V hernom svete, kde sa taktické RPG pomaly menia na vizuálne opulentné, no často zjednodušené zážitky, je osviežujúce naraziť na titul, ktorý si ide poctivo svojou cestou – bez výrazného pozlátka, ale s jasným zámerom. Dustwind: Resistance, duchovný nasledovník pôvodného Dustwind z roku 2018, sa nebojí vziať si inšpiráciu od veľkých mien ako Fallout: Tactics, Jagged Alliance či Commandos, ale robí to po svojom – s rešpektom k minulosti a zároveň s vlastnou víziou. Už od prvých minút je jasné, že ide o hru, ktorá vznikla s láskou k žánru, nie z nutnosti zaplniť „výklenok“ na trhu.

Jake Kowalski, obyčajný farmár v neobyčajnom svete po apokalypse, žije pokojne s manželkou Amandou a verným psom Dieselom, až kým do ich osady nevpadne Warlord – karikaturálny, no hrozivý vodca banditov s laserovými zbraňami a apokalyptickou armádou. Útok ich rozdelí, niekto sa stratí, niekto zahynie a niečo sa musí začať – pomsta. Na papieri možno príliš tradičné, no hra si je svojej schémy vedomá a hráčovi ju predkladá s dávkou sebairónie, príležitostného humoru (áno, “žaboprasiatka” sú skutočne čosi) a dobre odmeranej emócie. Nejde o hard fiction, ale skôr o funkčný rámec pre zábavnú a neraz náročnú taktiku.

Hlavný rozdiel oproti Fallout: Tactics či Jagged Alliance je jasný – Dustwind: Resistance neponúka kolový systém, ale reálny čas s aktívnou pauzou. To znamená, že akcia plynie nepretržite, no hráč má kedykoľvek možnosť pozastaviť ju, rozdať rozkazy, zmeniť taktiku, preskupiť tím alebo aktivovať schopnosti postáv. V praxi to funguje prekvapivo plynulo – najmä keď ide do tuhého a jednotky sú pod paľbou snajperov, míny číhajú v každom kroku a granát už letí vzduchom. Hra od hráča očakáva plánovanie, ale aj rýchlu reakciu – ich kombináciu, ktorá vie byť náročná, ale zároveň výnimočne uspokojujúca.

Nie Vin, ale pes. Diesel nie je len roztomilá rekvizita – je plnohodnotným členom tímu, ktorý vie odhaľovať a deaktivovať míny, liečiť postavy, klásť výbušniny, hádzať granáty, strieľať z veže obrneného vozidla a – neklameme – liezť po rebríkoch (!!!). Jeho dizajn je mierne komický, no zároveň nesmierne užitočný a praktický. Nie je len maskotom hry, ale aj jej najnečakanejšou zbraňou. Diesel je dôkazom toho, že vývojárske štúdiá vedia byť originálne a neboja sa hráča občas prekvapiť.

Čo sa týka herného systému, Dustwind: Resistance má veľmi premyslený rozvoj postáv. Po každej misii dostáva hráč zručnostné body (skill points), ktoré môže voľne rozdeliť medzi útok, obranu a ostatné zručnosti – ako sú technika, percepcia, prvá pomoc či tichý pohyb.

Systém je flexibilný, ale zároveň spravodlivo obmedzený, takže si hráč musí dobre rozmyslieť, či z Jakea spraví ostreľovača, technika alebo ťažkoodenca. Úroveň sa zvyšuje po dokončení misií, nie zabíjaním nepriateľov, čo zdôrazňuje, že ide o hru postavenú skôr na stratégii než na slepom čistení máp. Taktizovať je nutné aj na najnižšej obtiažnosti. Postavy však majú dostatočne naznačené (aj dejovo, aj výzorovo), ako by ste ich mohli špecializovať.

Nájdete tu od klasických infiltračných operácií, cez obranu pozícií (barikád) pred vlnami nepriateľov aj misie s vozidlami, ktoré pripomínajú taktické Mad Max momenty. Najzábavnejšie sú práve tie, kde dostanete pod kontrolu „Scrap-Truck“ – obrnené vozidlo, v ktorom môžete jazdiť, strieľať a devastovať všetko, čo vám príde do cesty. Tieto momenty ponúkajú osviežujúcu zmenu oproti inak veľmi metodickému tempu hry. Nepriatelia sú síce často banditi, no postupne sa pridávajú roboti, mutanti a iné výzvy, ktoré nútia hráča meniť stratégiu. Mín je miestami priveľa - skoro ako v Minesweeperovi - snajperi občas nespravodlivo presní, no to všetko je súčasť výzvy, najmä ak hráč využije aktívnu pauzu a nebojí sa improvizácie.

Grafická stránka je trocha strohá, ale funkčná. Postavy sú jasne odlíšiteľné, zbrane pôsobia účinne a efekty – najmä pri explóziách – sú výborne podané. UI (uživateľské rozhranie) však trochu trpí nečitateľnosťou textu a nie úplne intuitívnym ovládaním, najmä pri používaní ovládačov, čo je škoda. Zvukový dizajn je decentný – zvuky zbraní pôsobia dôveryhodne (realisticky), hudba nenarušuje atmosféru - ani nevyniká, je skutočne len podmazom. Dabing (voice-over) chýba, no vzhľadom na indie charakter projektu to nepôsobí rušivo. Našinca poteší kompletný a pomerne dobrý český preklad.

Z hľadiska obsahu hra ponúka cca 15 až 17 hodín kampane, editor máp a samostatný skirmish mód, kde si hráč môže vytvoriť vlastnú partiu (vrátane robotov a psov). Tento režim výrazne zvyšuje znovuhrateľnosť, najmä pre tých, ktorí sa chcú pohrať s vlastnými zostavami a skúšať rôzne taktické prístupy, či vytvoriť vlastný mini-príbeh.

Dustwind: Resistance je hra, ktorá má svoje hranice, ale aj charakter. Nie je to hra pre každého – vyžaduje trpezlivosť, strategické uvažovanie, a občas aj rýchle prsty. No pre tých, ktorí majú radi klasiky ako Fallout: Tactics, no chceli by dynamickejšiu, akčnejšiu verziu s osobitým humorom, funkčnou taktikou a originálnymi nápadmi, je to výborná voľba. Hoci nie všetky mechaniky sú dokonale vyvážené a niekedy pôsobí hra viac ako fanúšikovský projekt než komerčný titul, jej autenticita a snaha sa nedajú poprieť. Je to titul, ktorý si síce možno nezapamätáte pre jeho dej, ale určite pre moment, keď váš pes hodí granát z veže, vylezie na strechu a zachráni celú vašu partiu.

Ak hľadáte taktickú výzvu mimo hlavného prúdu, kde aktívna pauza nie je len kozmetickým doplnkom a pes má väčšiu rolu než len byť milým spoločníkom, Dustwind: Resistance si určite zaslúži vašu pozornosť.

My hodnotíme: