Pocit úžasu Jurka Malíčka (máj 2018)

Luke Darth Vaderov syn? Čo ti hrabe? Nehrabe, v trojke sa to vysvetlí, na konci je tam už dobrý Vader aj s Yodom, sú mŕtvi, ale ako duchovia, čo znamená, že v roku 1985 už som mal pravdepodobne za sebou aj Návrat Jediho, a dôležité je to iba preto, že si uvedomujem, že Hviezdne vojny sú súčasťou môjho života už minimálne tridsať tri rokov.

Dnes to bude o Star Wars, ale musím začať E.T. mimozemšťanom, lebo tam presne viem zistiť, v ktorom roku som ho videl po prvýkrát. 1985. Normálne, v kine, Spielberg akosi československým socialistickým cenzorom môjho detstva nevadil, takže jeho filmy sa dostávali aj k nám. Síce pár rokov po svetovej premiére, ale boli, čo znamená, že komunistom sa zdali nezávadné. Dobre!

E.T. - Mimozemšťan - Scéna - Stretnutie s Yodom počas Halloweenu / Zdroj Disclaimer

No a v E.T. som už vtedy v kine odchytil oba odkazy na Star Wars. Eliotove akčné figúrky, čo sa s nimi hral v izbe i cestu na karneval, počas ktorej sa chce E.T. družiť s Yodom. A bol som z toho hotový, ale že úplne, jedenásťročný chlapec, čo sa prvý krát stretol s popkultúrnym odkazom. Ja viem, droidi v Stratenej arche, ale o tom som sa dozvedel až neskôr, keď som videl v kine po prvý krát Indyho, hieroglyfy som si nevšímal. Yodu v E.T. som ale chytil a nevedel som sa s tým vysporiadať prakticky celé detstvo. Akože postava z jedného filmu vystupuje v druhom filme? Vlastne nie, veď to je hallowenská karnevalová maska, čo znamená, že aj oni tam videli Star Wars, a v obývačke mali video, takže ho mali ako vidieť. OK, problém vyriešený, ale fascinácia zostala. Star Wars boli vôbec tie najsuprovejšie filmy, čo som videl na videu a bolo to ešte pred E.T. takže pred rokom 1985.

Dnes spätne viem, že to video ešte nebolo VHS, ale Beta alebo Video 2000, ale to je nepodstatný detail, dôležité sú tie Hviezdne vojny. Nebol som totiž sám v triede, kto ich videl už vtedy, viac nás bolo, určite, lebo si pamätám, ako sme tie filmy prerozprávavali spolužiakom, čo nemali až také šťastie, že mali prístup k videu.

Luke Darth Vaderov syn? Čo ti hrabe? Nehrabe, v trojke sa to vysvetlí, na konci je tam už dobrý Vader aj s Yodom, sú mŕtvi, ale ako duchovia, čo znamená, že v roku 1985 už som mal pravdepodobne za sebou aj Návrat Jediho, a dôležité je to iba preto, že si uvedomujem, že Hviezdne vojny sú súčasťou môjho života už minimálne tridsaťtri rokov.

Preto ich milujem takou čistou detskou láskou, bezmedzne, nie fanaticky, ale ako moju prirodzenú súčasť, veď som vlastne príslušníkom úplne prvej generácie, čo mala to šťastie, že mohla vyrásť aj na Hviezdnych vojnách.

Solo: A Star Wars Story - Reklamné - Banner / Zdroj Disclaimer

Teraz sa teším na Sola, naozaj teším a viem, že ho budem mať rád, lebo veď sú to, sakra, Hviezdne vojny. Samozrejme sa mi ten film môže nepáčiť a budem brýzgať, ako som brýzgal pri Prebúdzajúcej sa sile, čo je úplne najhorší diel série a potvrdzuje sa mi to vždy, keď si púšťam blu-ray, ale pustím si ho aj tak. Lebo Hviezdny vojny sú predsa najviac, teda aj so Star Trekom, ale rozumieme si.

Solo môže byť hocijaký, lebo žiadny iný popkultúrny artefakt nedisponuje takou Silou ako Star Wars. Akože urobíme film, kde na konci zabijeme všetkých? Aj hlavných hrdinov? Komplet, nekompromisne, do jedného? A bude to akože aj detský film, respektíve, film pre deti každého veku? Toto by nikde inde neprešlo, len vo Hviezdnych vojnách a Tulák Jedna je aj preto vynikajúci film. Sila značky totiž tú frančízu už celkom oslobodila od hrozby komerčného neúspechu, ktorý by to celé zatrhol. Akože urobíme diel o mladosti postavy, o ktorej vieme, že je s najväčšou pravdepodobnosťou mŕtva? No a? Môžeme, rovnako, akoby sme mohli nakrútiť jednu epizódu len s pískajúcimi robotmi. Ani slova by sa v nej nepovedalo, ale bola by to pecka. Veď mi už sme vlastne v Star Wars aj doteraz videli veci, na ktorými skutočne zostáva rozum stáť. Akože z vraha malých detí sa stane klaďas? Šialenstvo, tu to ale funguje. Aj preto mám veľmi rád toto posledné, osmičku? Ako sa tam vráti Yoda a Luke je na jednej planéte a jeho projekcia bojuje na druhej planéte? Poslední jediovia? Yop, viem samozrejme, len som sa nažil poukázať na to, že pri Star Wars mi na názve až tak nezáleží. Rougue One či Tulák Jedna? Ale no tak, to naozaj?

Blbci.

Rozumiem, že sa im to môže zdať dôležité, vzhľadom k veľkosti a dôležitosti Star Wars je to ale nekonečná banalita. Star Wars sú jediné svojho druhu, už nich nemožno zničiť, ani pokaziť, aj keby sa hneď ukázalo, že všetko je to len Chewbackova masturbačná fantázia.

Lebo my prídeme, my, čo síce nedokážeme presne lokalizovať Tattoine vo vzťahu k Hoth, ani nevieme vymenovať všetky tipy stíhačiek a nevieme, kde sú na Hviezde smrti pánske toalety pre vyšších dôstojníkov, ale veľmi nás teší, že sú ľudia, ktorí to vedia a nech by sa v tom svete stalo čokoľvek, pôjdu sa spolu s nami na to pozrieť a potom budú vypisovať, že už to je slabota a fraška a že už to nie sú tie Star Wars, čo bývali. Samozrejme, že nie sú, vďaka bohu že nie sú.

Keby som sa dnes nedíval na Novú nádej s odstupom ako na čosi, čo mám rád, videl by som kolosálnu zostarnutú blbosť.

Lenže Star Wars milujem prakticky celý život, takže sa na ne s odstupom dívať nedokážem, ani nechcem.

Teším sa na Sola nech bude akýkoľvek, lebo milujem Star Wars natoľko a tak dlho, že už mi je vlastne jedno, aké sú. Môj vzťah k nim nedokáže zmeniť prakticky nič, lebo sú mojou súčasťou, sú súčasťou môjho vedomia sveta. Teším sa, lebo hoci o tom filme neviem nič, viem, že budem prekvapený. V dobrom, či zlom, ale prekvapený, čo sa mi teraz zdá ako ten najlepší kľúč k Star Wars.

Star Wars ma totiž v dobrom či zlom prekvapujú prakticky celý život. Bez nich by bol chudobnejší, o tom nepochybujem, a hoci by som to bez nich určite zvládol, s nimi je to jednoducho lepšie.

Nech bude Solo akýkoľvek, kvôli tomuto bude aj výborný. Nemôže byť iný, veď sú to, preboha, Hviezdne vojny!

Hviezdne vojny - Reklamné - Banner / Zdroj Disclaimer


Juraj Malíček
Teoretik pokultúry, azda jediný človek na svete, ktorému sa podarilo dva krát priviesť ku koncu ten istý časopis. R.I.P. Fantázia - on za to môže. Príležitostne publikuje, rád nakupuje v papiernictve a vo videohrách preferuje brokovnicu.

Diskusia

Adhara
Zamyslenie neotrasiteľného fanušíka. :-) Súhlasiť môžem s tým, že siedmy diel je najhorší zo série. Ale celkove ma Hviezdne vojny berú oveľa menej než autora úvahy. Nikdy mi nič nehovorili politické kecy (hlavne v epizódach I-III) a nekonečné neprehľadné prestrelky farebnými svetielkami. Žeby preto, lebo som žena? Ale – budem parafrázovať Daenerys – hoci som len mladé dievča, čo o bojových stratégiách veľa nevie, všimla som si, že Star Wars bojovníkov nablízko možno rozdeliť do troch kategórií: 1. Stojí ako tĺk, kým ho neprekole svetelný meč. 2. Hýbe sa, ale iba natoľko, aby skočil do dráhy svetelného meča, ktorým Jedi okolo seba mláti hlava-nehlava. 3. Najlepší bojovník, ktorý pár minút naráža na svetelný meč súpera, až kým sa jeden z nich nenechá preklať alebo ukrátiť o nejakú tú končatinu-dve-tri.
24.05.2018

Adhara
Pokr.: Tiež mi akosi nejde do hlavy, že za čias Republiky trval výcvik Jediov mnoho rokov, od útleho detstva. Ale od čias Luka Skywalkera zrazu stačí v priemere dva a pol lekcie na to, aby sa z dotyčného dospelého vychoval superJedi, Jedi všetkých Jediov. No nič – nelogickostí je vo Hviezdnych vojnách toľko, že s jej vymenovávaním by som tak skoro neskončila. A nie, toto nie je hejt – univerzum Star Wars sa mi páči a na vizuálne pekné epizódy I-III sa aspoň dobre pozeralo. A keď už som dala celú nakrútenú sériu, idem aj ja na Sola. Ale idem tam s očakávaním peknej blbosti, ktorá iba ťaží z legendy. Lebo úprimne – ktorá postranná epizódka ktorého univerza kedy dosiahla kvalitu hlavnej dejovej línie?
24.05.2018

Juraj Búry
Adhara: nepodstatné detaily, efekty filmu, bez ktorých by filmy bola nuda. Keby si takto uvažovala aj o svojich príbehoch (a našla mieru) hned by sa lepšie čítali :)
30.05.2018

draculin
Nelogickosti :) Tych je vsade tak vela, ze uz snad ani nema zmysel sa na ne sustredovat. Povodna trilogia bola casto uplne postavena na hlavu - no a co? Nevadilo to. Nevadi klisoidne a nezmyselne/nelogicke/iracional ne konanie spusty postav v mnozstve filmov (aj knih) - nuz, inac by to bola asi taka nuda ako nas bezny zivot ;-) SW mozeme dat skor do kategorie fantasy a nie hard scifi, takze porovnavat by sa mali a dielami tej istej skupiny - a tam sa na prisnu logiku nikto nehra. Ak SW zlyhavaju, tak akurta v tom, ze pri vsetkej fantastickej nelogickosti nie su dostatovne zabavne (co je chyba vyskytujuca sa bez ohladu na zaner alebo dodrzanie logiky).
30.05.2018

draculin
Mimochodom - na margo nelogickych/nerealnych subojov a bojov. Kazdy si asi spomenieme na nejake vesmirne suboje, lasery, manevre stihaciek, vsak? (nepocitam napr. Expanse, kde to beru trosku inac). Aha...laser. Svetlo. Leti to rychlostou svetla. Takze vizualna informacia o tom, ze na mna niekto vystrelil laser prijde presne v tom momente, ked ma ten laser zasiahne. Na akukolvek reakciu je presne NULA casu. Ale bez manevrovania by to bola nuda :)
30.05.2018

Adhara
Draculin: veď preto hovorím o farebných svetielkach, keďže okolo skutočného lasera to ani nešlo. :-)
Že aká-taká vnútorná logika je potrebná v každom žánri, fantastiku nevynímajúc, je otrepávané a platné pravidlo: http://www.vimka.sk/clanok/des et-chyb-ktere-otresou-karierou -nadejneho-spisovatele Logika totiž zábavnosť podmieňuje.
31.05.2018

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami

Ďalšie články a poviedky v téme Pocit úžasu Jurka Malíčka

Pocit úžasu Jurka Malíčka (jún 2019)

Ako veľmi prístupný je mainstream k fantastike? Alebo sa fantastika už tak votrela do mainstreamu, že ju už v ňom ani nevnímame, aj keď na nás kričí priam excelentným spôsobom? Jurko Malíček tému exemplifikuje na príklade aktuálneho filmu Yesterday.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (máj 2019)

Už sa o ňom napísalo a nahovorilo veľa a ešte sa toho aj veľa povie. Hovoríme o Game of Thrones (Hra o tróny), veľdiele, ktoré si získalo mnoho fanúšikov aj medzi publikom hlavného prúdu, aby ich tento rok v poslednej sérii dorazilo. Čo na to Jurko Malíček?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (marec 2019)

Tak nám znova idú regulovať internet. Znova problém s autorskými právami, znova najblbšie možné riešenie, z ktorého autori aj tak nič nebudú mať, a znova sa časť počítačovo gramotnejších užívateľov presunie hlbšie. Na Dark Web, samozrejme.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (február 2019)

Nie všetci to pochopia, nie všetci si tým prešli a budú prežívať tú bázeň, ktorú opisuje Jurko Malíček vo svojom pravidelnom stĺpčeku u nás v magazíne tento mesiac. A je to aj dobré, že pre mladú generáciu bude toto tá ich Duna.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (január 2019)

Takže 2019? No dobre, opäť nás čaká extrémna hojnosť, prakticky niet týždňa, čo by v kinách nemal premiéru minimálne jeden film, čo treba vidieť. Do kina teda pôjdem minimálne 52 krát a nič na tom nemení ani skutočnosť, že päť krát už som tohto roku v kine bol.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (december 2018)

Píšete aj vy list Ježiškovi alebo si len ukladáte veci do "Zoznamov prianí" na online stránkach a tajne dúfate, že ich tam niekto z Vašich blízkych nájde? V oboch prípadoch je pocit úžasu pri splnenom prianí na mieste. A aký darček by si prial Jurko Malíček?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (november 2018)

Stan Lee bol skutočne niekto, muž Marvelu, emblematický a symbolický hrdina, autor, ktorému sa podarilo zmeniť komiksy dramatickým spôsobom.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (október 2018)

Fantastika je pre ľudí, čo ich realita nudí, zvykol som si zaveršovať, keď mi niekto znova položil otázku a nerozumel odpovedi.

42, samozrejme.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (september 2018)

Predátor je späť, štvrtý film, tretie pokračovanie v priamej línii, alebo siedmy, ak vezmeme do úvahy aj tie nešťastné crossovery s Votrelcami, čo sa na rozdiel od videohier, knižiek a komiksov tak zúfalo nepodarili. Vlastne celé to nie je najšťastnejšie, Predátorova filmová séria totiž akoby bez Arnolda nemala príliš zmysel.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (august 2018)

Letné dovolenky, voda, oddych... a k tomu knižka. Jurko Malíček prežil s niekoľnými na dovolenkách pocity úžasu a chce sa s vami o ne podeliť. A čo vy, ktoré letné knižné dobrodružstvá vám navždy ostanú v pamäti.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (júl 2018)

Popkultúrne dokumenty. Sem smerujem – inšpirovaný bonusmi k Ready Player One – k celovečerným dokumentárnym filmom akosi tematizujúcim populárnu kultúru. Je ich mimoriadne veľa a ďalšie stále vznikajú a je na ich fascinujúce, že dokážu zachytiť a sprostredkovať čaro fanúšikovstva v tých najrozmanitejších podobách.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (jún 2018)

Tak som zase neoslávil Uterákový deň. Už je to viac ako mesiac, teda stará, až mŕtva záležitosť, dávno zabudnutá vec, ktorú som mal dávno vypustiť z hlavy, ale akosi to nejde. Ten 25. máj totiž akoby bol zakliaty, evidujem ten dátum samozrejme, značím v kalendári, aj v poznámkach a tak ďalej a napriek tomu sa mi ešte nepodarilo ten uterák vytiahnuť a prehodiť si ho cez tašku...

Pocit úžasu Jurka Malíčka (máj 2018)

Luke Darth Vaderov syn? Čo ti hrabe? Nehrabe, v trojke sa to vysvetlí, na konci je tam už dobrý Vader aj s Yodom, sú mŕtvi, ale ako duchovia, čo znamená, že v roku 1985 už som mal pravdepodobne za sebou aj Návrat Jediho, a dôležité je to iba preto, že si uvedomujem, že Hviezdne vojny sú súčasťou môjho života už minimálne tridsať tri rokov.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (apríl 2018)

Máte aj vy svoju záležitosť medzi dielami žánrov fantastiky, ktorá vás drží natoľko, že vás núti sa do jej hlbín ponárať stále viac a viac, hlbšie a hlbšie a odkrývať tak jednotlivé poklady, ktoré do nej ()možno chcene alebo nechcene) zapracovali autori? To dielo, ktoré vo vás vyvoláva pocit úžasu?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (marec 2018)

Keby som chcel byť patetický, napísal by som, že na zelený štvrtok ide do kín film, ktorý túžim vidieť po celý život. Lenže patetický byť nechcem, tak budem len jednoducho osobný. Ako nakoniec vždy, ale čo mám byť cudzí?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (február 2018)

Jurko Malíček sa tentokrát vo svojej rubrike zameria na odpracovanie svojich knižných restov. Určite máte vy tiež také knihy, ktoré čakajú na to finálne sklapnutie ich väzby, aby ste ich zo stola mohli odložiť na správne miesto v knihovničke. Ktoré z nich to budú ale u neho?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (január 2018)

"Fantastický fantastický rok za nami" - tak začína svoju prvú rubriku Jurko Malíček na scifi.sk v roku 2018 a myslí to od srdca. A to nie sú plané slová do vetra, pretože je za nimi pocit úžasu, ktorý je iskrou prebúdzajúcou v dušiach nových fanúšikov zanietenie pre vec fantastickú. Ale o tom, aký úžasný bol ten predchádzajúci rok by ste si mali sami prečítať...