Pocit úžasu Jurka Malíčka (október 2018)

Fantastika je pre ľudí, čo ich realita nudí, zvykol som si zaveršovať, keď mi niekto znova položil otázku a nerozumel odpovedi.
42, samozrejme.
Podporte scifi.sk
A môžeme hovoriť o čomsi celkom inom. Nemôžeme, lebo to vlastne nie je pravda. A pravdu sem tiež neťahajme, kým bližšie nedefinujeme jej konkrétny filozofický koncept, respektíve jej kritériá. Koherenčná? Korešpondenčná, performatívna, pragmatická, sémantická? Nemachrujem, o tom niekedy inokedy, len sa nerád nechávam chytať za slovíčka, aj keď radšej za slovíčka, ako za čokoľvek iné, ale posuňme sa tam, kde konečne budeme mať pevnejšiu pôdu pod nohami. Aj tak sa tu chytám sám a kvôli samohane Boh zabíja mačiatka.
Takže znova, prečo fantastika? Lebo vo vzťahu k realite sa mi často javí pravdepodobnejšou, uveriteľnejšou, skutočnejšou, jasnejšou, pravdivejšou a tak ďalej. Pocit úžasu nad tým, ako si to nádherne sadne, ako to ladí a pasuje, ako to dáva zmysel, na rozdiel od vonkajšej ontologickej reality, ktorá zmysel nedáva. Nie nevyhnutne a vždy už vôbec nie.
Prvý človek - Scéna - Astronauti
Prvý človek - Scéna - Astronauti / Zdroj Disclaimer
Boli sme na Mesiaci, nie ja konkrétne, ale môj druh a vlastne je ľahšie tomu neveriť, ako to prijať. Toľko ku konšpiračným teóriám, vďaka Bohu za ne, sotva by bez nich vzniklo hneď niekoľko úžasných filmov.
V Kozorožcovi 1, klasike Petra Hyamsa z roku 1977, sa síce fixľuje let na Mars, ale inšpirácia je jasná a vznikol výborný triler, ktorý funguje dodnes.
Moonwalkers, francúzsky kus režiséra Antoine Bardou-Jacketa z roku 2015 je vynikajúcou komédiou o americkom agentovi CIA, ktorý príde do Londýna za Stanley Kubrickom, aby ho najal na zfixľovanie pristátia na Mesiaci, ak by to náhodou nevyšlo, a neuveriteľne v tom hviezdi Ron Perlman. A Rupert Grint znova dokazuje, kto bol jediným naozaj dobrým hercom medzi Hermionou, Harrym a Ronom.
No a do tretice tu máme skutočnú chuťovečku, Operation Avalanche, found footage, mockumentary, či ako sa to volá, nízkorozpočtový americký fiktívny dokument o sprisahaní, ktoré poznáme ako misiu Apolla 11, teda film v ktorom sa už rovno dokazuje, že celé pristátie na Mesiaci je podvrh inscenovaný CIA. Veľká vec a body pre režiséra a scenáristu Matta Johnsona, ktorý ani raz nenaznačí, že to nemyslí smrteľne vážne.
Až sa zdá, že filmov o tom, že pristátie na Mesiaci nebolo skutočné, je viac, ako tých druhých, slepo nasledujúcich oficiálnu verziu. Armstrong tam naozaj bol. Na Mesiaci, žiadne pochybnosti, som úplne a celkom presvedčený. Preto ma Prvý človek, aktuálna snímka režiséra mierne preceňovaného La La Landu Damiena Chazellea, tak veľmi nadchla. V svojom jadre je totiž viac fantastická, ako to najbizarnejšie sci fi a okrem iného ukazuje aj, prečo sa tam znova tak skoro nedostaneme. Už sme tam boli a niet ďalšieho skutočne dobrého dôvodu sa tam vracať. Prísne nežánrový film, respektíve, ak už sa bavíme o žánri, tak film historický a životopisný, film o Neilovi Armstrongovi. Silný, poctivý. Film, čo v ňom fantastika ťahá za ten najkratší koniec povrazu len preto, že realita, skutočnosť, môže byť jednoducho fantastickejšia už len preto, že čosi, čo je naozaj je podstatne znepokojujúcejšie, ako akékoľvek akože.
First Man - Trailer - 1 Disclaimer
Bavia ma tieto filmy, mimoriadne, Apollo 13, Gagarin: Pervyj v kosmose, Apollo 18, aj keď to vlastne patrí tam vyššie, k tým konšpiračným kusom a tu sa vlastne musím na chvíľu zamyslieť, aby som našiel ďalšie. Filmy ako povedzme Skryté čísla (2016, r. Theodore Melfi), ktoré programovo tematizujú výskum vesmíru, hoci len okrajovo. Nie je ich totiž tak veľa, ako by ich mohlo a malo byť. A tak sa musím uspokojiť s Gravitáciou, čo je geniálny film, ale nie kvôli ukazovaniu 3D vesmíru v IMAXE, ale kvôli príbehu, čo sa nám snaží ukázať, akoby sa mohlo ísť ďalej, aj keď už nič nemá zmysel.
Veľký ľudský príbeh. Náš príbeh a máme pointu, kvôli ktorej sa dajú vziať na milosť aj tý Vesmírni kovboji.
Nie, to bol žart, predstierajme naďalej, že Vesmírni kovboji sa nestali. Ale Prvého človeka si určite dajte, tak dobrú fantastiku celkom bez sci fi sme tu azda ešte nemali.

Juraj Malíček

Juraj Malíček
Teoretik pokultúry, azda jediný človek na svete, ktorému sa podarilo dvakrát priviesť ku koncu ten istý časopis. R.I.P. Fantázia - on za to môže. Príležitostne publikuje, rád nakupuje v papiernictve a vo videohrách preferuje brokovnicu.

Súvisiace objekty SFDB

Diskusia

Buď prvý užívateľ a pridaj svoj príspevok do diskusie
 

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.

Súvisiace objekty SFDB

Ďalšie články a poviedky v téme Pocit úžasu Jurka Malíčka

Pocit úžasu Jurka Malíčka (november 2019)

Niekedy na človeka dôjde chuť si nielen prečítať a pozrieť nejakú tú fantasy alebo scifi ságu, ale skúsiť pozrieť za ich kulisy, pokúsiť sa odomknúť tajomstvá ich autorov a autoriek. Ten človek je Jurko Malíček, ale môžeš ním alebo ňou byť aj ty...

Pocit úžasu Jurka Malíčka (október 2019)

Nové pokračovanie Terminátora opätovne rozrušilo hladinu starých dobrých frančíz z rokov dávno minulých, ale podľa Jurka Malíčka to deväťdesiatky však naozaj nie sú a nový Terminátor nie je ani zďaleka taký dobrý ako starý.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (september 2019)

Postupný presun geekovských a nerdovských častí popkultúry do dnešného mainstreamu prostredníctvom dospievajúcej generácie so sebou neprináša len pozitívnu publicitu. Ohrozenie v podobe apropriácie symbolov, postáv či tém do hlavného prúdu je reálne.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (august 2019)

Popkultúra dnes zahŕňa aj to, čo by ešte pred pár desaťročiami bolo okrajovým žánrom nerdov a geekov, a dokonca sa z týchto záležitostí dôb minulých inšpiruje. Pretože má z čoho. Nad fenoménom referencovania sa v tohtomesačnom stĺpčeku zamýšľa Jurko Malíček.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (jún 2019)

Ako veľmi prístupný je mainstream k fantastike? Alebo sa fantastika už tak votrela do mainstreamu, že ju už v ňom ani nevnímame, aj keď na nás kričí priam excelentným spôsobom? Jurko Malíček tému exemplifikuje na príklade aktuálneho filmu Yesterday.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (máj 2019)

Už sa o ňom napísalo a nahovorilo veľa a ešte sa toho aj veľa povie. Hovoríme o Game of Thrones (Hra o tróny), veľdiele, ktoré si získalo mnoho fanúšikov aj medzi publikom hlavného prúdu, aby ich tento rok v poslednej sérii dorazilo. Čo na to Jurko Malíček?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (marec 2019)

Tak nám znova idú regulovať internet. Znova problém s autorskými právami, znova najblbšie možné riešenie, z ktorého autori aj tak nič nebudú mať, a znova sa časť počítačovo gramotnejších užívateľov presunie hlbšie. Na Dark Web, samozrejme.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (február 2019)

Nie všetci to pochopia, nie všetci si tým prešli a budú prežívať tú bázeň, ktorú opisuje Jurko Malíček vo svojom pravidelnom stĺpčeku u nás v magazíne tento mesiac. A je to aj dobré, že pre mladú generáciu bude toto tá ich Duna.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (január 2019)

Takže 2019? No dobre, opäť nás čaká extrémna hojnosť, prakticky niet týždňa, čo by v kinách nemal premiéru minimálne jeden film, čo treba vidieť. Do kina teda pôjdem minimálne 52 krát a nič na tom nemení ani skutočnosť, že päť krát už som tohto roku v kine bol.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (december 2018)

Píšete aj vy list Ježiškovi alebo si len ukladáte veci do "Zoznamov prianí" na online stránkach a tajne dúfate, že ich tam niekto z Vašich blízkych nájde? V oboch prípadoch je pocit úžasu pri splnenom prianí na mieste. A aký darček by si prial Jurko Malíček?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (november 2018)

Stan Lee bol skutočne niekto, muž Marvelu, emblematický a symbolický hrdina, autor, ktorému sa podarilo zmeniť komiksy dramatickým spôsobom.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (október 2018)

Fantastika je pre ľudí, čo ich realita nudí, zvykol som si zaveršovať, keď mi niekto znova položil otázku a nerozumel odpovedi.
42, samozrejme.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (september 2018)

Predátor je späť, štvrtý film, tretie pokračovanie v priamej línii, alebo siedmy, ak vezmeme do úvahy aj tie nešťastné crossovery s Votrelcami, čo sa na rozdiel od videohier, knižiek a komiksov tak zúfalo nepodarili. Vlastne celé to nie je najšťastnejšie, Predátorova filmová séria totiž akoby bez Arnolda nemala príliš zmysel.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (august 2018)

Letné dovolenky, voda, oddych... a k tomu knižka. Jurko Malíček prežil s niekoľnými na dovolenkách pocity úžasu a chce sa s vami o ne podeliť. A čo vy, ktoré letné knižné dobrodružstvá vám navždy ostanú v pamäti.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (júl 2018)

Popkultúrne dokumenty. Sem smerujem – inšpirovaný bonusmi k Ready Player One – k celovečerným dokumentárnym filmom akosi tematizujúcim populárnu kultúru. Je ich mimoriadne veľa a ďalšie stále vznikajú a je na ich fascinujúce, že dokážu zachytiť a sprostredkovať čaro fanúšikovstva v tých najrozmanitejších podobách.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (jún 2018)

Tak som zase neoslávil Uterákový deň. Už je to viac ako mesiac, teda stará, až mŕtva záležitosť, dávno zabudnutá vec, ktorú som mal dávno vypustiť z hlavy, ale akosi to nejde. Ten 25. máj totiž akoby bol zakliaty, evidujem ten dátum samozrejme, značím v kalendári, aj v poznámkach a tak ďalej a napriek tomu sa mi ešte nepodarilo ten uterák vytiahnuť a prehodiť si ho cez tašku...

Pocit úžasu Jurka Malíčka (máj 2018)

Luke Darth Vaderov syn? Čo ti hrabe? Nehrabe, v trojke sa to vysvetlí, na konci je tam už dobrý Vader aj s Yodom, sú mŕtvi, ale ako duchovia, čo znamená, že v roku 1985 už som mal pravdepodobne za sebou aj Návrat Jediho, a dôležité je to iba preto, že si uvedomujem, že Hviezdne vojny sú súčasťou môjho života už minimálne tridsať tri rokov.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (apríl 2018)

Máte aj vy svoju záležitosť medzi dielami žánrov fantastiky, ktorá vás drží natoľko, že vás núti sa do jej hlbín ponárať stále viac a viac, hlbšie a hlbšie a odkrývať tak jednotlivé poklady, ktoré do nej ()možno chcene alebo nechcene) zapracovali autori? To dielo, ktoré vo vás vyvoláva pocit úžasu?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (marec 2018)

Keby som chcel byť patetický, napísal by som, že na zelený štvrtok ide do kín film, ktorý túžim vidieť po celý život. Lenže patetický byť nechcem, tak budem len jednoducho osobný. Ako nakoniec vždy, ale čo mám byť cudzí?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (február 2018)

Jurko Malíček sa tentokrát vo svojej rubrike zameria na odpracovanie svojich knižných restov. Určite máte vy tiež také knihy, ktoré čakajú na to finálne sklapnutie ich väzby, aby ste ich zo stola mohli odložiť na správne miesto v knihovničke. Ktoré z nich to budú ale u neho?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (január 2018)

"Fantastický fantastický rok za nami" - tak začína svoju prvú rubriku Jurko Malíček na scifi.sk v roku 2018 a myslí to od srdca. A to nie sú plané slová do vetra, pretože je za nimi pocit úžasu, ktorý je iskrou prebúdzajúcou v dušiach nových fanúšikov zanietenie pre vec fantastickú. Ale o tom, aký úžasný bol ten predchádzajúci rok by ste si mali sami prečítať...