po celé dvaadvacáté století.“

Prvý dojem je výborný, zážitkové čítanie v tom zmysle, že v roku 2018 si čítam text z roku 2939, text o tom, čo všetko zlé nás čaká a ako to dobre dopadne, text plný argumentov a citácií, v ktorom sa napríklad spomína návrat veľkých epidémií vrátane moru, akurát je to vyriešené jednou vetou. Popis, čo sa stalo, holý, faktický, fascinujúci, všetko úplne sedí, akurát chýbajú detaily a rozvinutia. Budúcnosť je v Číne, jasnačka, aj prečo je to tak sa dozvieme, akurát tam chýba tá vlastne vata, ktorá by to ale oživila. Veľká škoda, lebo podobne koncepčne premysleného a zvládnutého science fiction sa znova len tak nedočkáme.