Trhlina a Priepasť, jednovaječné dvojčatá
Recenzia obsahuje spojlery, myslím, že na to mala v úvode upozorniť. Môj komentár teda bude obsahovať spojlery tiež.
Čítala som obe knihy, ale môj názor na ne je odlišný. Nepovažujem za problém, že príbeh „rozpráva“ mŕtvy hrdina. Nebolo predsa uvedené, že by išlo o nejaké jeho zápisky či nahrávky (v takom prípade by to bol brutal problém a nielen kvôli záveru). Takéto rozprávania v prvej osobe beriem ako nejaký (nadprirodzený) záznam myšlienok, o nič menej divný než vševidiaci rozprávač hovoriaci v tretej osobe.
Pre mňa síce tieto knihy tiež neboli žiadna veľká sláva, pocitovo ma nechali chladnú, no paradoxne sa mi čítali dobre a nemala som pocit žiadneho umelého nadstavovania. Len po nejakom strachu a iných emóciách, napríklad sympatizovaniu s hlavnými hrdinami, ani stopa. Asi za to okrem iného mohol aj ten starý známy problém slovenského prostredia. Bola som si obhliadnuť miesto údajného deja Priepasti. Vôbec to tam nevyzerá tak, ako sa opisuje v knihe. Záhadné úmrtia v Slavkovskej doline (čo mala byť v skutočnosti Slavkovská dolinKa) údajne zverejnené na internete sú všetky vymyslené. Autor si síce v oboch prípadoch ponechal barličku, že hrdina bol skrátka cvok, takže čo čítal na internete a zažil nemusí sedieť so známymi reáliami. Ale v závere Priepasti, kde už pochopil svoju údajnú nepríčetnosť, to aj tak nesedí. Do Slavkovskej doliny sa nedá dostať a už vôbec nie dochrámanému človeku, prístup hradí súvislá vrstva veľmi hustej kosodreviny. Ibaže by bol hrdina až taký blázon, že aj jeho záverečná túra bola iba halucinácia. (Nedalo mi, aj keď tuším ďalší flamewar na tému slovenských reálií.)
05.02.2020 15:47:20