Robert Silverberg (*1935) sa narodil v Brooklyne v New Yorku. Únikom z jeho pomerne osamelého a nie príliš veselého detstva bolo čítanie sci-fi literatúry. Sám tiež začal písať už v mladistvom veku, dávno pred tým, ako v roku 1956 dokončil štúdium anglickej literatúry na Columbia University.
Do žánru vstúpil ako 17-ročný poviedkou Where Alph, the Sacred River, Ran... uverejnenou v 1952 v amatérskom magazíne The Avalonian. Nejakú dobu sa živil písaním vedecko-fantastickej literatúry, najmä do časopisov. V roku 1955 vydáva prvý román Revolt on Alpha C, juvenilnú space operu v štýle zlatého veku science fiction. Nasledovalo niekoľko ďalších podobne ladených dobrodružných románov. V roku 1959 nastal prepad záujmu o sci-fi, čo ho na nejakú dobu prinútilo venovať sa aj iným žánrom, vrátane detektívok či erotike. K science fiction vrátil v polovici 60. rokov v dobe reformácie žánru.
Jeho diela sú pozoruhodné psychologicky komplexnými charakterovými štúdiami, morálne vyhranenými témami a sugestívnymi popismi tiesnivých a obmedzujúcich prostredí, ktoré sa človek musí snažiť prekonať. Poviedky To See the Invisible Man (č. Vidět neviditeľného), Hawksbill Station a román Thorns (1967) sú futuristickými štúdiami jedincov vykorenených celým radom spôsobov: spoločenským ostrakizmom, trestaneckým exilom a vykorisťovateľskou diskrimináciou. V románoch Up the Line (č. Proti proudu času) a The Time Hoppers (Skokani v čase) rieši dilemu cestovania v čase spojenú s etickými otázkami. Osamelosť jedinca hrá hlavnú rolu v novele Sailing to Byzantium (č. Plout do Cařihradu)(1985), kde je hlavná postava vytrhnutá zo svojho času a prenesená do budúcnosti medzi nesmrteľných, ale aj v staršom románe The Man in the Maze (č. Muž v labyrintu) (1969) kde zobrazuje osamelosť jedinca spojenú s nevyhnutným dobrovoľným odcudzením v dôsledku mentálnej anomálie hlavnej postavy. V tomto smere dosiahol najväčší úspech románom Dying Inside (1972) {č. Umírat vnitru), sugestívnym príbehom o telepatovi postupne strácajúcom svoje schopností a teda aj jediný spôsob interakcie s normálnymi ľuďmi. Nightwings (1968) {č. Křídla noci} a Downward to the Earth (1969) {č. Dolů k zemi} popisujú kontakt s mimozemskými kultúrami, s podtextom vzkriesenia a spásy, román The World Inside (1971) rozoberá odľudšťujúci vplyv preľudnenia na spoločnosť, kde súkromie a intimita neexistujú. Dramatické jadro Silverbergových najsilnejších diel sa zaoberá jedincami konfrontovanými so smrteľnosťou. Poviedka Born with the Dead (1974) {č. Narodený s mŕtvymi) líči životné ťažkosti vo svete, ktorý spolu zdieľajú živí a oživení mŕtvi. V románe The Second Trip (1972) hrdina zisťuje, že býval zločincom potrestaným vymazaním svojej osobnosti. Hľadanie nesmrteľnosti je východiskom pre premietanie o smrteľnosti v románe Book of Skulls (1971) (Kniha lebek), pojednávajúcom o pátraní po okultnej sekte, ktorá údajne odhalila tajomstvo večného života. Koncom sedemdesiatych rokov vydal prepracovanú science fantasy trilógiu Majipoorské kroniky (1980). Písal tiež čisté fantasy, ako napríklad sériu o Gilgamešovi, ktorá vychádza zo sumerskej mytológie. Na svojich dielach často spolupracoval s rôznymi autormi, napr. s Isaacom Asimovom rozšíril do knižnej podoby známe poviedky Child of Time (Dítě času), Nightfall (Příchod noci) či The Positronic Man (Pozitronový muž (posledná menovaná bola neskôr sfilmovaná ako Andrew, člen rodiny).
Za svoju dlhoročnú kariéru získal množstvo ocenení: päť Hugov (z toho 1 Retro Hugo), päť Nebúl, deväť Locusov a jeden krát John W. Campbell Memorial Award. V roku 1999 bol uvedený do Siene slávy Science Fiction a v roku 2004 mu bol udelený titul Veľmajstra žánru fantasy a science fiction (Zdroj: Legie, rozšírené).