Johnny je tu stále s nami! (3.) (recenzia)
Johnny sa pokúsil predstaviť si, čo by sa stalo, keby Kirsty niekedy uniesli mimozemšťania. Pravdepodobne by vznikla galaktická ríša, v ktorej by mal každý ostré ceruzky a stále by nosil lampášik pre prípad nebezpečenstva. Alebo by vyrobili milióny robotov – kópií, ktorí by lietali po vesmíre a každému by hovorili, aby trochu rozmýšľal.
Kto čítal sériu o Johnnym Maxwellovi chronologicky, musel byť spokojný, že si Sir Terry Pratchett nechal to najlepšie na koniec. Kniha Johnny a bomba (1996) je podľa mňa vrcholom celej trilógie a zároveň jedno z najlepších diel, aké Pratchett napísal. Odľahčené cestovanie v čase, ktoré sa dá prirovnať ku klasike filmového remesla, sérii Návrat do budúcnosti, doplnené humorom slúžiacim ako prostriedok na spracovanie mimoriadne ťažkej témy, je presne ten typ príbehu, ktorý ma dokáže zasiahnuť ako… No, povedzme, že bomba.
Predchádzajúce dve knihy ma bavili, ale pri tejto vo mne zostalo niečo viac. Po jej dočítaní som mal pocit, ktorý by sa dal označiť ako post-knižná depresia. Jednoducho mi bolo úprimne ľúto, že je koniec.
„Myslel som si, že je to len taký trik! Myslel som si, že je to len taká hra!“ Vrhol na Johnnyho veľmi ustarostený pohľad. „Však je to len taká hra?“
„Áno.“
Sadlo sa uvoľnil.
„Je to hra s cestovaním v čase,“ povedal Johnny.
Sadlo zase vyzeral vystrašene.
A o čom príbeh je?
Ako ste si už v minulých článkoch k tejto trilógii mohli všimnúť, hlavný hrdina Johnny Maxwell je úplne obyčajný dvanásťročný chalan, ktorému sa pravidelne dejú podivné veci. Tentoraz sa spolu so svojimi kamarátmi zapletie do záhady, ktorá súvisí s časom. Stretnú zvláštnu bezdomovkyňu pani Tachyonovú, tlačiacu nákupný vozík plný starých harabúrd… a ten sa ukáže byť strojom času. Následne sa celá partia ocitne v roku 1941, tesne pred bombardovaním ich rodného mesta.
Kým v predchádzajúcich dvoch knihách – hoci boli o čosi vážnejšie, než sme u Pratchetta zvyknutí – sa dej točil najmä okolo Johnnyho a jeho dobrodružstiev, pri ktorých nám bolo jasné, že ide o autorovu fikciu, tu je hrdina hodený do skutočnej historickej situácie. A nie iba tak hocijakej, ale rovno do 2. svetovej vojny.
Hlavným motívom príbehu je teda časová interferencia. Nebudeme sa dohadovať, či je pri cestovaní do minulosti možné zmeniť históriu alebo nie. Pravdu sa pravdepodobne nikdy nedozvieme (hoci fakt, že sme ešte stále tu a nezničili sme sa atómovými bombami – pri tom počte, koľko ich vlastnia svetové mocnosti – by teoreticky mohol misky váh presunúť na stranu „nemôžeš len tak meniť minulosť bez následkov“).
Pratchett sa však nesnaží o vedeckú prednášku. Namiesto toho ponúka svoj pohľad na to, čo sa stane, keď obyčajné deti z deväťdesiatych rokov nečakane zasiahnu do udalostí, ktoré formovali dejiny ich vlastného mesta. A robí to spôsobom, ktorý je zároveň hravý, napínavý a miestami až nepríjemne autentický.
Čo ma mimoriadne potešilo, je, že sa na scéne opäť objavila Kirsty, tajomná online hráčka z prvého dielu. To je ten, v ktorom Johnny nezachraňuje ľudstvo, ako by sa podľa názvu mohlo zdať (Iba ty môžeš zachrániť ľudstvo), ale mimozemšťanov v počítačovej hre. Jej charakter ma bavil a zdá sa, že aj autora pri jej písaní, pretože hoci je Kirsty ambiciózna, cieľavedomá a veľmi organizovaná, čiže samé nudné veci, rýchlo si ju obľúbite. V podstate je to taká Hermiona Grangerová z prvých kníh o Harrym Potterovi. A rovnako ako Hermiona aj Kirsty časom prechádza prerodom, zmäkne a stane sa flexibilnejšou.
Záver: Prečo by ste si túto knihu mali prečítať? Príbehov o časových paradoxoch je nespočet, ibaže tie nenapísal Terry Pratchett. A keď som si pri prvých dvoch dobrodružstvách zo série o Johnnym myslel, že sú určené predovšetkým pre deti, pri tomto si už taký istý nie som – čo vôbec nie je na škodu, skôr naopak. Johnny a bomba však nie je len napínavým čítaním, ale aj hlbokým príbehom o odvahe, zodpovednosti a sile malých rozhodnutí, ktoré môžu mať veľký dopad – či už v minulosti, alebo v prítomnosti. Pre tých, ktorým sa nechce čítať, bol príbeh v roku 2006 adaptovaný do trojdielnej televíznej minisérie dostupnej aj na YouTube pod názvom „Johnny and the Bomb".
Narodil sa v mestečku Beaconsfield medzi Londýnom a Oxfordom. Po škole začal pracovať ako novinár a snáď až na nedeľné futbalové správy písal o všetkom o čom sa len dalo. Nepatril medzi dobrodruhov a aj preto sa vyhýbal dobrodružným zamestnaniam, ktorými je väčšina spisovateľov prinútená sa živiť, aby mala vôbec o čom písať. Ako sám vravel, mohol tak pracovať v teple a suchu bez potreby zdvíhať niečo ťažké. V túžbe nájsť si pokojné miesto sa na istú dobu stal tlačovým hovorcom spoločnosti atómových elektráreň CEGB. V roku 1987 zistil, že ho písanie baví než bežná práca, a od tej chvíle stúpla nielen jeho literárna produkcia, ale aj množstvo absolútnych bestsellerov.
Do žánru vstúpil už ako pätnásťročný satirickou poviedkou The Hades Business (1963). O osem rokov vydáva svoj prvý román The Carpet People (s. ako Koberčania), ktorý napísal už ako sedemnásťročný. Kniha bola jeho románovým debutom a trpela mladíckymi neduhmi, preto ju stiahol a neskôr prakticky komplet prepísal do podoby z roku 1992, ktorú poznáme aj my. Jeho ďalšia počiatočná tvorba je skôr sporadická, do roku 1983 vydá len štyri romány. To všetko sa však zmenilo knihou The Colour of Magic (s. ako Farba mágie) (1983), prvým dielom monumentálneho cyklu Úžasná Plochozem, pozostávajúceho z vyše štyroch desiatok románov a niekoľkých poviedok. Medzi ďalšie jeho diela patrí napr. trilógia o Johnovi Maxwellovi (1992-1996), či samostatné romány The Dark Side of the Sun (1976), Strata (1981), Nation (2008) alebo Dodger (2012). Pratchett patril medzi autorov, ktorí sa nevyhýbali spolupráci s inými autormi. Spomeňme len román Good Omen (s. ako , na ktorom pracoval spolu s Neillom Gaimanom, či scifi pentalógiu The Long Earth (č. ako Dlouhá Země), na ktorej spolupracoval s hard scifi autorom Stephenom Baxterom, tvorcom Xeelee ságy. V roku 2014 mu vyšla prvá zo série juvenilných zbierok poviedok s názvom Dragons at Crumbling Castle and Other Stories, pričom ďalšie tri (The Witch's Vacuum Cleaner and Other Stories, Father Christmas's Fake Beard a The Time-Travelling Caveman) vyšli až po jeho smrti.
Pratchett patril medzi veľmi tvorivých a obľúbených autorov, ktorých činnosť bola napokon zmarená zákernou chorobou. Ku koncu roka 2007 mu bola diagnostikovaná Alzheimerova choroba. V januári 2009 ho kráľovná Alžbeta II. vymenovala za rytiera, vďaka čomu mohol Pratchett užívať titul sir. V roku 2009 oznámil, že chce podstúpiť eutanáziu, skôr ako sa choroba dostane do kritického štádia. V roku 2010 bol vybraný, aby na túto tému predniesol na tzv. Richard Dimbleby Lecture príspevok. Prednášku s názvom Shaking Hands With Death (Potriasť si rukou so smrťou/Smrťom) skutočne aj napísal, ale vzhľadom na zdravotný stav ju napokon prečítal Pratchettov priateľ herec Tony Robinson.
Terry Pratchett zomrel vo svojom dome 12. 3. 2015 na následky Alzheimerovej choroby. V auguste 2017 boli na želanie autora zničené poznámky k niektorým už nedokončeným knihám, keď pred otvorením výstavy o jeho živote a diele historický parný valec zničil pevný disk z Pratchettovho počítača. Zanechal za sebou nielen manželku Lyn a dcéru Rhiannu, ale aj fantastickú ríšu plnú humoru s originálnymi postavičkami, ktoré dodnes bavia milióny čitateľov po celom svete.
Hodnotenie: 90%
Terry Pratchett – Johnny a bomba
Pôvodný názov: Johnny and the Bomb (1996)
Séria: Johnny Maxwell #3 (Johnny Maxwell Trilogy #3)
Vydavateľstvo: Columbus
Rok vydania: 2002
Vydanie: prvé
Jazyk: slovenský
Väzba: mäkká / brožovaná
Počet strán: 203
Preklad: Vladislav Gális
Obálka: Roman Balogh
ISBN: 80-7136-082-1
Najčítanejšie
Najčítanejšie
MartinB
Autor, ktorý píše o tom, čo ho baví. Ak tým pobaví aj ostatných, dodá mu to ešte väčšiu motiváciu sa zlepšovať. Inak je to viacnásobný finalista súťaže Literárny Zvolen a dvojnásobný víťaz Fantastickej poviedky.