Demo hry Tapes of Fear: Smile na mňa prakticky iheď pôsobilo veľmi príjemným, nostalgickým dojmom. Už od začiatku je zrejmé, že autorský tím sa silno inšpiroval klasickými survival horormi z prelomu milénií. Atmosférou aj gameplayom mi hra okamžite pripomenula staršie diely Resident Evil či Silent Hill. Ocitáme sa zavretí v rozľahlej budove, kde sa dejú nadprirodzené udalosti ohrozujúce náš život, a postupne sa presúvame z miestnosti do miestnosti, skúmame prostredie a riešime rôzne hádanky, aby sme sa dostali ďalej.

Približne jednohodinové demo od štúdia Infinity Green Game Studio je prakticky celé iba o samotných puzzles. Pôsobia zaujímavo a premyslene, hoci ide skôr o ukážky, nástrely, nie skutočne náročné hádanky. Väčšinou ide o klasické logické úlohy známe zo starších hororových adventúr – napríklad treba zo zastavených hodín odčítať časy a na základe týchto čísel v správnom poradí postláčať páčky, alebo na základe úryvku listu správne zoradiť obrazy so zvieratami. Sú to nápady, ktoré fungujú, ale sú skutočne priamočiare, nemôžu nikomu urobiť nijaký problém.

Veľkým dôvodom, prečo boli hádanky také jednoduché, je aj spôsob, akým hra hráčovi napovedá. Čokoľvek, čo je skutočne dôležité, je v texte zvýraznené hrubým písmom alebo dokonca priamo vysvietené. To síce pomáha udržať tempo a znižuje riziko, že hráč bude bezcieľne blúdiť po lokáciách, no ak bude tento systém fungovať rovnako aj vo finálnej verzii, niektoré puzzles môžu byť až príliš jednoduché. Na druhej strane, demo má pravdepodobne slúžiť hlavne ako ochutnávka mechaník, takže je možné, že plná hra (dúfajme) pritvrdí.

Peknou mechanikou je klasický sanity meter, ktorý však má v tejto hre rovno niekoľko zložiek. Prvou je klasická príčetnosť, o ktorú prichádzate dlhým pobytom v tme (ako v Amnesii), ale aj konfrontáciou s hocičím nadprirodzeným. Okrem nej však musíte dávať pozor aj na stav vašich pľúc, keďže hra sa odohráva častokrát v prostredí plnom jedovatých výtrusov húb. Na liečenie oboch týchto metrík používate buď tabletky, alebo inhalátory, ktoré našťastie možno nájsť (skoro) na každom kroku.

Demo zároveň naznačuje aj hlavného nepriateľa, okolo ktorého sa bude hra točiť. Ide o desivo vyzerajúceho usmievajúceho sa muža, ktorý sa potuluje chodbami starobylého domu. Atmosféra pri jeho objavení je nepríjemná, čo vnímam ako veľké plus. V prostredí sa nachádzajú aj miesta, kde sa pred ním dá ukryť, napríklad skrine či priestor pod posteľou. V samotnom deme som ich však nepotreboval, pretože nepriateľ sa objavil len dva- či trikrát a pomerne rýchlo bez akejkoľvek konfrontácie zmizol. Viem si však predstaviť, že vo finálnej hre bude kombinácia riešenia hádaniek a ukrývania sa pred touto príšerou veľmi stresujúca.

Vizuál hry sa mi celkovo páči. Z technického hľadiska pôsobí moderným dojmom a ovládanie je komfortné, no zároveň má grafika mierne retro nádych, ktorý dobre hrá na nostalgickú strunu fanúšikov survival hororov z prelomu tisícročí. Starobylý dom, tlmené osvetlenie a ponuré chodby vytvárajú veľmi príjemnú hororovú atmosféru.

Aj na základe krátkeho dema som preto ohľadom tejto hry pomerne optimistický. Ak štúdio dokáže udržať napätie, trochu pritvrdiť pri hádankách a lepšie využiť prítomnosť hlavného nepriateľa, Tapes of Fear: Smile môže byť veľmi príjemným návratom k starému štýlu survival hororov. Ak máte radi hry ako prvý Resident Evil alebo napríklad Amnesia: The Dark Descent, táto hra by rozhodne mohla stáť za váš čas. Ja osobne sa na plnú verziu tejto hry rozhodne budem veľmi tešiť.