Jedna sekunda
Mne sa poviedka páčila, zaujímavý nápad a dobre sa čítala - dej odsýpal. Dôverčivosť ľudí ma neprekvapila, lebo som mala dojem, že tí desiati boli z nejakého dôvodu zvolení a jeden z nich mohol byť aj ten, že sú ochotnejší veriť v zázraky. Aj záver sa mi páčil, lebo bolo toľko možností, čo všetko by top aktér mohol urobiť a on si proste odíde :D Sa mi to páčilo. Aj záver, ako mu rezonuje v hlave myšlienka na to, že jedna sekunda zmení život. Ďalšie plus dávam za otázku hodnôt, ktorá sa ťahá v pozadí a dilemu, ktorú vyvoláva. Celkom by ma zaujímalo, na koho stranu, Tomášovu, či proti nemu, by sa ľudia priklonili? Teším sa na ďalšiu poviedku autora :)
13.01.2021 10:38:13

Vlčie oči
Ako som písala, problém "s mŕtvolou" nemusí byť presne v tom, čo som písala. Niekedy je ťažké nájsť presný dôvod, prečo určitá časť poviedky škrípe. Vtedy má človek tendenciu pomyslieť na to prvé, o čo v texte zakopol, keď si uvedomí, že niečo je off. Mne sa to stalo pri tom prechode od mŕtvoly do druhého odseku. Svoju úlohu zohralo aj to, že vizuálne tieto časti nie su oddelené, fakt chýbajú hviezdičky. Z malej časti to môže byť tým, čo som písala, že tú mŕtvolu neriešia, ale to riešenie nemusí byť fyzické, že ju majú spáliť a zakopať, či volať policajtov. Aj keď to mi napadlo ak prvé. Keď sa zamyslím viac a rozleží sa mi môj vlastný prvý dojem v hlave, tak problém dostáva iný fokus - nie sú tam žiadne emócie, ani úľava, ani hnev, ani zhrozenie, ani zlosť, že k čomu ho dohnal. Prežíva to asi ako čistenie topánok. A problém môže byť čiastočne aj v tom, že sa situácia s netvorom - nočný útek - opakuje... Čo sa týka štýlu, tak áno, poviedka má svoj štýl, ja ho volám kamarátsky. Lebo je dosť dobrý na to, aby kamaráti dielko pochválili. Aby autor mohol spraviť krok ďalej, v prvom rade si musí pár vecí o štýloch uvedomiť a naučiť :)
12.01.2021 21:54:29

Vlčie oči
Príbeh je fajn, úvod neodradil, tajomno v ňom zaujalo a dej viacmenej plynul, možno štipku pomalšie. Povedala by som, že poviedka je určená skôr tej mladšej mládeži, preto nejdem vytýkať trochu výraznjejšiu priamočiarosť. Napriek tomu, že na nič výrazne negatívne som nenarazila, zopár zádrhelov v poviedke je, kvôli čomu som mala na konci dosť rozporuplné pocity. Po remeselnej stránke kazí text časté opakovanie niektorých slov (napríklad oči) a nadužívanie zámen. Síce by sa to dalo ospravedlniť - príbeh podaný v prvej osobe je vlastne prejavom chlapcových myšlienok, on môže patriť k takým ľudom, ktorí reálne zámená nadužívajú, ale je to len barlička. Tu bol priestor zvoliť chlapca, ktorý aj v mysli adresuje presnejšie a neobsiahne celý svet zámenom "to". Používnie prvej osoby nie vždy sadlo - príklad: Ak si dvaja padnú do očí, vidia to len tí okolo. Teda ak on vnímal, že padá, je pohlcovaný jej očami, len ťažko by si uvedomil, že je to vzájomné. Veta - Zdalo sa mi, akoby do mojich očí celá spadla...- by fungovala s rozprávačom v er-forme. (plus ešte pár ďalších momentov) Tým nechcem povedať, že je zle zvolené rozprávanie, tá prvá osoba sa k príbehu celkom hodila. Čo mi celú dobu vŕtalo v hlave bol vek chlapca. Keď dostal náramok, tak mal 10, to bolo okej. Ale neskôr pôsobil tak zároveň detsky a zároveň jeho myšlienky pôsobili... normálne dospelo, nie ako predčasne dospelé deti. Stredná časť mi prišla ukončená tak narýchlo - prišla teta na aute, ale mŕtvolu už neriešili? Iste, časť sa dá ukončiť aj tak, že niektoré veci zostanú nevypovedané, alebo nie sú podstatné, či sa dajú domyslieť, ale tu scéna pôsobí zhurta a useknuto, nie ukončene. V štýle - tu máš, čitateľ, koncentrované rozuzlenie, zožer si ho. A možno dôvodom ani nebude tá mŕtvola, teda predpokladám, že zomrel, ale taká samozrejmosť, stalo sa to ako bežná vec... či kombinácia týchto a ďalších drobností. To že nasleduje záver, z ktorého je zrejmé, že sa od otčima dostali preč, pocit "nie je to zlé, ale ALE" neodstráni. Mimochodom, zaujímavým experimentom by bolo napísať túto poviedku s dospelou hlavnou postavou a o čosi razantnejšie, mohol by z toho byť aj dobrý horor.
12.01.2021 17:06:51

Ptolemaios XR4003 - Plavba proti osudu
Náročné čítanie... poviedka je prehliadkou nadčasových myšlienok, popisov a hlbokých úvah, až to tak, že sa v nich utopil dej. Ak by sa táto poviedka prevtelila do človeka, poviem že je riadne namyslený. Problém s takýmto spôsobom výpravy je aj ten, že si autor uberá priestor na vykreslenie, či rozvíjanie charakteru postavy. Aká je osobnosť hlavnej postavy? Pripadá mi prázdny, ale v skutočnosti netuším, lebo nemal priestor sa prejaviť inak ako prevažne.. nazvem to "zádumčivo". Bola to vôbec jedna osoba? Tiež mi vadilo občasné striedanie prítomného a minulého času, hlavne vo vetách za sebou: "Všetko to začalo na Trittone, chladnom mesiaci Neptúna. Navrhnú nás v superkvantovných.." je možné, že to malo nejaký účel, zdalo sa mi, že na konci sa to zacyklilo, keď pozeral na zápästie a zložil prilbu, ale radšej som to podrobnejšie neskúmala, lebo by som musela rozmýšľať, ako je to možné a kde to v texte je, čo by asi zhoršilo celkový dojem.. Pripomína mi to ďalšiu experimentálnu prácu :)
10.01.2021 21:04:17

V zime maky nekvitnú
Mám rada klasické fantasy príbehy a kliatbu som vždy považovala za bonus. Táto celkom ujde, ale chýba jej iskra, príbeh je podaný dosť monotónne a rozťahane. Je v nej veľa scén s popismi, či popisných replík, ktoré nemajú dynamiku, len podávajú čitateľovi fakty, tak ako to niekedy vidíme v dejepisných učebniciach alebo pri prerozprávaní obsahu niektorého diela. Veľa pocitov a dojmov je tam čitateľovi naservírovaných príliš priamo. V úvode napríklad sa toľko omieľa aké to bolo hrozivé, až to tak prestane pôsobiť a preklopí sa do nudy. Tieto pasáže sa určite dajú zatraktívniť. Podobne pôsobia aj dialógy - trochu rozťahane a trochu teatrálne, a niektoré repliky vyzerajú, že sú napísané pre osoh čitateľa a nie preto, že to niekam posunulo dej alebo postavy. Záver by som označila za prijateľný, ale môže pôsobiť nedostatočne, práve kvôli tomu, že dej, ktorý k nemu vedie je mdlý a postavy vykreslené menej ako by mohli byť.
10.01.2021 19:51:31