Simmonsov Terror - mrazivé stretnutie s nadprirodzenom
Popravde, ja vidím klady a zápory tejto knihy úplne inde. Pre mňa je relatívne najlepšia zo Simmonsových kníh, ale Simmonsa celkovo tak nemám rada, že toto moje ocenenie veľa neznamená (no opakovane ho skúšam čítať, lebo moja mama sa nad ním rozplýva). Atmosféra, áno, tá tam bola. Fakty, tie mi vôbec nevadili, hoci táto téma nie je moja. Páči sa mi, keď má autor široký a hlboký záber. Ale motivická stránka postáv, s tou mám problém. So Simmonsovými postavami sa neviem zžiť, sú skrátka čudné. V tejto knihe to bolo relatívne najlepšie, ale predsa je plno iných autorov s omnoho sympatickejšími postavami. Kniha však mala aj chyby vo vlastnej logike.
13.06.2022 13:34:58

Fantázia 2020 (megarecenzia)
Aha. A prečo potom tá šifra?
02.04.2021 13:34:52

Fantázia 2020 (megarecenzia)
Bola poviedka Sodoma/Gomora naozaj súčasťou zbierky? Lebo tento rok nesúťažila, ani ten autor. Inak moje percentuálne hodnotenie by bolo väčšinou opačné - tie poviedky, čo považuje recenzent za silnejšie, boli podľa mňa slabšie a naopak. Aj keď s mnohými dostatkami a nedostatkami súhlasím. Len som im prikladala iný význam.
31.03.2021 16:42:44

Trhlina a Priepasť, jednovaječné dvojčatá
K písaniu pre ženy – ako spomínam vyššie, mne to práveže emotívne nepripadalo. :-) K overovaniu – nie som taký fanatik, aby som kvôli nejakej knihe liezla do Tatier, no keď tam už som, nedá mi. Presnorila som Google mapu, nabrúsila si foťák a išla som pevne odhodlaná vidieť tú vražednú plošinu. Alebo aspoň kamzíka. Mala to byť odbočka z veľmi frekventovanej turistickej značky. V duchu sa pýtam, prečo to autor nemohol umiestniť aspoň niekam k poľským hraniciam, kam sa nevyškriabe úplne každý návštevník Starého Smokovca. A nepresvedčí sa, že hoci tam tá dolina je, nevedie do nej žiadny uzavretý chodník, nedá sa do nej vyštverať po žiadnej moréne, ba dokonca ani po potôčiku z Google máp nie je ani chýru ani slychu.
10.02.2020 10:44:08

Trhlina a Priepasť, jednovaječné dvojčatá
Recenzia obsahuje spojlery, myslím, že na to mala v úvode upozorniť. Môj komentár teda bude obsahovať spojlery tiež. Čítala som obe knihy, ale môj názor na ne je odlišný. Nepovažujem za problém, že príbeh „rozpráva“ mŕtvy hrdina. Nebolo predsa uvedené, že by išlo o nejaké jeho zápisky či nahrávky (v takom prípade by to bol brutal problém a nielen kvôli záveru). Takéto rozprávania v prvej osobe beriem ako nejaký (nadprirodzený) záznam myšlienok, o nič menej divný než vševidiaci rozprávač hovoriaci v tretej osobe. Pre mňa síce tieto knihy tiež neboli žiadna veľká sláva, pocitovo ma nechali chladnú, no paradoxne sa mi čítali dobre a nemala som pocit žiadneho umelého nadstavovania. Len po nejakom strachu a iných emóciách, napríklad sympatizovaniu s hlavnými hrdinami, ani stopa. Asi za to okrem iného mohol aj ten starý známy problém slovenského prostredia. Bola som si obhliadnuť miesto údajného deja Priepasti. Vôbec to tam nevyzerá tak, ako sa opisuje v knihe. Záhadné úmrtia v Slavkovskej doline (čo mala byť v skutočnosti Slavkovská dolinKa) údajne zverejnené na internete sú všetky vymyslené. Autor si síce v oboch prípadoch ponechal barličku, že hrdina bol skrátka cvok, takže čo čítal na internete a zažil nemusí sedieť so známymi reáliami. Ale v závere Priepasti, kde už pochopil svoju údajnú nepríčetnosť, to aj tak nesedí. Do Slavkovskej doliny sa nedá dostať a už vôbec nie dochrámanému človeku, prístup hradí súvislá vrstva veľmi hustej kosodreviny. Ibaže by bol hrdina až taký blázon, že aj jeho záverečná túra bola iba halucinácia. (Nedalo mi, aj keď tuším ďalší flamewar na tému slovenských reálií.)
05.02.2020 15:47:20