Pocit úžasu Jurka Malíčka (november 2018)

Stan Lee bol skutočne niekto, muž Marvelu, emblematický a symbolický hrdina, autor, ktorému sa podarilo zmeniť komiksy dramatickým spôsobom.
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2024
Ešte stále čerstvá smrť Stana Lee je mimoriadne smutná udalosť, ktorá celkom pochopiteľne zasiahla nielen srdcia komiksových fanúšikov, ale relatívne široko sa tematizovala aj v mainstreamových médiách. Samozrejme, veď Stan Lee bol skutočne niekto, muž Marvelu, emblematický a symbolický hrdina, autor, ktorému sa podarilo zmeniť komiksy dramatickým spôsobom. Nie je sám taký dôležitý, dokonca možno naopak, Steve Ditko a Jack Kirby by vedeli rozprávať, v každom prípade ale platí, že Stan Lee bol najviac na očiach. 95-ročný veterán, ktorého smrť je veľká strata, aj keď sa vlastne dala očakávať. Lebo veď dožitých 95 rokov je fantastický vek, navyše pri Leeovej životnej vitalite bolo skoro až legitímne uvažovať o tom, či nie je nesmrteľný nielen symbolicky, ako tvorca, ale aj naozaj. Veď kto už skutočný by mal mať superschopnosti, ak nie Stan Lee?
Spider-Man - Produkcia - Stan Lee a Spider-Man
Spider-Man - Produkcia - Stan Lee a Spider-Man / Zdroj Disclaimer
No tak nič, nemá ich, Stan Lee to má za sebou, svet je zase o troška smutnejšie miesto a žiadny ďalší Marvelovský film už nebude, čo býval. A to je zas možno dobre, lebo na tých posledných Marvelovkách je Leeovo cameo to najlepšie, čo sa v nich dá vidieť, a to veru príliš dobrá vizitka nie je, zvlášť ak aj Stan Lee má v hereckej filmografii podstatne zaujímavejšie snímky, ako Marvelovky.
Spider-Man - Plagát - L'An 01 - Plagát
Spider-Man - Plagát - L'An 01 - Plagát / Zdroj Disclaimer
Prvým z nich je nádherne artovo bizarný L'an 01, francúzska vec nakrútená v roku 1973, ktorá je azda troška známejšia pod anglickým distribučným názvom The Year 01. Hneď traja renomovaní francúzski režiséri – Jean Rouch, Jacques Doillon a predovšetkým Alain Resnais sa v nej pokúšajú vyrozprávať nie najkompaktnejší príbeh skutočnej konšpiračnej utópie a Stan Lee v tom síce figuruje len ako rozprávač, ale robí to natoľko presvedčivo, že podobnej úlohy sa bude zhosťovať ešte veľmi často.
Spider-Man a jeho úžasní priatelia - Scéna - Titulka
Spider-Man a jeho úžasní priatelia - Scéna - Titulka / Zdroj Disclaimer
Lebo základ skutočne masovej popularity Stana Lee v mainstreame nie je v tom, že bol významný komiksový tvorca a neskôr filmový (spolu)scenárista a producent – čo samozrejme platí, ale v tom, že ho hneď minimálne dve generácie dôverne poznali skrz jeho hlas – ako rozprávača Marvelovských animákov z začiatku osemdesiatych rokov – Spider-Man and His Amazing Friends, The Incredible Hulk, čo boli natoľko atraktívne úlohy, že Lee si ich na konci deväťdesiatok - už ako mimoriadne slávny muž a svojho druhu legenda - rád zopakoval.
Vráťme sa ale k filmom, či priamo konkrétne k hororu The Ambulance z roku 1990, poctivému béčku čo sa v ňom tematizuje mestský mýtus o sanitke unášajúcej ľudí a Stan Lee v nej vlastne už normálne hrá sám seba, Marvelovského komiksového editora. Znova ide o štek, ale už je tam všetok ten Leeho šarm.
Krčná žila: Upírska odysea - Scéna - Stan Lee
Krčná žila: Upírska odysea - Scéna - Stan Lee / Zdroj Disclaimer
Ďalším pozoruhodným filmom v Leeho hereckej filmografii je ambiciózny skoro experimentálny horor Jugular Wine: A Vampire Odyssey kovaného béčkara, režiséra, scenáristu a producenta Blaira Murphyho z roku 1994, v ktorom sa dokonca Lee herecky stretá s inou komiksovou legendou - Frankom Millerom. Nejde o veľkú úlohu, ale dôležitú, ako vždy v Leeovom prípade a hlavne, Jugular Wine je presne ten typ filmu, ktorý dokážu oceniť predovšetkým fanúšikovia – čiže milovníci všakovakých čudesností. Antropológovia, Aljaška, upíri, kopec všakovakých odkazov, pohrávanie sa s upírskou mytológiou - film, čo potrebujete vidieť. A okrem Leeho a Millera v tom hrá aj Henry Rollins, áno, ten večne nasrdený muzikant a je to teda zážitok porovnateľný azda len s TROMA filmami.
Vlastne nie, nie je, TROMA filmy sú principiálne iné a spomíname ich preto, že Lee hral hneď v dvoch z nich, v krátkometrážnom The Troma System (1993) po boku zakladateľa TROMA štúdia Lloyda Kaufmana a predovšetkým v geniálne absurdnom Toxickom pomstiteľovi 4: Masaker v meste, čo je jeden z najlepších – rozumej najhorších – TROMA filmov vôbec.
A aj tak sú vrcholy Leeovej hereckej kariéry kdesi inde.
Krčná žila: Upírska odysea - Scéna - Mallrats - Stan Lee Cameo
Krčná žila: Upírska odysea - Scéna - Mallrats - Stan Lee Cameo / Zdroj Disclaimer
Že kde? V Mallratts Kevina Smitha z roku 1995, čo je film, ktorí by ľudia „nášho“ typu mali sať už s materským mliekom a v prvom a jedinom pamätnom nádherne kŕčovitom a nie celkom docenenom mockumentary režisérskom počine Marka Hamilla Comic Book: The Movie, čo je film o adaptovaní fiktívneho komiksu a peripetiách s tým spojených a už len podľa hereckého obsadenia je jasné, že je to „náš“ film. Ray Harryhausen? Bruce Campbell, Matt Groening, J. J. Abrams, Mike Mignola, Ron Perlman, Kevin Smith? Áno, a Lee medzi nimi, geek nad geekov!
Legenda, nie kvôli okázalým marvelovkám, čo ich pozná každý, ale kvôli filmom, čo ich okrem nás nepozná nikto.

Juraj Malíček

Juraj Malíček
Teoretik pokultúry, azda jediný človek na svete, ktorému sa podarilo dvakrát priviesť ku koncu ten istý časopis. R.I.P. Fantázia - on za to môže. Príležitostne publikuje, rád nakupuje v papiernictve a vo videohrách preferuje brokovnicu.

Súvisiace objekty SFDB

Diskusia

jurinko
Vidis, skoro nic z toho som nevedel! Dakujem za clanok! :-)
01.12.2018

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.

Súvisiace objekty SFDB

Ďalšie články a poviedky v téme Pocit úžasu Jurka Malíčka

Pocit úžasu Jurka Malíčka (november 2019)

Niekedy na človeka dôjde chuť si nielen prečítať a pozrieť nejakú tú fantasy alebo scifi ságu, ale skúsiť pozrieť za ich kulisy, pokúsiť sa odomknúť tajomstvá ich autorov a autoriek. Ten človek je Jurko Malíček, ale môžeš ním alebo ňou byť aj ty...

Pocit úžasu Jurka Malíčka (október 2019)

Nové pokračovanie Terminátora opätovne rozrušilo hladinu starých dobrých frančíz z rokov dávno minulých, ale podľa Jurka Malíčka to deväťdesiatky však naozaj nie sú a nový Terminátor nie je ani zďaleka taký dobrý ako starý.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (september 2019)

Postupný presun geekovských a nerdovských častí popkultúry do dnešného mainstreamu prostredníctvom dospievajúcej generácie so sebou neprináša len pozitívnu publicitu. Ohrozenie v podobe apropriácie symbolov, postáv či tém do hlavného prúdu je reálne.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (august 2019)

Popkultúra dnes zahŕňa aj to, čo by ešte pred pár desaťročiami bolo okrajovým žánrom nerdov a geekov, a dokonca sa z týchto záležitostí dôb minulých inšpiruje. Pretože má z čoho. Nad fenoménom referencovania sa v tohtomesačnom stĺpčeku zamýšľa Jurko Malíček.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (jún 2019)

Ako veľmi prístupný je mainstream k fantastike? Alebo sa fantastika už tak votrela do mainstreamu, že ju už v ňom ani nevnímame, aj keď na nás kričí priam excelentným spôsobom? Jurko Malíček tému exemplifikuje na príklade aktuálneho filmu Yesterday.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (máj 2019)

Už sa o ňom napísalo a nahovorilo veľa a ešte sa toho aj veľa povie. Hovoríme o Game of Thrones (Hra o tróny), veľdiele, ktoré si získalo mnoho fanúšikov aj medzi publikom hlavného prúdu, aby ich tento rok v poslednej sérii dorazilo. Čo na to Jurko Malíček?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (marec 2019)

Tak nám znova idú regulovať internet. Znova problém s autorskými právami, znova najblbšie možné riešenie, z ktorého autori aj tak nič nebudú mať, a znova sa časť počítačovo gramotnejších užívateľov presunie hlbšie. Na Dark Web, samozrejme.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (február 2019)

Nie všetci to pochopia, nie všetci si tým prešli a budú prežívať tú bázeň, ktorú opisuje Jurko Malíček vo svojom pravidelnom stĺpčeku u nás v magazíne tento mesiac. A je to aj dobré, že pre mladú generáciu bude toto tá ich Duna.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (január 2019)

Takže 2019? No dobre, opäť nás čaká extrémna hojnosť, prakticky niet týždňa, čo by v kinách nemal premiéru minimálne jeden film, čo treba vidieť. Do kina teda pôjdem minimálne 52 krát a nič na tom nemení ani skutočnosť, že päť krát už som tohto roku v kine bol.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (december 2018)

Píšete aj vy list Ježiškovi alebo si len ukladáte veci do "Zoznamov prianí" na online stránkach a tajne dúfate, že ich tam niekto z Vašich blízkych nájde? V oboch prípadoch je pocit úžasu pri splnenom prianí na mieste. A aký darček by si prial Jurko Malíček?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (november 2018)

Stan Lee bol skutočne niekto, muž Marvelu, emblematický a symbolický hrdina, autor, ktorému sa podarilo zmeniť komiksy dramatickým spôsobom.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (október 2018)

Fantastika je pre ľudí, čo ich realita nudí, zvykol som si zaveršovať, keď mi niekto znova položil otázku a nerozumel odpovedi.
42, samozrejme.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (september 2018)

Predátor je späť, štvrtý film, tretie pokračovanie v priamej línii, alebo siedmy, ak vezmeme do úvahy aj tie nešťastné crossovery s Votrelcami, čo sa na rozdiel od videohier, knižiek a komiksov tak zúfalo nepodarili. Vlastne celé to nie je najšťastnejšie, Predátorova filmová séria totiž akoby bez Arnolda nemala príliš zmysel.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (august 2018)

Letné dovolenky, voda, oddych... a k tomu knižka. Jurko Malíček prežil s niekoľnými na dovolenkách pocity úžasu a chce sa s vami o ne podeliť. A čo vy, ktoré letné knižné dobrodružstvá vám navždy ostanú v pamäti.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (júl 2018)

Popkultúrne dokumenty. Sem smerujem – inšpirovaný bonusmi k Ready Player One – k celovečerným dokumentárnym filmom akosi tematizujúcim populárnu kultúru. Je ich mimoriadne veľa a ďalšie stále vznikajú a je na ich fascinujúce, že dokážu zachytiť a sprostredkovať čaro fanúšikovstva v tých najrozmanitejších podobách.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (jún 2018)

Tak som zase neoslávil Uterákový deň. Už je to viac ako mesiac, teda stará, až mŕtva záležitosť, dávno zabudnutá vec, ktorú som mal dávno vypustiť z hlavy, ale akosi to nejde. Ten 25. máj totiž akoby bol zakliaty, evidujem ten dátum samozrejme, značím v kalendári, aj v poznámkach a tak ďalej a napriek tomu sa mi ešte nepodarilo ten uterák vytiahnuť a prehodiť si ho cez tašku...

Pocit úžasu Jurka Malíčka (máj 2018)

Luke Darth Vaderov syn? Čo ti hrabe? Nehrabe, v trojke sa to vysvetlí, na konci je tam už dobrý Vader aj s Yodom, sú mŕtvi, ale ako duchovia, čo znamená, že v roku 1985 už som mal pravdepodobne za sebou aj Návrat Jediho, a dôležité je to iba preto, že si uvedomujem, že Hviezdne vojny sú súčasťou môjho života už minimálne tridsať tri rokov.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (apríl 2018)

Máte aj vy svoju záležitosť medzi dielami žánrov fantastiky, ktorá vás drží natoľko, že vás núti sa do jej hlbín ponárať stále viac a viac, hlbšie a hlbšie a odkrývať tak jednotlivé poklady, ktoré do nej ()možno chcene alebo nechcene) zapracovali autori? To dielo, ktoré vo vás vyvoláva pocit úžasu?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (marec 2018)

Keby som chcel byť patetický, napísal by som, že na zelený štvrtok ide do kín film, ktorý túžim vidieť po celý život. Lenže patetický byť nechcem, tak budem len jednoducho osobný. Ako nakoniec vždy, ale čo mám byť cudzí?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (február 2018)

Jurko Malíček sa tentokrát vo svojej rubrike zameria na odpracovanie svojich knižných restov. Určite máte vy tiež také knihy, ktoré čakajú na to finálne sklapnutie ich väzby, aby ste ich zo stola mohli odložiť na správne miesto v knihovničke. Ktoré z nich to budú ale u neho?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (január 2018)

"Fantastický fantastický rok za nami" - tak začína svoju prvú rubriku Jurko Malíček na scifi.sk v roku 2018 a myslí to od srdca. A to nie sú plané slová do vetra, pretože je za nimi pocit úžasu, ktorý je iskrou prebúdzajúcou v dušiach nových fanúšikov zanietenie pre vec fantastickú. Ale o tom, aký úžasný bol ten predchádzajúci rok by ste si mali sami prečítať...