Týždeň čo týždeň, deň čo deň - 3. časť

Záver príbehu Laili, v ktorom sa konečne dozvedá dôvod extrémnych podmienok panujúcich na jej planéte.
Filmová história scifi
Laili bola taká šťastná, že opäť cíti pevnú zem pod nohami, že si nevšímala ani pálenie rozžeraveného piesku na chodidlách. Nard a Tarix naradovane bežali po brehu. Vtom ktosi z nich zvolal: „Voda! Voda!“ Objavili malý prameň, ktorý tiekol z hôr a vlieval sa do mora. Nard sa z neho nenapil, ale rovno strčil celú hlavu pod vodu. Takmer plakali od šťastia.
Keď sa trochu upokojili a uhasili smäd, dohodli sa, že sa vydajú na krátky prieskum lesa a potom vytiahnu loď na breh. Blížil sa totiž večerný odliv a neukotvená loď by im bola odplávala.
Chvíľu sa predierali chladivou zeleňou lesa, ktorý s príchodom večera začínal ožívať.
„Myslíte, že tu žijú ľudia?“ spýtal sa Tarix.
„Netuším, ale ak hej, asi nie priamo tu, lebo zatiaľ sme nestretli ani jedného,“ odvetil Nard.
Laili v duchu súhlasila, lebo u nich doma by o takomto čase boli všetci obyvatelia vonku a hromadne by pracovali na získavaní obživy.
Vtom sa z krovia vynoril akýsi človek a zastal priamo pred nimi. Nard, Laili a Tarix od údivu zastali. Bol to ten najzvláštnejší človek, akého kedy videli. Zarastený, dlhá brada. Mal oblečené podivné šaty, ktoré ani zďaleka nepripomínali ich odev. Boli veľmi nezvyčajnej farby, pretože Nard, Tarix a Laili dobre vedeli, že z ľanu sa dajú robiť len biele odevy. Tieto šaty však nevyzerali ako z ľanu a tým menej ako zo zvieracích koží. Boli dvojdielne a pomerne priliehavé k telu. Vrchná časť odevu bola na hrudi viditeľne rozstrihnutá, ale nejakým zázrakom obe prekrývajúce sa časti držali pokope. Spodný diel odevu sa rozdvojoval a úplne mužovi zahaľoval obe nohy. Okolo pásu mal uviazané čosi ako hadiu kožu. Bližšie prirovnanie Laili nájsť nevedela. Možno to bol úzky pruh kože z nejakého zvieraťa... ale čo bolo ešte prekvapivejšie, nikde nebolo vidno nijaký uzol, ktorý by mu to bol pridržiaval na páse. Na tom pruhu mal po oboch stranách zavesené akési vrecká. Nebol bosý ako oni. Na nohách mal čosi, čo vyzeralo, že je z oveľa odolnejšieho materiálu, ako je látka.
Najzaujímavejšia však bola vec, ktorú držal v ruke a opieral si ju o plece. Pripomínalo to zahnutú palicu, ale bola príliš hladká a príliš tmavá na to, aby mohla byť z dreva. Na slnku sa leskla. Bola priam neuveriteľne rovná, len v mieste, kde ju držal, mala akési výstupky. Mohol by z nej byť nebezpečný oštep, ale na konci smerujúcom k nim bola tá vec tupá. A navyše bola dutá. Nard, Tarix a Laili sa prekvapene pozerali do malého okrúhleho tmavého priestoru v strede palice. Najsmiešnejšie však na tom bolo, že ten človek na nich mieril tým tupím koncom, akoby to bola nejaká zbraň.
„Stáť!“ zvolal. „Ani sa nepohnite!“
Nard pokojne ustúpil bokom a spýtal sa: „Kto ste!“
„Stoj!“ skríkol ten človek ešte hlasnejšie a zamieril tupý koniec palice priamo na Narda. „Ak sa ešte pohneš, tak strelím!“
„Čo myslíte tým strelím?“ spýtal sa Nard a natiahol ruku, aby sa tej veci dotkol.
Muž nečakane namieril tupý koniec palice do výšky a lesné ticho preťal desivo hlasný zvuk. Z palice vyšľahol oheň. Laili zvrieskla a hodila sa na zem. Nard prudko odskočil, Tarix sa schúlil a chránil si hlavu.
„Ja nežartujem,“ povedal ten muž pokojne a s palicou čosi spravil a znova na nich namieril. „Tak poďme. Vstávajte. Chcem vidieť, skadiaľ ste sem prišli.“
Iba to, že videli opäť koniec vražednej zbrane mieriť na nich, prinútilo chlapcov vstať. Laili však ostala ležať na zemi a triasla sa. Nard a Tarix ju chytili každý za jedno rameno, zdvihli a v podstate ju vliekli medzi sebou, keď sa vracali naspäť na pobrežie cestou polámaných a pošliapaných vetiev. Ten človek išiel za nimi a podľa všetkého im neustále mieril na chrbát.
Došli na pláž. Videli svoju loď neďaleko brehu. Prišli až k pobrežnej čiare. Vtedy muž prikývol a zložil zbraň. „Je to v poriadku. Vidím tu iba vaše stopy.“
Nard a Tarix pustili Laili, ktorá sa zviezla k zemi. Na muža hľadeli stále s pochybnosťami a strachom, aj keď už na nich nemieril.
„Ospravedlňujem sa za to privítanie,“ povedal muž. „Bohužiaľ, v týchto časoch je lepšie nedôverovať nikomu. Bál som sa, že ste piráti.“
„Piráti?“ spýtal sa Tarix nechápavo.
„Piráti,“ prikývol ten chlap. „To sú ľudia, ktorí si nepestujú a nelovia potravu ako ostatní. Plavia sa na lodiach Veľkých, ktoré sa vedia plaviť aj samé, medzi ostrovmi a plienia a kradnú všetko, čo im príde do cesty. Nie aby si sami niečo dopestovali, ale prepadávajú nevinné kmene a berú im poživeň. Už sme tu s nimi mali zopár nepríjemných stretnutí.“
„Na lodiach Veľkých? Ako je to možné? Veď nijaké stroje Veľkých nefungujú cez deň!“ zvolal Tarix.
„Nie sú takí hlúpi, aby išli s tými loďami na poludňajšie slnko. Plavia sa iba ráno a večer a cez deň niekde žijú z nakradnutých zásob. Ale aj tak majú tých fungujúcich lodí čoraz menej a menej. Už ich nezostalo viac ako desať.“
Nard a Laili sa cítili, že Tarix a ten človek spolu vedú akúsi debatu, ktorej nemôžu porozumieť.
„Asi som sa vám zabudol predstaviť,“ povedal ten človek. „Volám sa Lukes.“
„Lukes?“ zopakoval Nard. „Čo je to za meno?“
„Takéto meno si kedysi dávali Veľkí,“ vysvetlil Lukes hrdo. „Presne takto znejúce... alebo nejako podobne.“
„Odkiaľ toho toľko viete o Veľkých?“ opýtal sa Tarix. „A čo je to za divné oblečenie... a tá vec, čo máte na pleci?“
„To je na dlhé vysvetľovanie,“ odvetil Lukes. „Nebudem vám to hovoriť tu, v tejto horúčave, Poďte radšej so mnou do môjho úkrytu.“ Vkročil do húštiny a Nard, Laili a Tarix ho obozretne nasledovali.
„Prišli ste zo vzdialenejších častí ostrova?“ spýtal sa ich.
„Ostrova?“ Tarix zastal. „Chcete povedať, že toto je len ostrov a nie pevnina?“
„Pevnina...“ predniesol Lukes zvláštnym hlasom. „Nijaká pevnina neexistuje. Afrika, Ázia, Amerika... To všetko je preč. Ostali už iba väčšie či menšie ostrovy, odkedy... ale čo vám budem rozprávať. Všetko sa dozviete, keď tam budeme.“
„My pochádzame z iného ostrova,“ povedal Tarix. „Týždeň a pol plavby odtiaľto. Vybrali sme sa na túto cestu, lebo sme chceli nájsť pevninu.“
„Tú nenájdete. Myslel som si, že ste miestni. Aj na tomto ostrove žijú ľudia, ale ďaleko.“
„Vy tu bývate sám?“
„Celkom sám nie... ach, už sme tu.“
Ocitli sa na malej čistinke, kde v zemi zíval vchod do úkrytov Veľkých. Tento vchod však bol omnoho väčší a širší. Lukes vstúpil do podzemia. Ostatní ho nasledovali. Išli hlboko, veľmi hlboko. Steny tohto vchodu samé od seba svetielkovali a bolo na nich množstvo čudných prístrojov Veľkých. Tarix ich dychtivo sledoval. Napokon vstúpili do akejsi miestnosti, omnoho väčšej, ako boli úkryty na ich ostrove. Na dlážke ležali dôverne známe zlaté fólie a steny boli pokryté obrovskými prístrojmi. A tieto prístroje žili – svetielka na niektorých svietili a stroje hučali svoju podivnú tichú melódiu. Celú miestnosť osvetľovali svetlá na strope. Nefungovali však všetky, rovnako, ako nefungovali všetky prístroje. Ale aj tie, čo fungovali, vydávali viac svetla ako ohne, ktoré rozkladali v úkrytoch doma.
Keď vstúpili, dvere sa za nimi sami zavreli. Nard, Laili a Tarix sa vydesene obrátili späť, ale Lukes povedal: „Nebojte sa, stačí stlačiť to tlačidlo pri dverách a ony sa zase samé otvoria.“ No skôr, ako to stihli vyskúšať, Lukes povedal, aby išli za ním a nezastavovali sa. „Ničoho sa nedotýkajte,“ pripomínal.
Prešli do ďalšej miestnosti, ktorá sa podobala tej predchádzajúcej. Bola však menšia a na dlážke stálo zopár zaprášených kresiel. „Sadnite si,“ vyzval ich Lukes. Laili si sadla a zistila, že sedieť tam je oveľa pohodlnejšie ako sedieť na kameni alebo v tráve. Zároveň si uvedomila, že teplota vzduchu je príjemná. V takejto hĺbke by mala byť už poriadna zima, ale zima nebola, ani príliš teplo. Pre jej sčervenenú kožu to bola úľava. Nard a Tarix sedeli v ďalších kreslách. Lukes si sadol oproti nim.
„Toto všetko postavili Veľkí,“ povedal.
„Načo to postavili?“ spýtal sa Tarix.
Lukes si vzdychol. „Neviem, koľko toho viete. Tak začnem pekne od začiatku,“ odmlčal sa.
„Zem obieha okolo Slnka. Mesiac obieha okolo Zeme. To sú základné údaje.“
Nard pokrútil hlavou: „Mesiac neobieha okolo Zeme. Stojí.“
„Mesiac obieha,“ zopakoval Lukes. Len si to neuvedomujeme. Pretože...“ Nadýchol sa potom pozrel postupne na všetkých svojich poslucháčov.
„Kedysi dávno, tak dávno, že si to ani neviete predstaviť, deň trval dvadsaťštyri hodín.“
„Dvadsaťštyri hodín?“ Laili si myslela, že musí žartovať. Ale Lukes s úplne vážnou tvárou prikývol. „Dvadsaťštyri hodín.“
„Ale to je nemožné... to predsa nemôže byť pravda...“
„Sama si tvrdila, že by to bolo výborné, keby deň trval len štyridsať hodín,“ upozornil ju Nard.
„No dobre, ale to bolo štyridsať hodín... a bola to len predstava, neverila som, že by niekedy mohol deň trvať tak... tak krátko.“
„Nielenže mohol, ale aj trval,“ povedal Lukes.
„To je nezmysel. Však za dvadsaťštyri hodín by nestihlo v noci zamrznúť more.“
„Však ani nezamŕzalo. Rozdiel medzi dennou a nočnou teplotou býval obvykle len desať stupňov.“
„Desať stupňov... čiže ľudia mohli byť vonku celú noc a nezamrzli?“
Lukes prikývol.
„Aj celý deň a nespálili sa?“
Opäť prikývol.
„Vlastne aj tak by nemohli byť vonku celý deň. Slnečná choroba...“
„Vtedy ešte slnečnú chorobu nepoznali. Nič také neexistovalo.“
„Ale aj tak to nie je možné. Veď za dvadsaťštyri hodín by nestihli ani narásť jednodňovky. Čo potom jedli?“
„Jednodňovky vtedy rástli viac dní. Ešte sa im nehovorilo jednodňovky, lebo rástli pol roka. Tak, ako aj väčšina rastlín.“
Laili na neho ohromene hľadela. Aj tak tomu ešte celkom nechcela veriť. Deň, ktorý by trval iba dvadsaťštyri hodín. Neskutočná predstava.
„Vlastne, deň kedysi trval ešte menej ako dvadsaťštyri hodín,“ povedal Lukes. „Bolo to tak dávno, že vtedy nežili ani Veľkí. Zem obiehala okolo Slnka a Mesiac obiehal okolo Zeme. A Zem aj Mesiac sa otáčali. Jedna otočka Zeme bol jeden deň.“ Zase sa odmlčal.
„Ale Zem a Mesiac na seba navzájom pôsobili silami, ktoré brzdia otáčanie. Zem, ako väčšia a silnejšia pomaly spomaľovala otáčanie Mesiaca. A tak sa za dlhý-predlhý čas Mesiac prestal krútiť úplne. Jeden obeh Mesiaca okolo Zeme trval tridsať dní, ale pôvodných dní, tých krátkych. Toľko isto napokon trvala aj jedna jeho otočka a tak ostal k Zemi otočený vždy len jednou stranou. Privrátenou stranou.“ Chvíľu počkal, kým to pochopia a predstavia si to.
„Lenže aj Mesiac mal silu, ktorou pôsobil na Zem. Najviditeľnejší prejav jeho sily bol príliv a odliv. Príliv a odliv bol dakedy oveľa silnejší a trval iba šesť hodín. Lenže Mesiac pôsobil na Zem aj inak. Akoby sa chcel pomstiť Zemi za to, že jeho otáčanie zastavila, postupne spomaľoval aj jej otáčanie. Voľakedy deň trval veľmi krátko. V čase, keď svet ovládli Veľkí, už trval dvadsaťštyri hodín.
Pred Veľkými, ale ešte aj za ich čias, bolo mnoho vecí iných. Nielenže deň trval nepredstaviteľne krátko, ale neexistovala ani slnečná choroba. Slnko totiž okrem svetla vysiela aj veľmi nebezpečné žiarenie. Však to už viete. Ale voľakedy Zem pred ním chránili dve ochranné vrstvy. Jedna sa volala ozónová vrstva a druhá magnetické pole. Magnetické pole odkláňalo čosi neviditeľné škodlivé, čo spôsobuje slnečnú chorobu. Preto sa kedysi slnečná choroba nevyskytovala, alebo bola len veľmi zriedkavá.“
Laili si predstavila tieto dve vrstvy ako tenučké zlaté fólie, ktoré obaľovali celú planétu.
„Veľkí boli zvláštni ľudia. Boli vyšší ako my. Ale boli aj omnoho slabší a menej odolní voči slnku. V tom čase veľkú časť povrchu Zeme pokrývala súš, a hoci morskej vody bolo dvakrát viac ako pevniny, bolo jej oveľa menej než teraz. Na tejto súši žilo Veľkých niekoľko miliárd. Vtedy ešte nebývali pod zemou. Naopak, zemskom povrchu stavali domy vyššie než ten najvyšší strom. Skoro vôbec nechodili pešo, ale na vozoch, ktoré neťahali žiadne zvieratá a boli omnoho rýchlejšie, ako ten najrýchlejší bežec. V kovových vtákoch ovládli vzduch a v kovových rybách ovládli vodu. Mali obrovské polia, ktoré spravovali za pomoci neuveriteľných strojov. Dopestovali na nich toľko potravy, že si mohli dovoliť chovať nielen seba, ale aj zvieratá, ktoré potom nemuseli loviť. Veľkí dokonca opustili Zem a vydali sa do vesmíru. Nakoniec sa vraj prechádzali po Mesiaci...“
„Po Mesiaci?“ nechcel veriť Tarix.
„Áno.“
„Ale keď boli takí múdri, čo sa s nimi stalo? Prečo vymreli?“
„Hneď sa k tomu dostanem. Tým, že sa otáčanie Zeme spomaľovalo, mizlo pomaly aj jej magnetické pole. Veľkí to vedeli. Zistili, že deň sa predlžuje. Ale nevšímali si to. Hoci s tým aj tak nemohli nič urobiť, netrápilo ich to. A oni dokonca vypúšťali do vzduchu škodlivé látky, ktoré ničili ozónovú vrstvu.“
Laili si predstavila, ako akési obrovské ostrie trhá tenkú fóliu okolo Zeme. „Prečo to robili?“ skríkla.
„Veď som hovoril, že boli veľmi čudní. Netuším, prečo to robili. Ale spamätali sa, až keď bolo neskoro. Z ozónu neostalo skoro nič a deň už trval dvakrát tak dlho, ako predtým. Ľudia začali hromadne umierať na slnečnú chorobu. Už nemohli byť von celý deň. Ich lekári si nevedeli dať so slnečnou chorobou rady.
Ako viete, škodlivé žiarenie preniká aj cez tenké prekážky a tak ich domovy už neboli bezpečným úkrytom pred slnkom. Začali stavať úkryty hlboko v zemi. Ale ich stavba bola náročná a nie každý mal na to prostriedky. Keď sa Veľkí definitívne presťahovali do podzemných úkrytov, viac ako polovica ich populácie už bola mŕtva. Lenže deň sa stále predlžoval a magnetické pole slablo. Veľkí budovali pod zemou stále väčšie a väčšie úkryty. Dali do nich dômyselné stroje, ktoré čistili vzduch a udržiavali rovnakú teplotu. Ale dĺžka dňa rástla, až napokon Mesiac otáčanie Zeme úplne zastavil. Jedna otočka Zeme teraz trvá rovnako, ako jeden obeh Mesiaca okolo Zeme. Zem a Mesiac sú k sebe natočené stále tou istou stranou. Preto sa nám zdá, že Mesiac nehybne visí na jednom mieste oblohy. On v skutočnosti obieha, obieha rovnako rýchlo, ako sa my točíme. Od východu slnka po východ slnka uplynie tridsať predchádzajúcich dní. Od východu nejakej hviezdy po východ tej istej hviezdy uplynie dvadsaťosem bývalých dní. Ostane to tak už naveky.
My všetci sme vlastne vzdialenými potomkami Veľkých, ktorí prežili. Zo zásob nemohli žiť večne. Postupne sa museli opäť naučili pracovať a obrábať pôdu. Zabudli na svoju minulosť. Tajomstvo ich pôvodu by bolo navždy stratené, keby...“
„Keby čo?“ povzbudzoval ho Nard.
„...keby niekto z Veľkých, čo žili priamo na tomto mieste, neodovzdával všetky vedomosti prakticky nezmenené z generácie na generáciu. Vždy je tu nejaký človek, čo pozná všetky tajomstvá Veľkých, aké ostali zachované. Tento človek – majster – si vyberá z kmeňa jedného učňa ako malého chlapca. Musí to byť chlapec, ktorý má nadšenie pre veci týkajúce sa Veľkých.“
Tarix spozornel.
„Učeň príjme nové meno, ktoré bude menom Veľkých,“ pokračoval Lukes. „Potom ho majster vychováva, učí ho čítať písmo Veľkých, učí ho o ich strojoch a pravdu o minulosti Zeme. Bude nosiť šatstvo, ktoré pripomína šaty Veľkých. A keď učeň vyrastie, zaujme majstrovo miesto a vezme si ďalšieho učňa. Od tej chvíle môže obsluhovať a udržiavať všetky stroje Veľkých a tiež používať zbrane Veľkých. Pravda, len tie, ktoré fungujú. Už ich tu veľa neostalo.“
Lukes sa postavil a prišiel ku dverám. „Gordon!“ zavolal a potom ešte raz: „Gordon!“ Za chvíľu prišiel chlapec. Nevyzeral, že má viac ako stodvadsať dní. Bol oblečený v podobnom smiešnom odeve ako jeho majster. Zamračene sa díval na neznámych ľudí v kreslách.
„Gordon, prinesieš pre mňa a pre mojich hostí...“ Potom vyslovil akési neznáme slovo. „A ponáhľaj sa.“
Chlapec odbehol. Za chvíľu sa vrátil a priniesol lesklé nádoby z tenučkého materiálu. Čaše Veľkých, pomyslela si Laili. Boli naplnené priezračnou kvapalinou.
„Pite,“ vyzval ich Lukes. „Je to vynikajúce. A počul som, že to nepoznajú nikde inde len na tomto ostrove.“
Nápoj priviedol Tarixa na novú myšlienku. „A ako si vlastne zaobstarávate potravu?“ Pochyboval, že pri venovaní sa takej vznešenej činnosti, akou je zachovávanie strojov Veľkých má Lukes čas na niečo také, ako pestovanie plodín. Ostatne, nijaké polia v jeho okolí ani nevidel.
„Ach, to je taká malá dohoda medzi mnou a kmeňom žijúcim ďalej na pobreží,“ povedal Lukes. „Pochopiteľne, vedia o mne a ja im veľmi pomáham. Vidíte tieto fólie na stenách? Vymysleli ich Veľkí a chránia nás pred škodlivým slnečným žiarením. Ale oveľa väčší účinok majú, keď sa pravidelne vymieňajú. Tu v podzemí sú obrovské zásoby týchto fólií. Dvakrát do roka, každých šesť dní, prídem do úkrytov kmeňa a vymením tam všetky fólie na stenách. Oni mi za to nosia jedlo a všetko, čo na prežitie potrebujem. Chodia sem so zásobami každé ráno a večer. Ráno donesú čerstvé ryby, pomleté zrná jednodňoviek a nejaké vajíčka. Večer je to zase hlavne mäso z ulovených zvierat a plno ovocia. Ja ich za to chránim pred slnečnou chorobou. Štedrá služba za trochu jedla, nie?“
Nard v duchu ľutoval, že u nich doma takéto poznatky nemali. Keby sa fólie pravidelne vymieňali, možno by to zachránilo veľa životov.
Chvíľu ticho sedeli v kresle a popíjali nápoj. Potom sa Tarix spýtal: „Ale ako je to možné, že Veľkí vymreli? Veď ste hovorili, že po výstavbe úkrytov ostala nažive ešte polovica ich populácie.“
Lukesova tvár zvážnela. Zamračil sa. „Je tu ešte aj čosi iné. Tiež to súvisí s Mesiacom. Poďte za mnou.“
Vrátil sa do predchádzajúcej miestnosti. Nard, Tarix a Laili ho s obavami nasledovali. Prišiel k strojom a začal na nich stláčať nejaké tlačidlá. Chvíľu čakali. Vtom sa na niečom, čo vyzeralo ako tmavé okno, objavil obraz Zeme pokrytej akýmisi čiarami. Vôbec tomu nerozumeli. Ďalšia čiara trčala z pólov planéty. V určitej vzdialenosti od Zeme obiehal malý Mesiac.
„Mesiac nielenže spomaľoval Zem,“ začal Lukes, „ale sa od nej aj vzďaľoval. V súčasnosti je dvakrát tak ďaleko ako bol vtedy, keď svet ovládali Veľkí. Aj toto Veľkí vedeli. A vzďaľovanie Mesiaca pre nich znamenalo katastrofu.“
„Katastrofu?!“ zvolal Nard. „Veď Mesiac je všetkému na vine. On za to môže! A keď od Zeme uteká, je to predsa dobre, nie?“
„Nie,“ pokrútil hlavou Lukes. „Mesiac je nevyhnutne dôležitý pre život. Zabraňuje kývaniu Zeme. Asi bude lepšie, keď vám to ukážem.“
Opäť začal čosi stláčať. Zem na obrazovke sa dala do pohybu. Pomaličky sa otáčala tak, že svojimi pólmi opísala veľkú kružnicu.
„Takýto bol stav v čase, keď žili Veľkí. Zem sa odjakživa kývala a vždy sa aj bude. Jej pohyb spôsobuje veľké zmeny teploty. Ale keď bol nablízku Mesiac, udržiaval ju na uzde. Hýbala sa len veľmi pomaly a o veľmi malý uhol, takže rastliny a zvieratá sa stíhali zmenám podnebia prispôsobovať. Ale ako sa Mesiac vzďaľoval, jeho sila slabla. A postupne sa stalo toto.“
Laili nerozumela ani zamak tomu, čo hovorí, ale keď videla na obrazovke Zem, ako sa čoraz viac a viac nakláňa zo strany na stranu, prepadla ju neznáma hrôza. Lukes medzitým oživil pohľad na ďalšie okno. Aj tam sa zjavila Zem, ale bez akýchkoľvek čiar a pohľad na ňu vyzeral oveľa reálnejší.
„Toto je skutočný pohľad na Zem z obrovskej diaľky. Takto ju vidí prístroj zvaný družica,“ vysvetlil Lukes. „Jedna z mála, čo ešte fungujú. Bez magnetického poľa ich slnečné žiarenie postupne likviduje. Pozrite sa na to,“ ukázal prstom na obrazovku. „Teraz sú k Slnku obrátené oba póly rovnako. Severný aj južný. Na Zemi sa roztopili všetky ľadovce a zaplavili pevninu. Ostalo len zopár ostrovov. Ale nebude to tak vždy. Zemská os sa kýva a všetko sa mení. Tam, kde vyšlo včera Slnko vysoko nad hlavu, tam už zajtra vyjsť nemusí. Tropické lesy sa v okamihu zmenia na zaľadnené územia a naopak. Pohyb zemskej osi sa zrýchľuje.“ Opäť ukázal na predchádzajúcu obrazovku. Zem sa tam váľala tak, že pripomínala opitého človeka. „Toto je súčasnosť,“ dokončil ticho.
Súčasnosť. Pred Laili sa opäť vynoril obraz jej prvej spomienky, tentoraz až desivo ostrý. Bolo tam slnko, slnko nehybne visiace nad zaľadneným morom. More bolo celé celučičké zamrznuté. Počula výkriky hrôzy, pretože bolo poludnie a slnko sa ledva vyšplhalo nad obzor.
Ona, Nard a Tarix. Boli jediní svojho veku a nikdy sa nezamýšľala nad tým, prečo sú len traja. Teraz to pochopila. Boli to jediné deti, čo sa narodili počas dlhého a krutého obdobia hladu a zimy, keď slnko takmer nevyšlo nad obzor... alebo jediné deti, čo prežili. Opäť pozrela na obraz opito sa váľajúcej Zeme, ktorý ohlasoval koniec všetkého.
Nahmatala Nardovu ruku a pevne ju zovrela. Ale tak to nemôže byť. Život sa dokáže prispôsobiť. Vždy sa prispôsobil. Stromy, kvety, jednodňovky, ryby, vtáky,... To všetko sa naučilo vydržať zmenu podnebia. Dokázali prežiť aj keď sa deň predĺžil na tridsať dní. Vedeli prekonať aj dlhé obdobia mrazu, keď slnko skoro nevychádzalo, aj dlhé obdobia horúčav.
Lenže predtým mali na prispôsobovanie tisícky rokov. Potom už len stovky. Teraz sú to iba desiatky. Život sa dokáže prispôsobovať... ale potrebuje na to čas. To, čo už nemali.
Blíži sa deň, kedy nastane koniec života na Zemi.

Adhara

Adhara
Autorka vedecko-fantastických príbehov. Venujem sa tiež písaniu populárno-náučnej literatúry a ďalších žánrov, blogovaniu, recenzovaniu, prednášaniu, výtvarným aktivitám.

Diskusia

Puf
Priznam sa, som sklamana. Po peknom uvode som cakala ze sa to rozbali a rozbehne a ze nas povlacis po tom zvlastnom svete ako sa patri na dobrodruznu plavbu. Ibaze zrasu sa objavi Lukes ako dedko vsevedko (ktory na mna sposobom reci posobil uplne nevierohodne, bolo citit ze je tam umelo dosadeny ako nutny element pre vysvetlenie), odbavi si svoju prednasku a koniec. Pribeh jednej planety, mozno ludstva. Cele to velke vysvetlenie ti asi muselo dat zabrat, vsetka cest (v podrobnostiach sa nevrtam lebo sa nevyznam) ale bez nejakeho osobnejsieho pribehu jednotlivca je to take prazdne. 5
08.06.2013
jurinko
Suhlasim s Puf. Je to tak, ako predtym. Odohralo sa tam malo naozaj dolezitych udalosti, ale je to hrozne roztahane. Toto iste zdelenie by sa dalo napisat nie na 3 casti o (cojaviem, odhadom) piatich stranach, ale na sest-sedem stran. Je to v zasade iba opis sveta, deja je tam skromne, koniec je neuspokojivy a ked by sa to malo konecne rozbehnut, tak to skonci. Nema to dobru dramaturgiu, ak chces. Tvari sa to ako nieco velke, obsiahle a hlboke, ale je to v podstate plytke a neuspokojive. Myslim, ze si tu este trpela klasickou zaciatocnickou ukecanostou. Informacie by sa mali (podla mna) davkovat efektivne. Ked je nieco dolezite, venuj tomu cas. Ked je to epizodka, zbytocne sa nou nezaoberaj. Tu to ale vyzera skor opacne. Kazdopadne sa mi pacil opis ich vnimania Lukesa a jeho vybavenia a oblecenia (opis pusky bol super, aj na nu dobre reagovali). Dal som 4
08.06.2013
Adhara
Ono v podstate hlavným zámerom príbehu bolo podať víziu sveta ďalekej budúcnosti, príbeh bol len vedľajší. To vysvetlenie ale nie je v súlade so súčasnými poznatkami, ako som tušila už vtedy a teraz to už viem naisto... Len mi nejde dokopy tá “ukecanosť” s tým, že je tam málo vysvetlení, čo niektorých čitateľov ruší. Najprv som dostala tip, že taký námet by bol prijateľnejší ako knižná trilógia, a teraz zrazu skrátiť na 6-7 strán? Nerozumiem.
09.06.2013
Ester Magyarová
Chceli povedať, že to čo sa tam odohralo celkovo, by sa dalo opísať aj na tých 6-7 strán, ale všetci sme čakali, že to bude nejako pokračovať, ako povedali nado mnou, že sa to rozbehne. Ako si povedala, mala si zámer len podať víziu sveta ďalekej budúcnosti... My sme čakali, že sa to viac rozvinie a keby sa to rozvinulo, dalo by sa to spraviť aj na knihu, nie len na poviedku. Súhlasím s dotazmi nad, chcelo by to pokračovanie, nie náhly záver... keď som prečítala, že to bude záver príbehu, tak som vysoko zdvihla obočie :D Škoda, čakala som niečo viac. Dala som 5
09.06.2013
William Cody
Všetko je skoro popísané vyššie. Začínalo to ako dlhé putovanie po apokalyptickej krajine s očakávaní deja a dobrodružstiev, vývojom postáv. Ako scifi román pre mládež. No tento posledný diel to úplne zosekol dolu. Už to nie je žiadny začiatok románu, ale nejaká vysvetľovacia poučná poviedka. Opis možného konca sveta s navyše pridanými troma postavami detí. Na čo tam boli ? Mohla si opísať krajinu a vzápätí dodať večerné rozprávanie a vysvetľovanie vediaceho starčeka učňovi a splnilo by to ten istý účel. Ako takto ukončený celok sa mi to nepáči. Až by som povedal, že Nepozvaný hostia od Ester boli lepší, hoci úplne naivný. No pre začínajúceho čitateľa scifi lepšie. Po prvých dvoch častiach by som to nepovedal. Dávam 3.
09.06.2013
Adhara
Načo tam boli tie tri postavy? Ony mali byť práve ten ľudský prvok. Niesli v sebe aj záhadu, Lailinu prvú spomienku, ktorá spolu s očakávaním rozlúštenia záhady stavu okolitého sveta by mala podľa zámeru nútiť čítať do konca. Prekvapuje ma, že je vyčítaný náhly záver. Pri poslednej časti som čakala, že sa výčitky prihrnú z úplne inej strany – zo strany faktických chýb, zvlášť, keď im bol prikladaný taký význam v prvých dvoch častiach, kde ich bolo menej ako v tejto. Ak však čitatelia chcú pokračovanie, je to signál, že to nebolo až také zlé. :-) Inak, na tému postapokalyptického sveta po strate zemského magnetického poľa by som raz chcela napísať aj román.
09.06.2013
Martin Makúch
Nuž, ja som od začiatku vedel, že ide o poviedku. Očakávať teda dej v rozsahu románu je nereálne. Čítam sem tam zbierky sci-fi poviedok, a podobné schémy nie sú nezvyčajné. Sú aj vyložene popisné poviedky, kde deja je menej ako tu. Nie je nič nezvyčajné, že na konci je "vševedúca" postava, ktorá všetko objasní. Prípadne tak urobí sám rozprávač. V poviedke proste nie je rozsah na to, aby sa to urobilo "poriadne". Často tie poviedky dokonca končia bez vysvetlení, človeka navnadia, vykreslia svet, a skončia - a sú v celoročných výberoch "najlepších" poviedok. Niektoré témy autor chce načrtnúť, ale nechce sa im venovať vo väčšom rozsahu.
09.06.2013
Ester Magyarová
V poviedke nie je rozsah na to, aby sa to dalo urobiť poriadne? to je kravina :D Všetko sa dá urobiť poriadne :) Aj poviedka sa dá spraviť tak, aby toho nebolo zbytočne veľa, ani málo, aby to malo hlavu a pätu, aby tam bolo dostatok postáv na dej, aby boli dobre spravené, a tak ďalej a tak ďalej...
09.06.2013
William Cody
Adhara: Lailina spomienka ako nosná záhada príbehu mi ušla. Buď som nepozorne čítal alebo to tam nebolo naznačené dostatočne. Akási tam na začiatku skutočne bola, ale vysvetlenie ako sa jej a len jej dostala do hlavy mi akosi ušlo. Postapo román z takéhoto sveta by bol zaiste dobrý nápad, ak by mal zaujímavé postavy a bol okorenený dejom :D.
Martin Makúch:Tak to si mal výhodu, že si od začiatku čakal vysvetľujúcu poviedku. Ja som sa v prvej časti v upútavke dočítal, že ide o prvú časť dlhšieho diela. Preto som bol asi na záver sklamaný, že myšlienka a odkaz autora bol v inom ako som očakával. A iste, ani 60 a viac stranové poviedky nie sú ničím nezvyčajným :D.
09.06.2013
Adhara
To, že ide o prvú časť dlhšieho diela, mi do anotácie doplnil admin. Ja som tam pôvodne mala napísané to, že ide o poviedku, ktorá je kvôli dĺžke rozdelená na viacero častí. Ach, tieto schvaľovacie servery... Čo sa týka tej spomienky, v celej poviedke bola tuším spomenutá 4x (vrátane koncového vysvetlenia) a nikde nebolo písané, že takú spomienku má len ona – nerozprávala o nej, takže sa dalo predpokladať, že ani iní nie, ak si na to tiež pamätali.
10.06.2013
William Cody
Písala si vyššie, že tieto tri ľudské postavy niesli v sebe záhadu, Lailinu prvú spomienku, ktorá mala spolu s vysvetlením stavu sveta ťahať a držať čitateľa do konca. Na druhú stranu to má byť predstavenie postapa po zmenách rotácie zeme, možná budúcnosť. V prvom prípade mi však chýba vysvetlenie, keď už sa má toľko vysvetlovať, ako sa jej a zbytku sveta táto spomienka dostala do hlavy, keď nakoniec na to aj tak potrebujú vysvetlenie starčeka o Veľkých. Ak by to malo byť ťahákom deja, očakával by som postupné odkrývanie spomienok toho "tzv." tajomného média, či společného vedomia a pamäte :D. Tak isto tú spomienku mohol mať teda aj ten učeň a v tom prípade bez deja a zápletky mi zase prídu tie tri postavy ak neboli ich dobrodružstvá pointou príbehu zbytočné :D. Sorry, že rýpem, trocha sa nudím v práci a bolí ma brucho :D.
10.06.2013
jurinko
Tie postavy boli uplne zbytocne, s tym suhlasim aj ja. Ich vyznam bol v podstate nulovy, rovnako ako vyznam vsetkych ostatnych postav z ich kmena. Je tiez uplne zbytocne tam vobec davat nejake tajomstvo (a jeho nositela) ak sa tym tajomstvom nechce potom autor zaoberat. Tento citat pouzivam casto, ale kedze je taky pravdivy, tak ho pouzijem znova: "Ak v prvom dejstve visi na stene puska, musi vystrelit v poslednom." (Cechov). Ty si tam mala tych pusiek tolko, ze by si vyzbrojila Cecensko, ale na konci si vystrelila z gumipusky, ktora v tej pomyselnej zbrojnici visela na poslednom haciku posledneho regala. To je to, co tvori ten rozpor. Nacrtla si tam tolko moznosti, ze to vyzeralo, akoby to malo mat 60 stran (a preto som to aj nazval castou vacsieho diela, pretoze si tie casti pridavala postupne, tak som nevedel, ake dlhe to bude), ale v zavere si to cele zahodila a nechala tak, ...
10.06.2013
jurinko
[pokr.] rovnako ako si sa vykaslala na cely sposob zivota toho kmena, opisany v jednotke, a na Azula, ktory mal velky potencial ako otcovska postava. Tie tri deti boli synonymom vsetkeho, co bolo na tej poviedke zle - ich uloha bola iba byt trojicou otravnych, umrncanych a hlupuckych spratkov, ktorych skrytou tuzbou bolo zomriet a poukazat na nelogizmy vo fungovani sveta. Presne ako vravel Bill Cody - keby pri ohni rozpraval o tom, ako sa co stalo, ten majster svojmu ucnovi, ako nacrtok sveta by to bolo urcite dostatocne (a mozno aj lepsie), nez ked si deti nechala prejst celou road-movie, kym ho nasli. Pretoze ta road-movie bola vlastne hrozne zle napisana, deti mali stastie (a iba stastie), uspesne dosiahli svoj ciel v priebehu hodin a zistili iba to, co sme vsetci uz davno tusili - ze sa Zem otaca pomalsie. To, ze by sa takto nespomalila za taky kratky cas, je uplne jedno. Kludne ...
10.06.2013
jurinko
[pokr.] mohla byt ako vysvetlenie pouzita vojna, nejake masivne nuklearne vybuchy by mozno dokazali os otacania tak rozhasit, ze by to pripominalo ten stav, ako si ho nacrtla. Ale ta pricina a vysvetlenie sveta, na ktore si cakala, ze budu ludia nadavat, je fakt druhorada, pretoze cele dielo dovtedy bolo o tych troch deckach a chyby v suvislosti s nimi su omnoho citatelsky zavaznejsie, nez to, ze precesny pohyb sa tak velmi zintenzivnil v takom kratkom case, aby este fungovali niektore druzice, vypustene pred touto udalostou. O tom su tie pripomienky. Ak teda road-movie, tak musis postupne vystrelit z kazdej jednej z tych pomyselnych pusiek. Co si nespravila a je to teda prilis nevysvetlene a kratke, pretoze na tuto strelbu by si potrebovala rozsah v dlzke knihy. Ak teda zjednodusujuce vysvetlenie, tak su deti uplne zbytocne a dalo sa to napisat na par stran, a nie to natahovat. ...
10.06.2013
jurinko
[pokr.] Ale tie dva pristupy (road-movie vs. vysvetlovacka) rozhodne nie su v tejto forme kompatibilne. Na jeden je ta forma prilis kratka, na druhy prilis dlha. Ani jedno nie je dobre a to je ten rozpor, ktory nas chvilu nuti hovorit o trojdielnej kniznej sage a hned na to o poviedke na 7 stran :-)
10.06.2013
Adhara
S tou rotáciou Zeme sme sa evidentne nepochopili. Lailina spomienka bola spomienka na časy, keď zemská os smerovala na iné miesto, nie na časy, keď sa Zem otáčala rýchlejšie. Ani zemská os sa nemôže tak prudko vychýliť v takom krátkom časovom intervale, ale toto mi pripadalo reálnejšie. Zmenu sklonu osi všetci ľudia na Zemi registrovali, no nepoznali vysvetlenie tohto javu – na to potrebovali Lukesa. Dobre, decká mali obrovské šťastie, že ho našli, ale nepoznám dielo, aspoň fantasy žánru, ktoré by nebolo o fenomenálnych zhodách okolností, ktorým postavy vďačia za život a vyriešenie svojich problémov. Kto určuje, ktorá zhoda je ešte akceptovateľná a ktorá premrštená? Ja by som tiež mohla ukazovať na známych dielach, čo mi pripadá mimo, odveci, nelogické, zbytočné, neuzavreté, na každom sa niečo nájde.
10.06.2013
Adhara
Neviem, či by bol čisto popis fungovania sveta akceptovateľný ako poviedka. A či by to vôbec niekto mal chuť čítať. Skúsenosti ma presvedčili, že ťažké vysvetlenia treba zastrčiť hlbšie do príbehu alebo až na koniec, keď sú čitatelia už namotaní na dej a trochu odborných žvástov ich neodradí. V každom prípade sa mi potvrdilo, že poviedka nie je môj žáner. :-)
10.06.2013
William Cody
Poradim Ti jednu taku dobru knihu, ak naozaj nepoznas:-). C.J.Cherryh Paladin. Fantasy trochu real a inak:-).
10.06.2013
jurinko
Poviedka nie je zaner, poviedka je literarny utvar ;-)
10.06.2013
jurinko
Trosku ma trapi tvoj odpor k pisaniu poviedok. Poviedka ako amorfny utvar, symbolizujuci vsetky poviedky na planete vo vsetkych casoch, nemoze za to, ze si tuto jednu nenapisala vyborne. Mala si 17, je to starsie dielo a je v nom citit snahu rozplietat ten dej do neuveritelnych sirok. Co moze fungovat vo vacsom diele, ale zaroven poukazuje nie na to, ze poviedka je nejake obmedzenie, ktore ta kvari, ale skor na to, ze nie si (resp. nebola si) schopna pisat kratko a sustredit sa na podstatne detaily. Ja stale povazujem poviedku za dobry cvicny nastroj. Rozsirovat dej a svet a donekonecna ho roztahovat a pripisovat stale nove postavy a stale nove udalosti - to nie je tazke. Tazke je sustredit sa na jednu liniu a vybudovat na nej zmysluplny pribeh. To ta poviedka nauci lepsie ako roman. Ale iba ak sa nou nechas ucit a nebudes ju a priori odmietat, pretoze ju nechapes a nevidis jej krasu :-)
10.06.2013
Stano Lacko
Adhara: Ono ja som Jurinkovi al za ulohu, aby popis poviedky skusil nejako prepisat, ak autor zada nieco typu Toto je tretia cast poviedky. Ono neviem preco si autori myslia, ze to je vec, ktoru chce navstevnik vidiet. Preco sa autori nepozeraju na veci marketingovo: Napisal som poviedku, podme ju spropagovat, aby sa citala. Nazov a anotacia, to su veci, ktore ked ta nenadchnu, ides dalej, ved len u nas na scifi.sk je 769 poviedok. Ved to je tolko kvantum citania, ze by to bolo na viacero kniziek.
10.06.2013
Adhara
Jurinko, môj odpor k písaniu poviedok nepramení primárne z toho, že sú krátke, ale z toho, že na ne nemám dosť nápadov. Vlastne počas posledných 6 rokov som nemala žiadny nápad na poviedku v niektorom zo žánrov fantastiky. Bez nápadu, nápadu vhodného pre túto literárnu formu (ja si tie pojmy žáner a forma stále pletiem :-)) – čo napokon zrejme nebol ani tento – nemajú nijaké rozpravy zmysel. Napísať rozsiahle dielo tak, aby udalosti a postavy boli navzájom prepojené, však tiež len tak hocikto nedokáže. A – nerada to zase pripomínam, lebo to už znie ako vyťahovanie, ale s románom som už čosi dosiahla a kým sa tak stalo, trénovala som prevažne na románoch.
10.06.2013
Adhara
Pokr. Preto podľa mňa nie je nutné dobiehať v tejto fáze niečo s poviedkami – samozrejme, keby som dostala dobrý nápad na poviedku, tak poviedku napíšem, ale nútiť sa nasilu do skopčenia nejakého krátkeho príbehu v presvedčení, že kým nezabodujem s poviedkou, tak nikdy nič nedosiahnem, podľa mňa k ničomu nevedie.
Napísať dobrú anotáciu je veda, s tým súhlasím, ale nechápem, čo je zlé na informácii, že je niečo prvá, druhá či posledná časť poviedky. Tu je dobrý príklad toho, kedy prepis anotácie viedol u čitateľov k nesprávnym očakávaniam.
10.06.2013
Martin Makúch
Pre mňa tie postavy neboli zbytočné, oboznámenie sa so svetom ich prostredníctvom bolo zaujímavejšie ako len suchý opis.
Ester: poriadne som asi mal dať do úvodzoviek. Narážal som na to, ako mnohým vadí, že ich poviedka navnadí a skončí - presne takto totiž končí naozaj veľké množstvo sci-fi poviedok. Takisto vysvetľujúci rozprávač na záver je bežná vec, aspoň v sci-fi, kde obvykle treba vysvetľovať (na rozdiel od poviedky z bežného života).
William: Zvláštne, ja som Lailinu spomienku jasne zachytil a aj pochopil. Mal som ale celú poviedku a prečítal som ju naraz, za jeden večer, čo môže mať vplyv na pochopenie súvislostí (rôzne náznaky sú totiž už na začiatku).
jurinko: "Ak v prvom dejstve visi na stene puska, musi vystrelit v poslednom." v tom je iste kus pravdy, ale ak by sa toho autor držal, bol by príliš predvídateľný.
10.06.2013
jurinko
Adhara: Ta anotacia nie je nepravda a za ocakavania citatelov ja nemozem. Martin Makuch: Tam ale nejde o predvidatelnost, tam ide o to akesi "literarne remeslo". Ak chces byt nepredvidatelny, vzdy mozes na konci napisat, ze sa postava zobudila - a bude to hrozny koniec, klise a vsetko. Zhodis tym to dielo do suterenu. Ale nepredvidatelny predsa mozes byt aj vtedy, ak citatelovi ukazes vsetky ingrediencie. Pretoze je iba na tebe, kolko z ktorej pouzijes a co z nich uvaris. Nemozes nahle prihodit zasadnu vec, ktoru si doteraz nespomenul, pretoze je to automaticky WTF!? moment, ktory citatela vytrhne zo zaujatia a rozbije ten pribeh. Rovnako nemozes predstavit tristo ingrediencii a uvarit z nich prazenicu, pretoze je to tiez WTF!? moment a tiez to citatela neuspokoji. V tom je prave to majstrovstvo - ukazat citatelovi vsetko a aj tak ho prekvapit (ak je to autorov zamer) :-)
10.06.2013
William Cody
Tak ok, chvíľa času a chuť trochu polemizovať, tak si ešte rypnem :D. Adhara : Anotácia versus očakávanie čitateľa. Kdesi nie tak dávno v diskusii si písala niečo o nejakých cez 40 stranových poviedkach(ktoré sem vyvesíš) a aj nechuti písať poviedky a obľube dlhších diel. Tiež ma baví písať rozsiahlejšie veci a neshlasím v tomto s Jurinkovým názorom, že na poviedkach je potreba začínať aby sa zrodil dobrý románopisec. Nie každý románopisec bol zároveň aj v začiatkoch poviedkár a máloktorý dlhodobý poviedkár je automaticky aj dobrý románopisec. Kto dar má, môže možno hupnúť rovno na romány, možno to inak nejde, ako poviedkami, snáď tento rok zistím na vlastnej koži:D. Ale k podstatnému.
10.06.2013
William Cody
Či už som od Teba podľa predchádzajúcich prejavov v diskusiách čakal dlhšie dielo alebo som mal očakávania z anotácie, nič to nemení na fakte, že sa to tak spôsobom písania a podávanie informácií javilo aj bez týchto predzvestí od prvej časti.Aj druhá to potvrdila a vyzeralo to na vyvíjanie osobností postáv(románový prvok), prípravu čitateľa na prísun nových informácií a vývoj deja v istom prostredí(začiatok mi prišiel ako príprava a cielené uvedenie čitateľa na dlhší vyvíjajúci sa príbeh, kde sa neskôr to množstvo informácií využije-tiež románový prvok).
10.06.2013
William Cody
Dokonca som to vnímal ako predstavenie hlavnej hrdinky(nie ako ľudský faktor na vtiahnutie čitateľa) okolo ktorej sa to bude celé točiť(náznak vzťahu so starším spolucestujúcim - iskrenie), tak ako aj miestny čudák(očakávanie budúcej hlavičky tímu a objaviteľa) a to je len malá troška z toho čo všetko poukazovalo na niečo iné ako poviedku s pointou o dôvodoch a spôsobe konca života na Zemi.Ako keby chcel niekto opisovať chlapčenskú Cestu do praveku a v polovici filmu to prestrihol na dokument o vyhynutí Dinosaurov. Obe veci sú z jednej planéty a doby, len ako keby to písali dvaja rozliční autori z ktorých každý chce dať divákovi iný zážitok a posolstvo.
10.06.2013
William Cody
Martin Makúch : Ja si cením každú lojialitu a ešte viacpriateľstvo, úprimne:D. Fakt Ti z tých dvoch nevysvetliteľných spomienok o stojacom slnku nad pokojnou hladinou mora bolo všetko jasné?? Aj to Ťa ťahalo celým príbehom?? V tom prípade máš akýsi monkovský či podobný dar, gratulujem. Možno som len ja mimo a všímal som si v príbehu nepodstatnosti, nehľadal som v detektívke vraha:(. No každopádne o tom to je. Niekto má rád Twighlit a niekto Dunu alebo iný Piesne ľadu a ohňa. Ak si cieľová skupina, ok nalož nám ja som možno Starwarsák a Ty Klingon :D. Len sme si každí napísali svoj dojem a podporili čo sa nám páči a ofrflali čo nie :D. Dúfam, že to moje doťahovanie a rýpanie tu budete brať s humorom, mám dneska takú nejakú podpichovačnú náladu :D.
10.06.2013
William Cody
A robím pri tom aj hrubice :D
10.06.2013
Puf
Su uznavani autori romanov, ktori v zivote nevypotili jedinu poviedku. A drzo si publikuju bestsellery :) Kazde je tak trochu o niecom inom. Za nesplnene ocakavania ale nemoze ani admin, ani nepozornost citatelov. Ako celok to na mna posobi nevyvazene, dej tu velmi nefunguje ako tahac (skor ma zaujal pekne opisany svet ako tie otravne deti) a pointa je neuspokojiva.
10.06.2013
Adhara
Okej, aspoň som sa naučila čosi nové, že sa niekto na to môže dívať takto. Pre mňa zaujímavý poznatok potom, čo sa mi v prvej časti podarilo kritiku čitateľov celkom dobre predvídať, lebo tam ešte videli chyby prevažne v miestach, kde som ich s odstupom videla aj ja sama... Takže poviedka zostane do šuflíka. Chcela som v nej zostručniť vyjadrovanie, vylepšiť popisy, dialógy, opraviť nejaké logické chyby, ale stavba deja sa meniť nebude – aj keď to má znamenať, že (skoro) nikoho neosloví.
A tiež ma to vrátilo k premýšľaniu nad spomínaným románom na rovnaký motív. Prostredie a postavy budú síce iné ako v poviedke, no zaujímavé je, že trojica hlavných hrdinov sú charaktermi aj vzájomnými vzťahmi podobní tým v poviedke. To som si ale uvedomila až keď ich William Cody charakterizoval. :-)
11.06.2013
Adhara
Inak, ja mám najradšej také príbehy, kde na konci dostane svoj význam každá aj tá najnepodstatnejšia blbosť, každé hrdinovo kýchnutie či ohorok na ceste, dokonca aj také veci, o ktorých si čitatelia mysleli, že ich význam už poznajú, ale tu sa zrazu vynorí ešte lepší význam... ale takto geniálne napísaných diel je ako šafranu. Takže sa uspokojím aj s takými, kde jediným zmyslom drobností bola ich atmosférotvornosť – až keď nefunguje ani budovanie atmosféry, tak reklamujem. :-)
11.06.2013
Puf
Tak vies, v prvych castiach nebolo do coho ineho rypat, pretoze sme este nemali celkovy obraz a neprislo to najdolezitejsie - zaver/pointa, ktora moze nudny text urobit nezabudnutelnym alebo aj slusny pochovat. Vela stastia s romanom :)
11.06.2013
William Cody
Nápodobne prajem veľa šťastia. Pre mňa je napríklad isto lákavejšia téma postapo ako cestovanie v čase. Tam by som bol pre Tvoj román cieľová skupina. A najmä postapo považujem za čoraz blížiacejšiu, reálnejšiu a aktuálnejšiu tému. Radšej si na chalupe prečítam dobré postapo(v knižnej forme) a podporím slovenského autora. Ale nesmie chýbať ani akcia a trochu romantiky a citov tiež znesiem:D.... Len nie silné ženy milujúce slaboduchých, jemných fešákov :D...
11.06.2013
Martin Makúch
jurinko: Prebudenie na konci je druhý extrém. Majstrovstvo je zrejme v tom, správne to vyvážiť, pridať dosť náhodných prvkov, aby to nebolo strojové, ale nie toľko, aby to skĺzlo do chaosu. Závisí aj od žánru, v detektívke by to mala byť samá indícia a všetko logicky zapadnúť (hoci realita je iná), vo fantasy je to častokrát samý "umelý náhodný" prvok. Nesnažím sa ale hodnotiť "literárne remeslo", ja sa pozerám z pohľadu čitateľa - a toho čo mám načítané. Rozborom literárnych diel som nikdy nerozumel, a podľa mňa autor často nemyslel ani zďaleka to, ako sa tí vykladači snažili predostrieť :-) Pre mňa je kritériom či sa mi to páči, či ma to zaujme, či to prečítam "na jeden dúšok". Samozrejme hovorím o beletrii, nie keď čítam niečo o matematike či fyzike.
11.06.2013
Martin Makúch
William: Ja sa netajím tým, že Adharu poznám. Moje názory sú samozrejme subjektívne (koho nie sú), ale stojím si za nimi. Mne to nebolo jasné na začiatku, ale na konci to všetko do seba zapadlo, a pochopil som čo tie spomienky znamenali, že šlo len o nedávnu udalosť spôsobenú vychýlením osi, ktorá viedla k ráznym klimatickým zmenám a presídleniu (z ktorého boli tie rané spomienky). Možno mi pomohlo i to, že sa venujem aj astronómii, a tak mám určitú predstavu o vplyve podobných javov na klímu, a ľahko chápem zmenený cyklus dňa a noci. Udreli mi do očí iné nedostatky, ktoré sa tu ani nespomenuli, a ktoré sú z astronomického hľadiska oveľa väčší problém ako jednodňovky palmy či nevynárajúce sa delfíny. Ale vôbec ma to netrápilo - ja mám rád aj Star trek či Star Gate, a tam je nezmyslov omnoho viac. Ja som skôr typický Vulkánec ako Klingon :-)
11.06.2013
Martin Makúch
Odhliadnuc od preferencií jednotlivých čitateľov, negatívny vplyv má podľa mňa aj to, že sa to uverejňovalo postupne. Jednak čitatelia nevedeli, aký rozsah to bude mať (a teda čo očakávať), ale hlavne sa to čítalo na preskáčku s dlhými rozostupmi. Toto (aspoň u mňa) pri poviedke nefunguje. Dokonca aj román, ak by som každý týždeň prečítal len jednu kapitolu, by nezanechal dobrý dojem, nech by bol akokoľvek skvelý.
11.06.2013
Adhara
No vidíš, a ja práve postapo nemám rada... nebyť toho (dúfam) neotrepaného dôvodu apokalypsy a (dúfam) ďalších pár zaujímavých vecí, čo mi k tomu napadli, nešla by som do toho. Lebo mám pocit, že nejakú strieľačku s kusom romantiky, čo bude v podstate aj toto, dokáže napísať kdekto. Mojou srdcovkou zostáva cestovanie časom, tréning logiky na vybudovanie funkčnej kauzality v spletitých časových líniách. Ale neboj sa, ženská hlavná postava v tom postapo bude dostatočne slabá, lenže nie kvôli svojej hlúposti ako Laili. :-) K tomu dvaja ochranárski muži, pričom medzi jedným z nich a ňou to iskrí a tam to nezostane len pri iskrení. Druhý muž, vodca, bude zase čudák... Ale to aby som si už začala študovať čosi o zbraniach... :-)
11.06.2013
Adhara
Priznávam, to rozdelenie na tri časti som spravila ja. Netušila som totiž, aká môže byť maximálna dĺžka jedného príspevku, pár poviedok, na ktoré som si náhodne klikla, bolo oveľa kratších než moje dielko. Až neskôr sa tu objavila jedna dlhokáááánska poviedka, pri ktorej som pochopila, že som to mohla už mať celé dávno za sebou na jediný raz. :-)
11.06.2013
jurinko
Ja sa teda musim priznat, ze nedokazem pochopit, ako moze niekoho bavit este rozmyslat o cestovani v case. Mi to pride asi ako rozmyslat nad pobytom na povrchu Slnka, ked som bol decko, tak som sa tatka pytal, ci by clovek, keby bol zabaleny v guli, velkej ako Zemegula, vyrobenej z azbestu, tam nemohol prezit... No nemohol, Jurko, pretoze fyzika. A oci, co si myslis o kauzalite pri cestovani v case? Vies, Jurko, aj na to ti da odpoved fyzika, ak nechces vytvarat zakazdym paralelne svety, tak nijaka kauzalita v cestovani v case neexistuje, lenze ak tie paralelne svety vytvaras, tak zas, prisne vzate, necestujes v case, ale medzi paralelnymi dimenziami. A teraz si chod umyt zuby a chod spat :-) Dobre oci :-) Nie, vazne, vsetky pseudokauzality v cestovani v case alebo vnimani casu, s ktorymi som sa doteraz stretol, boli totalnou ukazkou narcizmu ludskej rasy. ...
11.06.2013
jurinko
[pokr.] Vzdy sa tam riesi, co sa stane, ak niekto spozna svoju buducnost (vestice, cesty do minulosti, aby som niecomu zabranil, ...). Preco by to malo zavisiet od cloveka? Preco by iba clovek mal byt ten motyl, ktory ked mavne kridlami, tak skonci svet? Ved v kazdej nekonecnotine sekundy zanika nekonecne vela moznych scenarov, pretoze mucha si sadla na okno, zajko prebehol cez cestu o minutu neskor, lebo dlhsie prezuval, vsetko sa meni a uzatvara a tie mozne paralelne reality zanikaju a ak by sme ich brali ako myslienkovy experiment, tak v nekonecne vela realitach sme sa rozhodli zakazdym uplne rovnako a robime stale to iste, ale nie su zhodne, pretoze ludstvo nie je pupok sveta. Jeden atom preskoci energeticku vrstvu o tisicinu sekundy neskor a mame tu celu novu realitu. Cestovanie v case je proste nemozne a keby aj mozne bolo, nie je mozne v nom spoznat kauzalitu, pretoze sa netyka...
11.06.2013
jurinko
[pokr.] iba ludi a ich nalad ci znalosti. Necital som tvoju knihu, ale fakt by ma dost zaujimalo, ako (ked si teda stravila roky pisanim) si sa mohla zaoberat kauzalitou, priniest do nej nieco ine, nez co sme tu doteraz mali, a zaroven sa nezaoberat dejom z pohladu nahodneho zhluku castic v hmlovine Konska hlava, ktore sa nahodou tocia o pol spina pomalsie, nez by ktokolvek predpokladal, cim ovplyvnia celu paralelnu vesmirnu realitu uplne bez ohladu na to, ci si nejaky zhluk inych castic na planete daleko od nich mysli, ze ta paralelna realita je zrovna takato preto, lebo niekomu povedal, ze je z buducnosti. Asi som tak trochu holista, ale su proste okolo nas take sily, ktorym nebudeme rozumiet nikdy, a preto sa zaoberat kauzalitou pri (vysoko pravdepodobne) nemoznej aktivite, akou je cestovanie v case, povazujem za stratu casu (oo, aka slovna hracka :-D ). A podte do mna! :-D
11.06.2013
jurinko
(William Cody - takto vyzeram zas ja, ked mam rypaciu naladu ;-) )
11.06.2013
William Cody
Jurinko.. Môže byť :D. Ozaj, čítali ste niekto Miku Valtariho Čierny Anjel? Žiadne scifi, príbeh o neveriacom tulákovi, potomkovi byzantských cisárov, ktorý tesne pred smrťou uveril v boha. No mne sa na tej knihe v prvej časti najviac páčil jeho prístup a polemizovanie nad hranicami ľudského poznania. Také filozofické zamýšľania nad ohraničenosťou ľudskej mysle a najmä možným pochopením uvedomovania si tohoto ohraničenia. Ok, dosť nudných nič nehovoriacich rečí.
11.06.2013
William Cody
Ja ako bežný čitateľ si žánri scifi hľadám príbehy,hrdinov, zápletky, predstavujem rôzne opísané prostredia, svety, reality. Nehľadám tam podrobné logické súvislosti fungovania týchto svetov ak naivita a nelogizmy nekolú oči. Neláka ma scifi, ktoré je len kúsok od vedeckých hypotéz. Robenie svalov a ohurovania čitateľa odbornými znalosťami preskakujem letmo očami po celých odsekoch. Scifi nečítam kvôli vzdelávaniu sa, na to sú učebnice. Na cibrenie logiky hrám šachy ak sa niekomu chce alebo ak niekto niekde zabudne odložený hlavolam:D. Čítanie kníh sa snažím užívať ako úplný relax, najradšej mám tehly-knihy od ktorých sa neviem odtrhnúť a plačem, keď som za polovicou, že to skončí. Čiže čitateľstvo je pre mňa čisto relaxačné, nie náučné.
11.06.2013
William Cody
Ak sa popri tom niečo aj naučím nové je to len plus, vzdelávať sa mi už viac nechce a chce sa mi už v živote iba užívať si. :D Tak podľa toho tu hodnotím, tak to odo mňa aj do budúcnosti berte :D. Čiže mladí vedci - scifisti, vôbec si pre moje kritiky nemusíte robiť hlavu :D.
11.06.2013
kAnYs
Co ja viem, co sa tyka toho Narcizmu... Tam ide skor o to, ze keby clovek nepostavil stroj casu a nesiel do minulosti, zmena nenastane. Nema preco nastat, casova linia sa nezmeni, nic do nej nezasiahne. Clovek do nej zasiahne prave tym, ze sa do minulosti dostane. Ze postavi stroj casu. To uz je jedno ci ten zasah je zmena energetickej hladiny elektronu sposobena otvorenim cervej diery alebo ky fras co utilizuje samotny presun v case, alebo priamym zasahom cloveka typu, zabijem hitlera, zmenim buducnost. Cize bez Narcizmu by ani nemohlo byt cestovanie v case, pretoze samotne cestovanie predpoklada ze clovek ma moc nad casom samotnym. Takze ak predpokladam ze sa da cestovat v case, a ze ludia to dokazu, tak uz je jedno ci nieco zmenim vlastnym pricinenim alebo tym ze zakopnem o suter. Aj ked zas, ano pribehy typu nieco poseriem, potom sa vratim a dam to dokopy su totalny bulshit prave...
12.06.2013
kAnYs
...preto co Jurinko spominal. A co sa tyka kauzality.... hmm. Bud akceptujeme, ze vesmir je predeterminovany a potom mozu existovat casove slucky (bullshit imho a viedol som o tom nespocetne vela diskusii). Alebo nieje predeterminovany. V tom pripade bud cestujeme do minulosti a zmenime nasu buducnost, sposobujuc brutalny paradox pri akejkolvek malej zmene, ktory v podstate sam seba rusi, lebo zmenou buducnosti zmenime aj svoje rozhodnutie/moznost do minulosti vobec ist. Rovnaky bullshit. Alebo, cestujeme, ako si uz spominal do paralelnych svetov, co je imho jedina vec ktoru moj stvordimenzionalny mozog dokaze spracovat s uspokojivym vysledkom. Zasadny problem je ale v tom, ze mozeme operovat iba s vedomostami ktore mame a s realitou ako ju vnimame. Teoria superstrun hovori o kolkych? 11 rozmeroch? Z ktorych je kolko casovych? 4? 5? Pytam sa vazne neviem :) How does that compute?
12.06.2013
kAnYs
V nasom linearnom vnimani? V tom je aj cely problem. Vnimame realitu nejako. Matematika nam hovori onako. A skutocnost je niekde tam, daleho, za hranicami nasej vesmirnej bubliny. Ved uz len za horizontom ciernej diery sa priestor ze vraj krivi tak, ze priestorove rozmery dostanu vlastnosti casovych (pohyb iba jednym smerom, smerom k singularite) a casove priestorovych (pohyb oboma smermi). Ja viem, mam to z wikipedie, ale dava to na zamyslenie ak to tak naozaj z rieseni einsteinovych rovnic tak vychadza. How the FUCK does that compute? Takze, osobne som toho nazoru, ze kym nezodpovieme a nepopiseme vesmir a cas, a nenajdeme otazku na odpoved "42", nemame absolutne ziadnu autoritu filozofovat o tom, ako to s casom, sluckami, paradoxami a kauzalitou vlastne je.
12.06.2013
mayo
uvahy o case ake tu spominate sa stale motaju v ramci tych modelov vesmiru, v ktorych sa nesie 99.9% knih o cestovani v case. preto chapem ze napriklad Tebe Jurinko sa tato tema uz prejedla. mne vlastne tiez, hoci by som si stale bez nejakej predpojatosti taku knizku precital, lebo ktovie, mozno je strhujuco napisana. napriklad taky W.Jeschke (Posledny den stvoreni), to by sa Ti iste pacilo. alebo Simak (Cas je ta nejjednoduchsi vec), ten sa ani neunuva nejake technicke detaily velmi riesit. aj taky Bester ma v knihe "Hvezdy muj osud" trosku kauzalneho cestovania v case, pricom kniha je o niecom uplne inom). a potom su spisovatelia, ktori z tohoto ramca kauzality ci vetiev vybocuju, lebo vymysleli nieco nove. ti sa asi daju spocitat na prstoch ruk. a k nim patri aj nasa Adhara, ta si dala zalezat na svojom modeli fungovania vesmiru tak, ze budete potrebovat riadnu davku sustredenia :)
12.06.2013
mayo
a aby som tu len tak abstraktne neospevoval, dam vam priklad, v com pre mna tkvie caro jej ineho pohladu (bez prezradenia pointy). ked chce klasicky autor presunut objekt do minulosti, co urobi? napise trebars, ze pristroj vytvoril pole, ktore hmotu presuva case. alebo ze vytvoril cerviu dieru, ktorou sa da cestovat do nasej minulosti, a ak nie tak aspon do alternativneho vesmiru. to uplne staci, podrobnejsie vysvetlenie netreba, lebo ludia su na toto uz zvyknuti, a pribeh je aj tak o niecom inom. riesia sa potom dosledky, co sa stane ked odstrelite pradedka alebo zasliapnete mravca. pritom sa nik nezamysla nad tym, co so zakonom zachovania hmoty a energie. nevadi, ze sa vo svete zrazu tie iste atomy zjavili dvojmo, na mieste ktore bolo vyplnene inymi atomami (vzduchom), a navyse, planeta je v tom case uz na svojej ceste vesmirom kdesi uplne inde. jasne, vobec to nevadi, ale obcas potesi
12.06.2013
mayo
[pokr.] obcas potesi ked si niekto da tu namahu a objasni vsetko od a do zet, a to takym sposobom, ze si citatel povie, OK, tak toto je pre mna nove, a som ochotny uverit, ze to tak kludne moze byt. samozrejme, nikdy nejde vsetko vysvetlit do detailov po atomarnu ci kvantovu uroven, lebo jednak nikto na svete naozaj nevie, ako veci funguju, a stale je to len fantastika, ktora sa volne opiera, ci inspiruje, fyzikalnymi poznatkami (alebo aspon ich nazvami, a pouziva ich sposobom, nad ktorymi by naozajstny fyzik zaplakal). ale co sa da, je posunut mozne (hoci cisto spekulativne) teorie aspon o krok dalej. Kanys, viem ako to myslis, o tychto veciach asi neprinalezi nam filozofovat, ale fyzikom ratat ich. ale myslim ze pravo spekulovat nad nimi mame... filozofia casto inspiruje ostatnych, ba aj vedcov :) William, diky za tip, tu knihu si zozeniem, take temy ma velmi zaujimaju.
12.06.2013
Adhara
No prepáčte, ale takéto opľutie cestovania časom neberiem – pripomína mi to jedného redaktora, ktorý mi vrátil vtedy ešte nevydaný rukopis Nula kelvinov so slovami, že to síce nečítal, ale určite to bude zlé. Čo takto odhodiť predsudky? Podobne aj jeden čitateľ, rozprával mi, ako si moje dielo nikdy neprečíta, lebo cestovanie časom údajne strašne neznáša, ale v skutočnosti mu vadia len určité princípy, lebo zopár príbehov o cestovaní v čase má rád. Pričom vôbec nevedel, aký princíp cestovania v čase som použila ja, a je to dosť novátorský prístup, čo mi potvrdili aj hodnotenia od odborníkov). Myslela som však, že je to ojedinelý prípad. A teraz toto… Ak nechcete, nečítajte. Ale neodsudzujte, čo ani nepoznáte. Ja som si Twilight tiež najskôr prečítala, kým som sa pridala k nadávajúcim naň, hoci už dopredu som tušila, že je to somarina. :-)
12.06.2013
Adhara
Mimochodom, Jurinko, antideterminizmus a nekonečné množstvo scenárov, ktoré nezávisia len od rozhodnutí ľudí, ale od “kvantových rozhodnutí” každej jednej častice vesmíru, je prostredím môjho ďalšieho románu: Úvod do teórie chaosu. Hádžem naň link: http://www.mamtalent.sk/uvod-d o-teorie-chaosu.phtml?program= 1&ma__0__id_b=13808 Mayo, dík za obhajobu. A inak, vie mi niekto povedať, prečo sa toto rieši práve v tejto diskusii?
12.06.2013
jurinko
Ja som cital nejaku Heinleinovu knihu, kde sa vratil v case a este si aj kocura zachranil a zabezpecil sa na dozivotie ("Dvere do leta?" - asi, neviem), a tam to prave bolo vysvetlene celkom dobre, knizka bola putava a udalosti tak, ako ich opisoval, vyzerali pomerne logicky (cestovanie v case unho napr. vobec nie je cestovanie v priestore, takze v ramci inercialnej sustavy Zem-clovek sa iba posunul na to iste miesto, lenze pred x rokmi) a uveritelne (a tusim sa tam zaoberal aj tym, co sa stalo s atomami vzduchu, ked sa objavil, ale uz si to presne nepamatam. Akurat, hoci to bolo super truper vysvetlene, tak to napriklad totalne popieralo slobodnu volu, pretoze uz "davno" predtym, ako sa rozhodol vratit, urobil nejake veci v minulosti (determinovany vesmir), cim to samozrejme stratilo hrozne vela zo svojho cara. Cize v skratke - ani od a do zet vysvetlene ma cestovanie v case neberie :-)
12.06.2013
jurinko
Inac sorry, Jana, ale ak niekto napise, ze ho neberie cestovanie v case, tak to, ze ty to nazves, ze ho "oplul" je uplne divne. Bavime sa o cestovani v case ako o principe, nie o tvojej knihe. Ked si to beries takto osobne a spominas nejakeho redaktora, ktory je pako, tak to zas dost osobne beriem ja. Terminator je tiez scasti o cestovani v case. Ale iba scasti, tie nelogizmy mozes zahodit do kosa, pretoze z omnoho vacsej casti je ten film o super-cool pokrocilych robotoch. Ak ma nebavia mechy, asi nebudem pozerat mecha anime do omrzenia iba preto, aby som zistil, ze ma nebavia. Tana Pauhofova v jednom rozhovore povedala nieco ako "Ani do brucha ma sice este nikdy nestrelili, ale viem, ze by ma to bolelo." (tusim na otazku o tom, ako vie, ze sa v komunizme zilo nahovno). Nevidim dovod citat si nieco, o com viem, ze ma nebude bavit. Su ludia, ktori neuznavaju scifi ako zaner, hoci ...
12.06.2013
jurinko
[pokr.]je to nieco, co zahrna skoro vsetko, od subtilnych romantickych dram v blizkej buducnosti az po postapokalypticke suboje nadrozmernych brneni s umelou inteligenciou, proste nemaju radi, ked to nie je v sucasnosti. A co teraz? Maju si vsetci povinne precitat uplne vsetko, aby zistili, ze naozaj nemaju radi scifi, ale napriklad tieto dve knizky boli celkom v pohode? Tu neplati racionalita, ludia mozu (a casto to aj robia) knihu zhodnotit podla jednej vety, podla anotacie vzadu na obalke, podla obalky (napriek ludovemu prisloviu), podla nosnej temy, ci dokonca podla zanru. A nech je ich hodnotenie akokolvek iracionalne a zalozene na emociach, je dokonale pravdive a ma rovnaku hodnotu, ako hodnotenie kritika, ktory si tu knihu precital a pisanim recenzie stravil tyzden. Vsetko je to totiz subjektivne. Vid napr. tento clanok: http://www.humno.sk/2008/08/25 /neotravujte-u-s-objektivitou/
12.06.2013
William Cody
Mayo: Dúfam, že nebudeš sklamaný, nieje to žiadna filozofická knižka, normálny historický román s dejom a pointou o niečom inom(inak známejšie diela autora: egypťan Sinuhe, riman Minotos), ale niekoľkokrát sa tam hlavný hrdina jednoduchými vetami - myšlienkami zaoberá ľudským poznaním a jeho hranicami(myslím,že najmä čo sa týka existencia boha apod.,čítal som to dosť dávno, snáď nebudeš mať po dočítaní pocit, že som Ťa doporučil nejakú facinu:D), Druhý diel vyšiel myslím aj pod názvom Pád Carihradu. No myslím, že neolutuješ, je to lepší priemer a myslím,že kludne znesie názov svetová beletria.
12.06.2013
jurinko
Ten Uvod do teorie chaosu vyzera dobre. Mat v ruke knizku, tak ju po prvej strane zacnem listovat, ci nenajdem nieco, co ma definitivne presvedci. Pises fajn, starsie poviedky naozaj nema zmysel hodnotit, uz si omnoho dalej ako autorka :-)
12.06.2013
William Cody
Adhara: Sorry tá debata, akože mimo témy:(. Nie je tu nikde nejaký voľný chat, nie každý príspevok tu vyvolá dlhšiu diskusiu a teda málokedy je tu živá skoro online debata, kde sa dajú vymieňať názory, viesť zábavné aj poučné polemiky a rozoberať podrobnejšie s viac užívateľmi zaujímavá téma. Podľa mňa by si to práve mala vnímať pozitívne, že niečo, kde sa cítiš doma a čomu sa venuješ zaujalo viacerých, aby o tom pri tvojej poviedke(ako autorky zaoberajúcej sa cestovaním v čase)viedli také dlhé a zaujímavé polemiky. Práve tá diskusia môže pôsobiťpre iných návštevníkov stránky pri tom množstve príspevkov marketingovo a odkázať ich na prečítanie tvojej knihy.
12.06.2013
William Cody
Nikto nemal úmysel odháňať čitateľov, fanúšikov sci-fi od scifi tém zaoberajúcich sa cestovaním v čase, dúfam, že tak to nevnímaš. Len na túto tému ako jej atraktívnosť sa trochu vedie diskusia. Či je atraktívnejšie vysvetliť skoro vedecka ako by to mohlo fungovať, alebo či je atraktívnejšie, nechať to nie celkom vysvetlené a viac bodovať na prostredí, deji, hrdinoch a inej súvisiacej zápletke:D. Okrem Jurinkom spomenutého terminátora ma okamžite napadli dva ďaľšie príklady z úplne iného cesta. Predposledný startrek(ja som síce fanda Starwars), kde bolo cestovanie v čase aj dôležité aj nie :D. Kto si v tom čo našiel. Niekoho zaujímalo, ako sa Kirk dostal do flotily a spriatelil so Spokom, iný po odchode z kina možno uvažoval nad tým ako sa mohol sám so sebou Spok stretnúť :D.(ja som mal napríklad chuť podpichovať startrekáčov, že ukradli starwarsu už aj snežnú planétu a netvory v nej:D).
12.06.2013
William Cody
A nedávno zase opakovali v telke film stroj času od Pána ( s veľkým P) Welsa, kde nikto nevysvetľoval, aký má ten stroj zdroj, ako sa presúva a pod. Ale divák si rád okom pozrel zmeny krajiny po tisícročiach, novú kultúru a strašidelných kanibalov spod zene. Toť o tom je pre niektorých z nás cestovanie v čase. Pre mňa konzumenta je to dobrý spôsob vyrobiť príbeh, zápletku, niečo na premýšľanie. Pre vedcov a tých, ktorý sa zaoberajú Einsteinovými rovnicami nech je cestovanie v čase o hypotézach takýchto možností :D.
12.06.2013
William Cody
To je o tom, či chceš predávať a byť čítaná masami, alebo písať o tom čo Ťa baví. Viac kníh by si predala asi s dobrým postapom s akciou a romantikou(ktoré podľa teba dá hocijaký autor.. kde sú naši slovenskí?? :(..)ako s vysvetľovaním princípu cestovania v čase :D. Máš cieľovú skupinu, kde princípy fungovania a kauzality,atď. zapadajú a máš na to super ohlasy, tak gratulujem. Veľa toho som u nás nečítal ani o ďaľších takých autoroch neviem, tak možno si aj u nás jednička:D.
12.06.2013
mayo
William> neboj ja si to kludne precitam bez predsudkov, a myslim ze som odolny, napriklad teraz som v polovici "Chatrce" od W.P.Younga, co citam dost nasilu, lebo chcem vediet ako je mozne, ze je to bestseller ktory sposobuje, ze ludia zacinaju verit. To co odporucas Ty bude zarucene ovela lepsie, o Egyptanovi Sinuhetovi som uz pocul. inac, teraz mi na zaklade vasich komentarov pripada, ze tu vznikol dojem, ze Adharina kniha je "hlavne o cestovani v case", a teda patri do urcitej skatulky. ono to tak nie je, lebo to cestovanie samotne je "len kulisa", sice velmi kvalitne prepracovana, no stale iba rekvizita okolo ktorej toho musi byt v knihe otocene este velmi vela, aby pribeh dostal viac rozmerov a fungoval. hlavne ten ludsky rozmer je klucovy. prave preto je to kvalitna kniha ktora moze podla mna kludne oslovit aj ludi co primarne necitaju scifi.
12.06.2013
Adhara
Áno, vzala som si to osobne, lebo asi nebude náhoda, že to rozčuľovanie sa nad cestovaním v čase nastalo pod mojou narážkou naň, v diskusii pod mojou poviedkou a začal ho čitateľ, ktorému sa moja poviedka nepáčila… Pripadalo mi to v duchu: Keď už sa rozčuľujem, tak riadne a na všetko, čo s jej tvorbou súvisí. Písala som predsa, že to nikto nemusí čítať, ale priznávam, že takéto predsudky sa mi ťažko chápu, lebo ja principiálne neodsudzujem nijaký žáner a nijakú tému. Akurát u niektorých, napr. ženských románov, je menšia pravdepodobnosť, že ma budú baviť, ako iné, napr. trilery. Ale to neznamená, že sa budem hádzať o zem, že si ženský román v živote neprečítam, ani keď mi ho niekto spoľahlivý odporučí s tým, že tento je naozaj dobrý, je iný než ostatné.
12.06.2013
Adhara
Rokmi čítania blogov a kníh som sa naučila jedno: že pri dostatočne dobrom spracovaní ma môže osloviť pomaly skoro všetko, aj veci, u ktorých by som to jakživ nepredpokladala. Stále som otvorená všetkým možnostiam, hoci skúsenosti a načítané ma núti nevstupovať do každej knihy s rovnakými očakávaniami – napr. od upírskej romance nebudem očakávať veľa, kým od technologického trileru áno (o to horšie, keď sklame) – na výslednom názore sa moje očakávania a vzťahy k žánru vždy odrazia, ale aspoň si ten názor urobím aj na základe knihy, nielen svojich predpokladov. Ale dosť o tom – toto je môj postoj, naozaj nikoho nechcem do čítania nejakým spôsobom nútiť.
12.06.2013
Adhara
Ja som tematicky dosť široko zameraný autor, píšem všetko od trilerov zo súčasnosti až po značne uletené vízie budúcnosti, budujem si svety aj neraz na úplne protikladných kozmológiách (Nula kelvinov verzus Úvod do teórie chaosu sú krásnym príkladom protikladných kozmológií), no netajím sa, že podobne ako pri čítaní, niektoré princípy a témy ma chytia viac, niektoré menej. Určite ma však musia chytiť aspoň trochu, lebo písať niečo len preto, že sa to masami kupuje, odmietam.
Wells si môže dovoliť nič nevysvetľovať, veď on s tým prišiel a v tej dobe to bolo dostatočne ohurujúce, nemusel prikladať ďalšie detaily na ohúrenie. Ale už sme ďalej. Nečudujem sa tomu, že dnes už nikoho stroj času čoby zázračná kabínka so zázračnými gombíkmi neuvedie do vytrženia, aj motýlikové efekty a paradoxy starého otca nie sú už samy osebe ničím extra.
12.06.2013
Adhara
Pokr: Preto ja niekedy zvyknem o Nula kelvinoch hovoriť ako o “nadstavbe na klasiku v cestovania v čase” alebo o “cestovaní v čase pre pokročilých”. Dokonca som pôvodne niektoré pojmy “klasického” cestovania časom v knihe ani nevysvetľovala, lebo by ich mal každý, čo po nej siahne, poznať, až na popud redaktorky som tam dopísala definície. Ja som chcela zaujať čitateľov niečím iným ako klasikou a to iné vychádzalo aj z nového princípu cesty časom – princíp však nebol samoúčelný, ale jeho dôsledky boli hýbateľmi celého deja. A samozrejme, obrovský dôraz bol aj na psychológiu postáv, pár čitateľov sa mi súkromne sťažovalo na priveľa romantiky :-), čo by som v knihe, kde sú 4 kapitoly len prakticky čisto fyzikálno-biologicko-filozofi ckých výkladov, nečakala…
12.06.2013
Adhara
William: Chápem, diskusie sa niekedy tak rozšíria a zvrtnú. Viem, že by to mohla byť aj celkom fajn reklama. Na druhej strane, že sa to rozbehlo práve pod týmto príspevkom, ma trochu znervózňuje, aby sa niekto nerozhodoval o knihe na základe tejto poviedky. Áno, súhlasím, že ako autor som už niekde inde a čo viac, táto poviedka je z úplne inej vetvy mojej tvorby, nazvime ju trebárs vetva “škaredá budúcnosť ľudstva” :-), než je Nula kelvinov. Preto som si aj zmenila prezývku na Adhara a chcela som ju publikovať pod prezývkou, žiaľ, pri druhej časti som to zabudla prepísať (má zmysel osloviť s tým admina?).
12.06.2013
Adhara
A napokon, keď už tá reklama :-): Koho zaujal Úvod do teórie chaosu, môže si prečítať aj dve hodnotenia naň od odborníčok: http://www.mamtalent.sk/spisov atelka-jana-juzlova-hodnoti-uv od-do-teorie-chaosu.phtml?prog ram=1&ma__0__id_b=14547&ma__0_ _id_kp=50913 a http://www.mamtalent.sk/sefred aktorka-ikar-tatiana-usalova-h odnoti-5-rukopisov.phtmlsefred aktorka-ikar-tatiana-usalova-h odnoti-5-rukopisov.phtml?progr am=1&ma__0__id_b=15604&ma__0__ id_kp=54811
12.06.2013
jurinko
Pocuj, Adhara. Ked ja mam z celej tejto diskusie taky divny pocit. Myslim si, ze by si mozno nemusela k ludom pristupovat stylom "Ked ste to necitali, tak sa nevyjadrujte!", najma ak su to v podstate tvoji buduci klienti (citatelia). Ono okridlena veta "Nas zakaznik, nas pan." suvisi najma s marketingom. Nie, nemozu ti skakat po hlave a ano, ked to necitali, tak je ich hodnotenie asi nepresne. Ale ako niekto, kto ponuka produkt, musis mat bravurne zvladnutu komunikaciu s takymito frflosmi. Nemusis na vsetko odpovedat a uz vobec sa nemas co verejne durdit, ze niekto nema rad cestovanie v case. Sorry, ale na to mas mat uplne ine ventily. Co ako mozes mat pravdu, musis proste prijat, ze ludia su vselijaki, ich preferencie su vselijake a hoci ty si pisaniu venovala vela casu (co je vidiet napr. aj na Uvode do teorie chaosu), mozno to niekoho az tak nezaujima. Svet je kruty, niekto proste ...
12.06.2013
jurinko
[pokr.] nema rad cestovanie v case alebo hard scifi, pretoze ma napriklad radsej detektivku alebo fantasy. To neznamena, ze ta to ma osobne urazat, pretoze si ten konkretny clovek, lama jedna, nechce precitat knihu, na ktorej si sa tolko nadrela. Pretoze, nech je to krute, ake chce, tak tvoja praca ma hodnotu iba pre teba samotnu. Kedze si sa rozhodla ist s tou knihou zabojovat o citatela a spravila si z nej komercny produkt, musis sa pripravit na to, ze drvivu vacsinu ludi to mozno vobec nebude zaujimat, z toho zvysku sa o tom mozno skoro nikto nedozvie a z tej mnoziny, co sa o nej dozvie a bude ju zaujimat, sa to mozno nebude tretine pacit. To je proste riziko toho, ked zo sukromnej sfery prejdes do verejnej. Na druhej strane su tu samozrejme moznosti navysost pozitivne, mozno sa tvoja kniha stane bestsellerom a budes robit dotlac. Zatial ma iba pozitivne ohlasy, takze je asi dobra. ..
12.06.2013
jurinko
[pokr.] Ale iba to, ze je dobra kniha (produkt), niekedy nestaci. Este je potrebne ten produkt vediet predat. Hadat sa s potencialnymi klientami tomu vacsinou nepomaha. A je smutne, ze to plati aj vtedy, ak mas pravdu. Komunikacia s verejnostou je cela veda, preto sa jej vacsinou venuju odbornici (a aj ti to niekedy nezvladnu). Neohrnaj nosom nad tymi, ktori si ju a priori nechcu kupit, lebo ich nezaujima ta tema, je to ich rozhodnutie. Jedine, co mozes urobit, je ich presvedcit. Rob svojej knihe dobru reklamu, ziskaj si ludi, motivuj ich k nakupu. Jednym slovom - rob marketing. Uz nie si Adhara, jeden z mnohych anonymnych autorov. Uz mas meno a tvar a da sa o tebe zistit, ze robis vo hvezdarni v Ziari nad Hronom. Uz nie je cas na anonymne diskusie, a uz vobec nie na konfliktny ton. Si vo verejnom priestore. Pis dobre knihy, rob dobry marketing a preraz! Uprimne ti to zelam :-)
12.06.2013
jurinko
A mozno si niektoru tvoju knihu raz aj kupim, ked sa stanes takym fenomenom, ze necitat tvoju knihu uz bude trapas. Aj Pratchetta som si tak kupil a aj Heinleina a Asimova som cital z tohto dovodu ;-) A naozaj ti drzim palce, nech ti to vyjde! :-)
12.06.2013
Adhara
Si vari môj budúci klient? Nemyslela som si, že mám ešte nádej. :-) Uvedomujem si, že nie som anonym a aj na serveroch, kde vystupujem pod pseudonymom, sa dá moja identita ľahko vypátrať. To nie je problém. Stojím si za všetkým, čo som napísala. Nevyvolávam konflikty, ale nejdem sa ani nikomu pchať do zadku, len aby si preboha moju knihu kúpil. Toto som nerobila ani v prípade vydavateľov, a možno aj preto som debutovala tak neskoro. Ale – podarilo sa. S otvorenosťou to ide pomalšie, ale ide to. A rovnako otvorene sa snažím svoje dielo hájiť. Slušne, bez nadávok, vyjadrím svoj názor, na to diskusie sú. Chápem, čo chceš povedať, aj to, že nemáš zlý úmysel, ale – nevyznávam filozofiu mlčať, len aby som nedajbože niekoho nenaštvala, lebo by nedajbože mohol mať vplyv na môj úspech. A aké ventily by som to mala mať?
12.06.2013
jurinko
Ventily ma kazdy svoje. Ale hlavne sukromne, nie verejne.
13.06.2013
kAnYs
Adhara, tvoju knizku som si kupil uz predtym ako som zacal pisat svoje tri prispevky s nazorom na cestovanie v case a hodlam si ju precitat a posudit. Ja nevyjadrujem nazor na tvoje dielo ale na vseobecnu problematiku cestovania v case. To je rozdiel :)
13.06.2013
kAnYs
Jurinko, well said :)
13.06.2013
mayo
Jurinko> ale vies, ze takymi vyhlaseniami akoze "cestovanie v case je proste nemozne" sa radis priamo k tym, ktori tvrdili, ze "stroj tazsi nez vzduch proste nemoze lietat, a hotovo". samozrejme suhlasim, ze v ramci kozmologickeho modelu aky mame dnes je nanajvys nepravdepodobne, aby cestovanie v case mohlo fungovat (odhliadnuc od cisto hypotetickych tachyonov alebo Tiplerovho valca - http://en.wikipedia.org/wiki/T ipler_cylinder - to najblizsie co sa na to podoba, je napriklad teoria o tom, ze niektore bezne elementarne castice v case cestuju - http://en.wikipedia.org/wiki/O ne-electron_universe ...ale tu neberie celkom vazne ani ten, kto ju vymyslel). napriek tomu je hadam kazdemu jasne, ze stale vieme o celom vesmire len zlomok toho, co je o nom mozne vediet... a ak nasa civilizacia nezanikne, mozno sa raz aj dozvieme bud ako sa cestovat v case da, alebo preco to definitivne nejde.
14.06.2013
mayo
a ta kniha bola urcite "Dvere do leta", skvela vec. tusim aj v Elektrone kedysi za komunistov vychadzal komiks ktory z nej bol bud okopirovany alebo silne inspirovany, pamatam si len ze tam bol ten chlapik aj so svojim kocurom ktoreho nosil v taske. Ty vravis ze udalosti ako ich opisoval Heinlein v tejto knihe "vyzerali pomerne logicky", pre mna je to proste tak, ze to nepovazoval za potrebne komplikovat. logiku to tak ci tak nema. mozno by malo, keby stroj casu existoval aj v minulosti, do ktorej sa cestuje, a sluzil ako oporny bod, udavajuci priestorove suradnice. ale preco by mala vobec existovat nejaka inercialna sustava Zem-clovek? ved to je podobne nazoru, ze Zem je stred vesmiru a slnko s hviezdami ho obiehaju. uznavam ze kniha bola o niecom inom a ani mne taketo zjednodusenia nevadili (v tom case som vlastne ani nemal s cim porovnavat).
14.06.2013
jurinko
Pokial nie som uplne vedla, tak inercialne sustavy funguju, je na nich napriklad ilustrovana teoria relativity (vlak, pohybujuci sa rychlostou blizkou rychlosti svetla, zrkadla, svetelny luc a dvaja pozorovatelia). Preto je to teoria relativity - pretoze podla toho, ako sa na sustavu pozeras a kam umiestnis pozorovatela, dostavas ine vysledky. Keby si musel zakazdym zapocitat vsetky pohyby, ktore prichadzaju do uvahy, tak musis zakazdym zapocitat cely vesmir (Zem sa dost komplikovane toci, pritom obieha okolo Slnka, pricom okolo nej este obieha Mesiac, plus Slnko obieha okolo stredu sustavy, sustava okolo jadra galaxie, ktora sa toci a putuje neustale sa rozpinajucim vesmirom, plus v samotnej galaxii tie hviezdy na seba nejako vplyvaju a tiez galaxie na seba vplyvaju navzajom, ...), co v podstate nejde, lebo cely vesmir nepozname. Inercialne vztazne sustavy su normalna vec, imho :-)
14.06.2013
jurinko
A zas, ako cisto hypoteticky myslienkovy experiment - preco by nutne musela existovat cielova stanica (stroj casu aj na strane "odosielatela", aj na strane "prijemcu")? Cestovanie v case nemusi byt nutne nieco ako vlak, ze odniekial vyjdes a niekam prides. Moze to byt pokojne nieco ako vystrel - vystrelis, dodas gulke energiu, a ona namiesto priestorom preleti casom. Kam, to sa da vypocitat, ak poznas niektore parametre, a teda vies povedat, o kolko sa vratis. Tak to bolo aj v tom Heinleinovi tusim, oni ho proste vystrelili do minulosti a hotovo (a mam pocit, ze tam nejako okrajovo riesil aj zakon zachovania hmotnosti, tusim to nejako vyvazovali ci co, neviem presne). Fajn, zaujimava idea, akurat sa v zaujme atmosfery a uveritelnosti nezaoberal casovymi paradoxami. Ktore ale vzdy (okrem paralelnych vesmirov) po case pridu, a pre mna znamenaju pachut, nech je to dielo akokolvek dobre...
14.06.2013
mayo
a s tym ako si ludia vyberaju umenie (knihy, filmy) je to presne ako pises, asi to casto ani inac nejde, "problem" je ten ze v dnesnej dobe je toho nepreberne mnozstvo (teda nie ze by to bol problem, prave naopak :) a teda nam neostava nic, len filtrovat na zaklade dojmov a indicii. kazdy ma iny vkus, a vyhovuje mu nieco ine, no pride mi trocha unahlene kategorizovat na zaklade jedneho jedineho parametra. tiez nemam rad komedie, detektivky a westerny lebo je to pre mna "stale to iste dookola", ale ked mi viac ludi povie, ze "tento western je iny, lebo je v nom Django", a hoci z nich viac nedostanem, len sa tvaria zahadne, tak si ho pozriem :) nebudem hodnotit stylom, je to nudny film lebo je to len dalsi western. a pritom Teba vlastne dany zaner aj zaujima, len sa nechavas odradit dojmom ze je to zas a znova to otrepane a vysoko nepravdepodobne cestovanie v case.
14.06.2013
jurinko
Ale mne napriklad vobec nevadi, ze to niekto ma rad. "Proti gustu ziaden disputat", zeano. Len som vyjadril podivenie nad tym, ze sa niekomu nad tym chcelo roky dumat, kedze mne by sa fakt nechcelo. Ja nikoho neodsudzujem. Ani za pisanie, ani za citanie o cestovani v case. Len vyjadrujem svoj postoj ohladom toho, ze to ma vela uskali, ktore su iba velmi tazko (ak vobec) prekonatelne pre autora, ktory ma rad veci premyslene, a ja ako clovek sa prilis nezaoberam vecami, ktore nemozem ovplyvnit, cize by ma fakt nebavilo si lamat hlavu nad tym, ako sa vyhnut casovym paradoxom, ked mozem pisat o (pre mna) omnoho vzrusujucejsich veciach. Alebo o nich citat :-) Ale to som ja, dalsich desattisic ludi to mozno vobec neriesi, a tak je to spravne ;-)
14.06.2013
jurinko
Ved to nie iba jeden parameter. Ta kniha je aj autorkou prezentovana ako scifi o cestovani v case. Fajn, hlavna postava starne dvakrat pomalsie, ale hned dalsia spomenuta postava je vedec z buducnosti. Keby si mi povedal, ze Terminator je o tom, ako treba ochranit mladeho chalana, aby mohol v buducnosti naplnit svoj osud, tak by som na to nesiel. Ale ked mi povies, ze je to husta mlaticka s technicky vyspelym robotom, tak na to kludne pojdem. Preto su trailery take nadupane ;-) Ked je to hlboko filozoficke hard scifi o cestovani v case a hladani sameho seba (dvakrat taka dlha puberta, ou jee), tak to ma fakt nebavi uz z pocutia. Ked mi niekto povie, ze je to o niecom, co ma bavit bude, tak mozno napokon aj to cestovanie v case prehltnem (aspon pocas citania knihy, lebo vacsinou sa potom nad tymi paradoxami aj tak zamyslim). A je to cisto otazka mojho vkusu, nijaka objektivna pravda :-)
14.06.2013
jurinko
A uz vobec to nie je nieco osobne voci autorke, hoci je autorka ucastna tejto diskusie. Tymto zapalujem fajku mieru :-)
14.06.2013
mayo
jasne, ma to vela uskali. ale bol som prekvapeny ako elegantne a jednoducho to autorka vyriesila. existuje totiz este nieco medzi modelom s paralelnymi vesmirami a tym so statickou casovou liniou (vratane zamontovanych sluciek). fakt! :) a nasiel som dokonca paralelu s realnym svetom, sice z uplne inej oblasti... ale o tom inokedy (bol by to zasa spoiler).
btw clanok neotravujte s objektivitou som cital uz davnejsie, no to je o inom, aby si mohol umenie hodnotit, musis ho najprv skonzumovat. alebo aspon zacat ;) ano, inercialne sustavy funguju ale na cestovane v case, kde sa v jednom bode casostroj odpari do nicoty a inde (inokedy) sa zhmotni sa nemozu vztahovat lebo pojednavaju o "homogennych" a "izotropnych" javoch (teda takych, ktore maju po celej svojej dlzke existencie homogennu, kontinualnu strukturu). to je podla mna prave kamenom urazu, ale nie som fyzik takze len spekulujem.
14.06.2013
mayo
aha, rozumiem :) inac terminator je jeden z mojich najoblubenejsich filmov, hehe :) chapem ze "hladanie sameho seba" moze zniet ako "Utrpenie mladeho Werthera" o ktorom sme sa v skole ucili no priznavam ze som to nikdy necital a ani sa zatial nechystam, a to prave vdaka tomu nazvu. ano, hrdinu v knihe Nula Kelvinov to stve, to sa dalo cakat, ani nie preto ze decka chcu byt co najskor dospele aby mohli robit vsetky tie uzasne veci, ktore robia dospeli, ale on je tym padom iny nez vsetci ostatni, a z toho vyplyvaju problemy, vie ze nikdy nebude mat normalny zivot, a ak ano, tak len na chvilu. je to trocha iritujuce a mozno nepochopitelne, ale podla mna realisticka reakcia, ludska prirodzenost, nikdy nebyt spokojny s tym co clovek ma ale chciet nieco ine... (ale dobra debata, som rad ze niekto este nespi, lebo mne sa zatial nechce :) peace! :)
14.06.2013
jurinko
Poslal som ti mail na mayo@latimeria.sk ;-)
14.06.2013
jurinko
A Terminator ma nahodou velmi prepracovane tie udalosti. Sem-tam im to lahucko ujde, ked si nedaju pozor na to, ze by mal byt tazky ako hovado, ale inak je to super. Robot z buducnosti sa berie ako axioma, na casove paradoxy sa kasle a cele je to o tom, ako do slaka dostat do dnesneho sveta nieco, co je vo vyvoji daleko pred nami (a neurobit z toho "tajny vyskum" ani mimozemstanov). Podla mna to funguje super :-) Skoda, ze to tym Salvation tak dojebabrali :-/
14.06.2013
kAnYs
Terminator? Jednotka je cista casova slucka a od dvojky totalny paradox :). "We had skynet by the balls" tak sem poslal terminatora. Vlastne nie dvoch. Aha pockaj, vlastne troch. A nie v roku 199x ale 20xx. Lebo sme posunuli judgement day. Ale Kyle Rees sa aj tak vratil ked mal 20. Aj ked vlastne ten judgment day este nebol vtedy. Ehm. Aspon serial sa trochu snazil to upratat tym, ze tam v podstate vznikali alternativne casove linie z ktorych sa vracali ti dalsi, ale tam ich zas do minulosti chodilo tolko ze to bolo az moc. Terminator je podla mna dobry ako nobrainer ale rozbor sledu udalosti neobstoji.
14.06.2013
Adhara
Aha, takže anotácia nezaujala... hm, to som mohla čakať, práve s písaním anotácie pre túto knihu som mala najväčšie problémy. Nevedela som vymyslieť nič dostatočne výstižné a pútavé a už vôbec nie nič, čo by bolo lepšie ako samotná kniha, čo je pri obsahoch na obálkach kníh skoro pravidlom. :-) Napriek tomu si myslím, že to bolo o kúsok lepšie ako to, čo mi vymyslelo a vyvesilo vydavateľstvo, pretože ono prezradilo 2/3 všetkých prekvapení knihy (a navyše v tom sú vecné chyby). A či sa mi chcelo nad tým roky rozmýšľať – áno, popravde nepoznám nič zaujímavejšie na premýšľanie, než cestovanie časom. :-) Dokonca som prišla na niekoľko rozličných (a pokiaľ viem originálnych) spôsobov cestovania časom. V Nula kelvinoch je len jeden z nich, ďalšie sa možno raz zužitkujú v iných románoch...
14.06.2013
Adhara
Pokr.: Dodávam, že viacero z tých spôsobov vrátane toho v Nula kelvinoch je len akési pseudocestovanie v čase, nie je to to, čo si pod cestou časom zvyčajne predstavíme a pri týchto spôsoboch nemožno stretnúť svojich dvojníkov z iných dôb. Pre mňa osobne je cestovanie časom asi najfascinujúcejšia sci-fi téma, napriek tomu, že málokedy nájdem dielo, v ktorom som s jej spracovaním spokojná (možno aj to ma ženie do písania vlastných, nebudem predsa písať o téme, pri ktorej mám pocit, že už bolo všetko povedané). Inak, vie mi niekto vysvetliť, prečo je v každom komentári obmedzený počet znakov? Je to otravné deliť príspevky do x komentárov... A navyše sa nezobrazuje správne počet zostávajúcich znakov.
14.06.2013
Kei
Huh, koľko komentárov. Will to vystihol - začalo to ako dobrodružný príbeh a skončilo ako dokument. A nemá to nič spoločné s anotáciou či dĺžkou textu. Nie je to zlý záver, len spôsob, akým je to podané nesedí k začiatku. To je aj dôvod, prečo mám problém ohodnotiť poviedku ako celok - kým začiatok je tak za 7-8, koniec je za 2. (bez ohľadu na to či by to bolo alebo nebolo uverejnené naraz). Smola je, že zlý záver (v tomto prípade spracovanie, nie myšlienka) obvykle nechá horšie dojmy ako zlý začiatok.
14.06.2013
Peter Molnár (Posledný vzdušný pirát Zemplína)
Prečítal som všetky tri časti a aj jednotlivé komentáre, a hoci to bol príjemný príbeh, mal pre mňa celkove zostupnú tendenciu. Obzvlášť v tejto záverečnej časti. Priznám sa, v prvých dvoch častiach bol definitívny prísľub zaujímavej ontologickej záhadky, a hoci niektoré zmienky (prístroje Veľkých, tie zlatisté fólie) vo mne vyvolali určité očakávania, pocit neistoty a určitá nepredvídateľnosť tam rozhodne boli. Akonáhle sa však zjavil Lukes, všetko prešlo do starej známej roviny post-apo vysvetľovania o zašlých časoch. Lukes ani nebol vyprofilovanou postavou, bol len vyslovene humanoidným podávačom expozície a prednášok. To, že začal vetu slovami "Ako viete...", ma donútilo k nespokojnému zahundraniu. Ja osobne som sklamaný z toho príliš pozemského zvratu. Čakal som, že sa dozvedia, že žijú na nejakej stratenej (a upadajúcej) kolónii Pozemšťanov alebo podivnom orbitálnom habitate. Hm...
21.02.2015
Peter Molnár (Posledný vzdušný pirát Zemplína)
Vedecké výhrady: Fakt, že ľadovce zaplavili väčšinu pevnín, sa mi nezdá vôbec vierohodný - ani keby sa roztopila celá Antarktída. Hoci si viackrát naznačila, že fauna a flóra tohto sveta nie je doslova taká, ako súčasné formy, aj tak mi pripadá trošku smiešne, že organizmy vydržia relatívne vzhľadovo nezmenené nejaké 2-3 miliardy rokov - vzťahuje sa to aj na ľudí, ktorých jediný rozdiel je, zdá sa, v tom že sú podnebne odolnejšími "hobitmi". Navyše, ak sú podmienky nad povrchom v určitých fázach nového typu dňa také neznesiteľné, ako je možné, že to vydržia stromy, byliny, ale obzvlášť avifauna ? Vtáky sú relatívne krehké tvory, neviem, či by vydržali päťdesiatstupňové supermrazy, štyridsaťstupňové superhorúčavy, alebo orkány počas daných horúčav. Pokiaľ, pravda, nejde o nelietavé vtáky (na spôbob kiviov), ktoré sa vedia zahrabať do zeme, aby sa ochránili (ale to je už trošku za pačes).
21.02.2015
Peter Molnár (Posledný vzdušný pirát Zemplína)
Necháp ma zle. Bol to pekný seriálik a je mi jasné, že si to písala takmer pred desiatimi rokmi a odvtedy si sa už autorsky posunula, ale nedostatky tam rozhodne sú. :-) Zďaleka najväčším sklamaním je pre mňa fakt, že záverečný zvrat nie je vôbec až taký neokukaný. Pritom prvé dva tretiny poviedky nasvedčovali tomu, že nám možno ponúkneš nejaký skutočne originálny a zriedkavý nápad. Ale nakoniec sa to celé zvrhlo na o trošku fyzikálne vierohodnejší Waterworld... :-/ Je škoda, že celá záhada bola podstatne priamočiarejšia, než som dúfal. :-( Akonáhle sa Lukes v rýchlosti zmienil o Ázii a iných kontinentoch, bolo mi jasné, že žiadne veľké prekvapenia sa už konať nebudú. Na druhej strane, je to zo štylistického a atmosférického hľadiska pekne vystavaný príbeh. Talent si mala aj vtedy dávnejšie, to sa musí nechať ! 8-) A postavy, hoci sporo charakterizované, mi pripadali sympatické.
21.02.2015
Adhara
To, že ľadovce toho zaplavili priveľa, bola jedna z výčitiek, čo som očakávala. Hej, je to primrštené, hoci je tam ešte faktor, že Mesiac držal oceán na privrátenej pologuli vo stave parmanentného prílivu, ale je jasné, že to by k výške hladiny pridalo len nejaký ten meter. Ja som tam mala aj vtáky? Už si nepamätám. :-) Som rada, že aspoň atmosféra sa páčila (aj štylistika, ale tá iste má ešte čo doháňať), v podstate o nič viac ani nešlo – len nejako atmosféricky vykresliť podobu sveta po získaní stacionárnej rotácie s Mesiacom. Ale má to silné odborné nedostatky, beriem, veď ani samotná stacionárna rotácia vraj pred zánikom Slnka dosiahnutá nebude.
21.02.2015
Peter Molnár (Posledný vzdušný pirát Zemplína)
Veď ja ťa chápem. :-) A náhodou, mne sa páči aj ten trik s mesiacom narúšajúcim výšku oceánov - vedecky vhodná výhovorka ! :-D Vtáctvo a ryby si tam mala, sú to najčastejšie spomínané živočíchy mimo ľudí. (Hoci vtáctvo spomínaš hlavne prostredníctvom vtáčích vajec a hniezd.) Chlapci podpichli Laili, že je mača, ale to pravdepodobne mysleli len prenesene. Ešte jednu výčitku by som nasmeroval voči dlhodobej odolnosti družice - ak civilizácia zanikla pred mnohými storočiami a magnetické pole takmer nejestvuje, nebola by tá družica už trošičku pripoškodená na snímanie a vysielanie záberov Zeme a kadejakých údajov ? ;-) (Chápem, že je možno na nejakej ďalekej dráhe alebo v nejakom Lagrangeovom bode, ale predsa len...) V skratke, nebola to zlá poviedka, ale v niečom sa dala urobiť aj trochu inak (hlavne to finálne odhalenie už nemalo taký... šmrnc...).
21.02.2015
Adhara
Aha, jasné, vtáčie vajcia! A tá družica, ehm, priznám sa, že je to ďalšia z vecí veľmi pritiahnutých za vlasy. Som si to predstavovala tak, že družíc bolo také obrovské množstvo, že štatisticky to proste nejaká náhodou prežila – a nevieme tiež, kedy bola vypustená. No nič, idem ďalej písať. ;-)
22.02.2015
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.