Pocit úžasu Jurka Malíčka (február 2019)

Nie všetci to pochopia, nie všetci si tým prešli a budú prežívať tú bázeň, ktorú opisuje Jurko Malíček vo svojom pravidelnom stĺpčeku u nás v magazíne tento mesiac. A je to aj dobré, že pre mladú generáciu bude toto tá ich Duna.

Vyšla Duna. Vo výbornom slovenskom preklade Maríny Gálisovej. V jedinom slovenskom preklade, v prvom slovenskom preklade a tak ďalej a vlastne sa nič nestalo. Klasika najklasickejšia, Frank Herbert, vynikajúce geniálne priekopnícke scifíčko, povinné čítanie, kánon a vôbec a naozaj sa nič nestalo. Nestíchol na chvíľu svet v nemom úžase, ani v jednom kníhkupectve sa nevytvorila kvôli Dune rada, vlastne sa ani neodvážim odhadnúť, koľko ľudí si ju kúpilo a koľko scifistov spomedzi nich, ale akosi dúfam, že tu je ešte niekto, kto cíti podobnú bázeň.

Duna - Obálka - SK 2018 / Zdroj Disclaimer

Skúsim opísať prečo, nie preto, že spomienky starého muža sú vlastne to jediné, čo môžem ponúknuť, ale kvôli pocitu slobody, ktorý ma nekonečne nadchýna a zároveň aj tak trocha desí.

V socializme, v socialistickom Československu som prežil len prvý pätnásť rokov života, teda vlastne len prvú tretinu a napriek tomu si na tie časy spomeniem každý deň. Nie kvôli nostalgii, kvôli milým šťastným spomienkam, ale kvôli tomu, ako veľmi ma tých prvých pätnásť rokov prežitých v socializme poznačilo, degeneroval, kontaminovalo, ako veľmi sa podpísali, nie v dobrom, ale v zlom.

Lebo vlastne akoby som nebol normálny, je predsa absurdné, že obyčajné vydanie obyčajnej knižky, akokoľvek geniálnej, považujem za výnimočnú udalosť, hoci sa také deje dnes a denne. Vydávajú sa knižky a ľudia si ich kupujú a čítajú a je to tá najnormálnejšia, najprirodzenejšia, najobyčajnejšia vec.

Lenže nie pre mňa, nie pre človeka, ktorý stával v štvrtok čo štvrtok pred kníhkupectvom, v dlhokánskom rade, a dúfal, že sa mu aspoň nejaká z nových knižiek, čo vyšli.

Viem presne a je to spojené práve s Dunou, s jej prvým českým prekladom, s jej prvý českým vydaním v roku 1988. Je štvrtok, stojím pred predajňou Českej knihy v Bratislave a snažím sa odhadnúť, koľko ľudí je predo mnou, a či sa mi Duna ujde, lebo minulý týždeň som šťastie nemal a Duna sa mi neušla, napriek tomu, že vyšla z dnešného uhla pohľadu v nepochopiteľne obrovskom náklade 100000 kusov. Sto tisíc kusov. Už sa medzi nami scifistami o nej vie, už ju aj zopár šťastlivcov má, dokonca sme my, šťastnejší, čo máme doma VHS, už videli aj film na pirátskej VHS nadabovaný jedným hlasom a aj vieme, že je slabší ako kniha, ale k samotnej knižke stále nie a nie sa dostať.

Niežeby sme nechceli, všetci čítame všetko a fantastiky vychádza tak málo, že sa to dá s prehľadom stíhať, len Duna je tzv. úzky profil. Knižka, čo ju kníhkupci nechávajú pod pultom pre svojich známych, knižka, čo sa vypredá skôr, ako sa všetkým ujde.

Mal som obrovské šťastie, Duna sa mi ušla. Jasné, že ide o najlepšie scifíčko, aké som vtedy čítal, pri tých podmienkach to ani nemohli byť inak, a korunu tomu dáva brilantný doslov Ondřeja Neffa, ktorého všetci poznáme, lebo s jeho knižkou Všechno je jinak – čo boli také akoby skratkovité dejiny sci fi – to bolo podobné ako s Dunou. Tiež mimoriadne úzky profil, aj keď platí, že náklad bol menší. Len 10000 kusov.

A teraz, po tridsiatich rokoch, som si mohol Dunu po prvýkrát prečítať v slovenčine a vlastne tomu stále nemôžem uveriť. Aké to je obyčajné, jednoduché, prirodzené. Idem do kníhkupectva a celom bez akýchkoľvek problémov, bez stresu, bez strachu, či sa mi ujde, alebo nie, si môžem prečítať prakticky hocičo. Geniálnu knižku, alebo totálnu blbosť a dokonca to môže byť tá istá kniha.

A je to úplne normálne, vec, čo vôbec netreba riešiť, lebo je jednoducho prirodzená. Takto to má byť, len ten štrnásťročný chalan, čo vo mne stále žije, tomu nedokáže uveriť.


Juraj Malíček
Teoretik pokultúry, azda jediný človek na svete, ktorému sa podarilo dva krát priviesť ku koncu ten istý časopis. R.I.P. Fantázia - on za to môže. Príležitostne publikuje, rád nakupuje v papiernictve a vo videohrách preferuje brokovnicu.

Diskusia

Buď prvý užívateľ a pridaj svoj príspevok do diskusie
 

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami

Súvisiace objekty SFDB

(1965)

Duna

Ďalšie články a poviedky v téme Pocit úžasu Jurka Malíčka

Pocit úžasu Jurka Malíčka (október 2019)

Nové pokračovanie Terminátora opätovne rozrušilo hladinu starých dobrých frančíz z rokov dávno minulých, ale podľa Jurka Malíčka to deväťdesiatky však naozaj nie sú a nový Terminátor nie je ani zďaleka taký dobrý ako starý.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (september 2019)

Postupný presun geekovských a nerdovských častí popkultúry do dnešného mainstreamu prostredníctvom dospievajúcej generácie so sebou neprináša len pozitívnu publicitu. Ohrozenie v podobe apropriácie symbolov, postáv či tém do hlavného prúdu je reálne.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (august 2019)

Popkultúra dnes zahŕňa aj to, čo by ešte pred pár desaťročiami bolo okrajovým žánrom nerdov a geekov, a dokonca sa z týchto záležitostí dôb minulých inšpiruje. Pretože má z čoho. Nad fenoménom referencovania sa v tohtomesačnom stĺpčeku zamýšľa Jurko Malíček.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (jún 2019)

Ako veľmi prístupný je mainstream k fantastike? Alebo sa fantastika už tak votrela do mainstreamu, že ju už v ňom ani nevnímame, aj keď na nás kričí priam excelentným spôsobom? Jurko Malíček tému exemplifikuje na príklade aktuálneho filmu Yesterday.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (máj 2019)

Už sa o ňom napísalo a nahovorilo veľa a ešte sa toho aj veľa povie. Hovoríme o Game of Thrones (Hra o tróny), veľdiele, ktoré si získalo mnoho fanúšikov aj medzi publikom hlavného prúdu, aby ich tento rok v poslednej sérii dorazilo. Čo na to Jurko Malíček?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (marec 2019)

Tak nám znova idú regulovať internet. Znova problém s autorskými právami, znova najblbšie možné riešenie, z ktorého autori aj tak nič nebudú mať, a znova sa časť počítačovo gramotnejších užívateľov presunie hlbšie. Na Dark Web, samozrejme.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (február 2019)

Nie všetci to pochopia, nie všetci si tým prešli a budú prežívať tú bázeň, ktorú opisuje Jurko Malíček vo svojom pravidelnom stĺpčeku u nás v magazíne tento mesiac. A je to aj dobré, že pre mladú generáciu bude toto tá ich Duna.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (január 2019)

Takže 2019? No dobre, opäť nás čaká extrémna hojnosť, prakticky niet týždňa, čo by v kinách nemal premiéru minimálne jeden film, čo treba vidieť. Do kina teda pôjdem minimálne 52 krát a nič na tom nemení ani skutočnosť, že päť krát už som tohto roku v kine bol.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (december 2018)

Píšete aj vy list Ježiškovi alebo si len ukladáte veci do "Zoznamov prianí" na online stránkach a tajne dúfate, že ich tam niekto z Vašich blízkych nájde? V oboch prípadoch je pocit úžasu pri splnenom prianí na mieste. A aký darček by si prial Jurko Malíček?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (november 2018)

Stan Lee bol skutočne niekto, muž Marvelu, emblematický a symbolický hrdina, autor, ktorému sa podarilo zmeniť komiksy dramatickým spôsobom.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (október 2018)

Fantastika je pre ľudí, čo ich realita nudí, zvykol som si zaveršovať, keď mi niekto znova položil otázku a nerozumel odpovedi.

42, samozrejme.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (september 2018)

Predátor je späť, štvrtý film, tretie pokračovanie v priamej línii, alebo siedmy, ak vezmeme do úvahy aj tie nešťastné crossovery s Votrelcami, čo sa na rozdiel od videohier, knižiek a komiksov tak zúfalo nepodarili. Vlastne celé to nie je najšťastnejšie, Predátorova filmová séria totiž akoby bez Arnolda nemala príliš zmysel.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (august 2018)

Letné dovolenky, voda, oddych... a k tomu knižka. Jurko Malíček prežil s niekoľnými na dovolenkách pocity úžasu a chce sa s vami o ne podeliť. A čo vy, ktoré letné knižné dobrodružstvá vám navždy ostanú v pamäti.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (júl 2018)

Popkultúrne dokumenty. Sem smerujem – inšpirovaný bonusmi k Ready Player One – k celovečerným dokumentárnym filmom akosi tematizujúcim populárnu kultúru. Je ich mimoriadne veľa a ďalšie stále vznikajú a je na ich fascinujúce, že dokážu zachytiť a sprostredkovať čaro fanúšikovstva v tých najrozmanitejších podobách.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (jún 2018)

Tak som zase neoslávil Uterákový deň. Už je to viac ako mesiac, teda stará, až mŕtva záležitosť, dávno zabudnutá vec, ktorú som mal dávno vypustiť z hlavy, ale akosi to nejde. Ten 25. máj totiž akoby bol zakliaty, evidujem ten dátum samozrejme, značím v kalendári, aj v poznámkach a tak ďalej a napriek tomu sa mi ešte nepodarilo ten uterák vytiahnuť a prehodiť si ho cez tašku...

Pocit úžasu Jurka Malíčka (máj 2018)

Luke Darth Vaderov syn? Čo ti hrabe? Nehrabe, v trojke sa to vysvetlí, na konci je tam už dobrý Vader aj s Yodom, sú mŕtvi, ale ako duchovia, čo znamená, že v roku 1985 už som mal pravdepodobne za sebou aj Návrat Jediho, a dôležité je to iba preto, že si uvedomujem, že Hviezdne vojny sú súčasťou môjho života už minimálne tridsať tri rokov.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (apríl 2018)

Máte aj vy svoju záležitosť medzi dielami žánrov fantastiky, ktorá vás drží natoľko, že vás núti sa do jej hlbín ponárať stále viac a viac, hlbšie a hlbšie a odkrývať tak jednotlivé poklady, ktoré do nej ()možno chcene alebo nechcene) zapracovali autori? To dielo, ktoré vo vás vyvoláva pocit úžasu?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (marec 2018)

Keby som chcel byť patetický, napísal by som, že na zelený štvrtok ide do kín film, ktorý túžim vidieť po celý život. Lenže patetický byť nechcem, tak budem len jednoducho osobný. Ako nakoniec vždy, ale čo mám byť cudzí?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (február 2018)

Jurko Malíček sa tentokrát vo svojej rubrike zameria na odpracovanie svojich knižných restov. Určite máte vy tiež také knihy, ktoré čakajú na to finálne sklapnutie ich väzby, aby ste ich zo stola mohli odložiť na správne miesto v knihovničke. Ktoré z nich to budú ale u neho?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (január 2018)

"Fantastický fantastický rok za nami" - tak začína svoju prvú rubriku Jurko Malíček na scifi.sk v roku 2018 a myslí to od srdca. A to nie sú plané slová do vetra, pretože je za nimi pocit úžasu, ktorý je iskrou prebúdzajúcou v dušiach nových fanúšikov zanietenie pre vec fantastickú. Ale o tom, aký úžasný bol ten predchádzajúci rok by ste si mali sami prečítať...