Úvod do teórie chaosu – recenzia
Tak to skúsim inak. Otázkou ako ten príbeh mal podľa teba vyzerať? Či pri daných zákonitostiach nijako? A tvrdím, že aj tak bolo o čo hrať. Hrozilo, že všetci prepojení Peteovia zošalejú. To hrozilo úplne každému jednému, či zostal na lodi, či zostúpil dole, či sa stretol s Arniem, či... proste sú kvantovo prepojení, čo cíti jeden, cítia všetci. Vrátane tých, čo majú v hyper nepravdepodobných vesmíroch šťastie a nič sa ich fyzicky nedotklo. My sme mali držať palce, aby zachránil svet skôr, než Peteov pohltí reťazová vlna šialenstva. Mimochodom, presne toto bola aj Arnieho taktika, aby jeho protivník zošalel. Inak, tvoje pripomienky typu „niet mu prečo držať palce“ mi pripomenuli kritiku Jany Juzlovej ešte kedysi pradávno na 1. verziu diela: www.mamtalent.sk/spisovatelka- jana-juzlova-hodnoti-uvod-do-t eorie-chaosu.phtml?program=1&m a__0__id_b=14547&ma__0__id_kp= 50913
13.09.2019 19:24:52

Úvod do teórie chaosu – recenzia
(Spojler) A prečo Arnieho nezastavila už posádka Odyssey, bolo tiež vysvetlené – síce mali duševnú silu Petea aj väčšiu, ale Arnie mučil jedného pred druhým. Pred Peteom-záchranárom nemal hneď z fleku poruke koho mučiť, až kým nezohnal... veď vieš koho. Takisto prečo práve Pete-astronaut, keď bol tak odlišný od Pete-záchranárov, prečo nie tie príklady čo si uviedol? No prečo. Lebo astronaut mal najsilnejšie emócie (bol prvý zo všetkých Peteov v dosahu synchronizátora) a navyše sa aktívne snažil spojiť s Pete-záchranárom na rozdiel od iných Peteov, ktorí boli iba zmätení. (/spojler) Btw. ja svoje postavy nijako nenazývam, väčšinou prídu ku mne hotové, aj s menom. Tuším som to aj v jednom rozhovore spomínala.
12.09.2019 17:11:26

Úvod do teórie chaosu – recenzia
To by možno utvorilo čitateľovi ucelenejší obraz, ale nefungovalo by to literárne (bolo by to na x kníh a dejový posun žiadny). Kvôli čitateľovi je zámerne vybraná tá línia, ktorá pripomína typický triler. Ak toto nazývaš prispôsobovaniu pravidiel, nie je potom prispôsobovaním pravidiel aj to, že autori neopisujú, ako cestou do práce ich postavy položia nohu na chodník a potom znova a znova, ale preskočia rovno k tomu, ako postavu zrazí auto? Veď každý z tých krokov tam tiež musel byť, aby príbeh vbehnutia pod kolesá dával zmysel, tak prečo to neukázať, však? Isteže, premýšľavý čitateľ môže dopredu prísť na to, čo všetko sa vo svete bez hraníc smie odohrať a aj sa odohrá. Osobne sa ale spolieham na to, že takých nebude veľa (a naozaj, zatiaľ si prvý). Ani ja pri čítaní detektívky nesnažím úporne prísť z indícií na to, kto je vrah. Proste sa nechám unášať dejom.
12.09.2019 17:09:05

Úvod do teórie chaosu – recenzia
Zamýšľam sa nad tým, ale všetko, čo mi podsúvaš, sú témy, nad ktorými som sa zamýšľala už počas písania. Ba dokonca som plánovala o tom spísať na svoj web aj úvahu, presne o tom, že príbeh navonok vyzerá ako typické hollywoodske nepravdepodobné klišé, ale na rozdiel od Hollywoodu je toto vysvetlené ukazovaním nepravdepodobných vesmírov (kým v hollywoodskych filmoch sa nám snažia nahovoriť, že ten extrémne-hyper-nepravdepodobn ý priebeh udalostí je jediný možný vesmír!). A aká zmena pravidiel, keď pravidlá umožňujú takmer všetko? Pár pravdepodobnejších sme si ukazovali na začiatku, kým sme nevedeli, vo co gov (všetky Peteove úmrtia), to nestačilo? Mala byť knižka od začiatku do konca len o umieraní Peteov? A o ukazovaní aspoň vzorky pravdepodobnejších skupín vesmírov?
12.09.2019 17:08:42

Úvod do teórie chaosu – recenzia
Keď spomínaš, že niet o čo hrať, príde mi to rovnaký argument, ako že niet čo čítať, lebo máme milióny kníh a v každých sa deje niečo iné a každá dopadne nejako inak. Mnohé dobre, mnohé zle, mnohé neutrálne... a čo? Mne to akosi nepripadá ako dôvod, aby ma knihy nebavili. A ozaj, zabudla som sa poďakovať Alešovi za zastanie sa ma a mojich mien, takže aspoň takto oneskorene - díky.
10.09.2019 16:34:02