Ešte stále čerstvá smrť Stana Lee je mimoriadne smutná udalosť, ktorá celkom pochopiteľne zasiahla nielen srdcia komiksových fanúšikov, ale relatívne široko sa tematizovala aj v mainstreamových médiách. Samozrejme, veď Stan Lee bol skutočne niekto, muž Marvelu, emblematický a symbolický hrdina, autor, ktorému sa podarilo zmeniť komiksy dramatickým spôsobom. Nie je sám taký dôležitý, dokonca možno naopak, Steve Ditko a Jack Kirby by vedeli rozprávať, v každom prípade ale platí, že Stan Lee bol najviac na očiach. 95-ročný veterán, ktorého smrť je veľká strata, aj keď sa vlastne dala očakávať. Lebo veď dožitých 95 rokov je fantastický vek, navyše pri Leeovej životnej vitalite bolo skoro až legitímne uvažovať o tom, či nie je nesmrteľný nielen symbolicky, ako tvorca, ale aj naozaj. Veď kto už skutočný by mal mať superschopnosti, ak nie Stan Lee?

No tak nič, nemá ich, Stan Lee to má za sebou, svet je zase o troška smutnejšie miesto a žiadny ďalší Marvelovský film už nebude, čo býval. A to je zas možno dobre, lebo na tých posledných Marvelovkách je Leeovo cameo to najlepšie, čo sa v nich dá vidieť, a to veru príliš dobrá vizitka nie je, zvlášť ak aj Stan Lee má v hereckej filmografii podstatne zaujímavejšie snímky, ako Marvelovky.

Prvým z nich je nádherne artovo bizarný L'an 01, francúzska vec nakrútená v roku 1973, ktorá je azda troška známejšia pod anglickým distribučným názvom The Year 01. Hneď traja renomovaní francúzski režiséri – Jean Rouch, Jacques Doillon a predovšetkým Alain Resnais sa v nej pokúšajú vyrozprávať nie najkompaktnejší príbeh skutočnej konšpiračnej utópie a Stan Lee v tom síce figuruje len ako rozprávač, ale robí to natoľko presvedčivo, že podobnej úlohy sa bude zhosťovať ešte veľmi často.

Lebo základ skutočne masovej popularity Stana Lee v mainstreame nie je v tom, že bol významný komiksový tvorca a neskôr filmový (spolu)scenárista a producent – čo samozrejme platí, ale v tom, že ho hneď minimálne dve generácie dôverne poznali skrz jeho hlas – ako rozprávača Marvelovských animákov z začiatku osemdesiatych rokov – Spider-Man and His Amazing Friends, The Incredible Hulk, čo boli natoľko atraktívne úlohy, že Lee si ich na konci deväťdesiatok - už ako mimoriadne slávny muž a svojho druhu legenda - rád zopakoval.
Vráťme sa ale k filmom, či priamo konkrétne k hororu The Ambulance z roku 1990, poctivému béčku čo sa v ňom tematizuje mestský mýtus o sanitke unášajúcej ľudí a Stan Lee v nej vlastne už normálne hrá sám seba, Marvelovského komiksového editora. Znova ide o štek, ale už je tam všetok ten Leeho šarm.

Ďalším pozoruhodným filmom v Leeho hereckej filmografii je ambiciózny skoro experimentálny horor Jugular Wine: A Vampire Odyssey kovaného béčkara, režiséra, scenáristu a producenta Blaira Murphyho z roku 1994, v ktorom sa dokonca Lee herecky stretá s inou komiksovou legendou - Frankom Millerom. Nejde o veľkú úlohu, ale dôležitú, ako vždy v Leeovom prípade a hlavne, Jugular Wine je presne ten typ filmu, ktorý dokážu oceniť predovšetkým fanúšikovia – čiže milovníci všakovakých čudesností. Antropológovia, Aljaška, upíri, kopec všakovakých odkazov, pohrávanie sa s upírskou mytológiou - film, čo potrebujete vidieť. A okrem Leeho a Millera v tom hrá aj Henry Rollins, áno, ten večne nasrdený muzikant a je to teda zážitok porovnateľný azda len s TROMA filmami.
Vlastne nie, nie je, TROMA filmy sú principiálne iné a spomíname ich preto, že Lee hral hneď v dvoch z nich, v krátkometrážnom The Troma System (1993) po boku zakladateľa TROMA štúdia Lloyda Kaufmana a predovšetkým v geniálne absurdnom Toxickom pomstiteľovi 4: Masaker v meste, čo je jeden z najlepších – rozumej najhorších – TROMA filmov vôbec.
A aj tak sú vrcholy Leeovej hereckej kariéry kdesi inde.

Že kde? V Mallratts Kevina Smitha z roku 1995, čo je film, ktorí by ľudia „nášho“ typu mali sať už s materským mliekom a v prvom a jedinom pamätnom nádherne kŕčovitom a nie celkom docenenom mockumentary režisérskom počine Marka Hamilla Comic Book: The Movie, čo je film o adaptovaní fiktívneho komiksu a peripetiách s tým spojených a už len podľa hereckého obsadenia je jasné, že je to „náš“ film. Ray Harryhausen? Bruce Campbell, Matt Groening, J. J. Abrams, Mike Mignola, Ron Perlman, Kevin Smith? Áno, a Lee medzi nimi, geek nad geekov!
Legenda, nie kvôli okázalým marvelovkám, čo ich pozná každý, ale kvôli filmom, čo ich okrem nás nepozná nikto.