Píš o tom, čo poznáš

Čiernohumorná poviedka o tom, či sa treba pri písaní inšpirovať realitou, alebo je lepšie zostať v ríši fikcie. Novšia, a pre zmenu poviedková, tvorba od autorky kníh Nula kelvinov a Večnosť omylov.
Panteón majstrov hrôzy
Ilustračné obrázky k spacenews - Píš o tom, čo poznáš
Ilustračné obrázky k spacenews - Píš o tom, čo poznáš / Zdroj Disclaimer
„Je to veľmi nezrelé.“
Melray sklopila zrak. V skutočnosti sa nevolala Melray – bola to prezývka, ktorá vznikla spojením prvých slabík jej krstných mien Melanie Rachel. Prezývka, ktorú si dala sama. Nemala kamarátov. Nemala nič okrem písania. A to jej práve berú.
Nie, neberú. Aby jej vzali písanie, museli by jej priviazať pravú ruku k telu. Správny výraz znie, že jej nedávajú, čo potrebuje. Lebo napísať niečo je len začiatok. Cieľ pre ňu predstavuje kladná odozva.
„Pozri,“ pokračovala pani Barringtonová, vedúca lekcií tvorivého písania, „z tvojho textu vidieť, že to, o čom píšeš, nemáš odžité. Ak sú spolu už stopäťdesiat rokov, jej sa určite netrasú kolená, keď ho vidí, a on necíti motýle v žalúdku.“
„Sú to elfovia,“ hlesla Melray slabo.
„Elfovia či ľudia, to je jedno. Človek sa pri čítaní opiera o svoje skúsenosti. A tomuto,“ nafukovala sa pani Barringtonová, „nikto dospelý neuverí.“
Vedela, z čoho učiteľkin názor pramení. Z manželstva s pánom Barringtonom, ktorého Melray poznala, pretože bol riaditeľom tejto školy. Mal pivné brucho, sípavý dych, a predstava, že by sa so svojou ženou cukroval, bola komicky odporná.
„Nemôžete vedieť, aké by to bolo po stopäťdesiatich rokoch. Tiež ste to nikdy nezažili.“
Pani Barringtonová sa zasmiala. „Už po dvadsiatich rokoch je vzťah úplnou rutinou. A po stopäťdesiatich?“
Iste, ideálny večer v podaní pána Barringtona v dvadsaťročnom manželstve spočíval vo vyložených nohách pred televízorom. Na základe toho musel byť dvestoročný elf tiež pupkatý a vysedávať pred obrazovkou. Pani Barringtonová bola zaiste presvedčená, že to je jediný možný model, nijaký iný neexistuje. Nepripustila, že niekto by si vzťah mohol zariadiť inak, nedovoliť, aby skĺzol do suchej rutiny (a tiež obojstrannej nadváhy). Skúsenosti, to bolo to jediné, čo títo starí mali, a čím sa snažili dokázať svoju prevahu nad mladými.
„Prečo radšej nenapíšeš o niečom, čo poznáš? Skús hľadať inšpiráciu vo svojom okolí.“
Melray pevne zovrela pery a sklonila hlavu ešte nižšie. V okolí, to sa jej povie. Naozaj nikto nevidí, že v Melrainom živote sa absolútne nič nedeje? Nič, čo by stálo za zvečnenie, ani keby sme to obložili poriadnou dávkou fantázie? Veď dôvodom, prečo písala, bol predsa útek zo šedošedej rutiny do sveta fikcie.
Ďaleko však nedobehla, kým ju nezastavila mohutná postava pani Barringtonovej.
Netrápilo by ju, že profesorka jej dielam nerozumie. Názor takej vydrbanej kravy môže Melray byť totálne ukradnutý. Háčik spočíval v tom, že pani Barringtonová bola osoba, ktorá vyberala spomedzi prác účastníkov kurzu tvorivého písania tie, čo budú publikované v miestnom časopise. Ona strážila bránu k publikovaniu. A zatarasila ju celými svojimi stodesiatimi kilami.
Melray sa vliekla po chodbe s taškou na pleci a rozmýšľala nad svojím zúfalo monotónnym životom. Nemala sa zle, no ani dobre. Rodičia si ju nevšímali. Nemali na ňu čas. Určite je to lepšie než žiť s ožranmi a násilníkmi. Ale... ako sa o tom dá písať? Čo má vo svojom živote opisovať? Ako ide ráno do školy a poobede zo školy, spraví si úlohy a pozerá televíziu až do večera? A takto to prebieha každý deň, každý rok. Z toho by bol naozaj úchvatne napínavý príbeh. Do školy a zo školy. Doooooo školy a potom zase zooooo školy. Čitatelia by sa oň potrhali.
Zo skupiny študentov pred ňou sa vynoril Daniel a Melraine myšlienky sa rozsypali. Prechádzajúc okolo neho zašepkala ahoj. Jej hlas znel ako vždy – ticho a bez života, pohľad upretý do zeme. Až keď Daniela minula, odvážila sa obzrieť. On sa na ňu nepozrel. A hoci bol na chodbe hluk, vedela, že sa jej ani neodzdravil.
V knižke by to bolo inak. Tam by ju neignoroval... nie dlho. Nejaká šťastná náhoda by ich zviedla dohromady. Prírodná katastrofa, záhadné udalosti, náhodné stretnutie na nezvyčajnom mieste. Ale to sa v realite nikdy neudeje. Niektoré veci možno začínajú ako z knihy – na školu príde krásny nový spolužiak – ale ďalej sa vyvíjajú absolútne neknižne.
Melray odbočila na WC a zamkla sa v najkrajnejšej kabínke. Vyhrnula si rukávy, ktoré nosila dlhé aj v teplých mesiacoch, a odlepila náplasti z predlaktí. Rany na ľavej ruke ju štípali. Teraz odhalila príčinu – hnis. Zúfalo na ne hľadela. K doktorovi nepôjde. Aby sa o tom rodičia dozvedeli? To nikdy. Strčili by ju do blázinca, a to by teda nezodpovedalo Melrainým predstavám o zaujímavom dianí. V zaujímavom živote môže byť utrpenie, strach, ba aj trochu bolesti, ale všetko nakoniec musí dobre dopadnúť. Tak ako v jej príbehu o stopäťdesiatročnej láske elfa, pričom jeho črty v Melrainých predstavách podozrivo pripomínali črty Daniela.
Príbehy sú únik. Aj zárezy sú únik. Únik z neznesiteľných okamihov, kedy túžba po tom, aby sa niečo dialo, prekročila hranicu únosnosti. Dokonca aj samotné zárezy svedčia o tom, prečo boli vytvorené. Pokiaľ vedela, väčšina ľudí sa reže rovno, ale jej rany boli šikmé. Kedysi čítala, že vodorovné čiary vo výtvarnom umení značia stálosť, nemennosť, kým šikmé znázorňujú pohyb a dianie.
Ošetrila si zárezy najlepšie ako vedela, a zase si stiahla rukávy. Čo ak sa to samé nezahojí? Čo ak dostane otravu krvi a umrie? Táto myšlienka v nej vzbudila bezhraničnú hrôzu. Umrieť bez toho, aby čokoľvek zažila! Doteraz sa pokúšala utešiť tým, že má ešte čas, hoci znechutene musela pripustiť, že čoraz viac hrdiniek románov pre dievčatá je od nej mladších. Ale čo ak sa mýli a jej život vyhasne už o pár dní? Bez toho, aby spoznala adrenalín, dobrodružstvo, alebo čo len jediný sladký bozk...
Tá myšlienka bola neznesiteľná. Keby mala Melray poruke žiletku, nasledoval by ďalší zárez, možno dlhší než predošlé. Ale teraz nebol spôsob, ako to zo seba dostať von. Nijaký spôsob, ako tomu uniknúť.
Jedine... azda myšlienkou. Myšlienkou na to, že život jej smrť nedopraje, lebo smrť je predsa veľká udalosť, ó, a ešte aká. Je nemožné, aby sa prihodila jej. Kdeže, smrť si ju nevezme ani keď bude stará, uväzní ju v existencii horšej ako večná prázdnota, pretože bude zúfalo nudná.
Lenže vzápätí si uvedomila, že smrť nie je zaujímavá pre toho, koho si vezme, ale pre tých, ktorí ho prežijú. Len tí o nej môžu rozprávať a rozmýšľať. Len pre nich je to udalosť.
Udalosť.
Čosi sa v nej zachvelo, čosi, čo zatiaľ nepoznala, ale čo spôsobilo, že mohla pokračovať vo svojej beznádejne nezáživnej existencii.
Mľaskavý zvuk ňou prenikol. Otočila sa a uvidela dôvod. Dôvod toho, prečo si ju Daniel vôbec nevšímal. Bola ním Lexie, ktorá sa na neho vešala a vyzerala, že mu chce cez ústa vysať vnútornosti. Zato Melray v tej chvíli žiadne vnútornosti nemala. Mŕtve motýle padali z jej žalúdka a Melraina existencia sa zaživa roztápala.
V kabínke záchodov si myslela, že horšie ako v okamihu uvedomenia si márnosti svojho života sa cítiť nemôže. Omyl. Terajší stav jej predošlé predstavy o hlbokom zúfalstve rozdrvil. Jedna jej časť sa rozpadla na atómy zosypané k nohám bozkávajúcich sa Daniela a Lexie, druhá sa však začala plniť čímsi obrovským, čímsi, čo ju o chvíľu presiahne, roztrhne a ona konečne nájde pokoj.
A našla ho. Zrazu bolo všetko také jasné. Opäť cítila samu seba. Ľahostajne sa otočila chrbtom k dvojici a ponáhľala sa domov. Musí čím skôr napísať začiatok.
Čerstvý text najprv nedoniesla pani Barringtonovej, ale pani Dawkinsovej, ktorá tiež vyučovala tvorivé písanie. Melary teraz stála oproti nej, výnimočne nehľadiac do zeme, a sledovala premeny v profesorkinej tvári počas hľadania tých správnych slov. Pani Dawkinsová si totiž na rozdiel od pani Barringotonovej pri hodnotení dávala servítku pred ústa.
„No,“ začala napokon, „vidím, že si zmenila žáner.“
Melray prikývla a dokonca sa jej podarilo vylúdiť náznak úsmevu. „Áno. Viete, s fantasy sa mi nedarilo, a tak som sa rozhodla skúsiť niečo iné. Iné, ale príbuzné.“
„Je to zaujímavo spracované. Máš pozoruhodnú fantáziu. I keď na môj vkus zachádzaš príliš do detailov. Tie opisy by nemuseli byť až také podrobné.“
„Snažila som sa u čitateľov vyvolať odpor.“
„Áno, a to sa ti podarilo nadmieru. Ale niekedy dostatočný pocit hrôzy a hnusu vzbudí aj náznak. Mnohé vynikajúce horory zostali len v náznakoch, neopisovali techniky mučenia a zabíjania tak podrobne ako ty. Ale samozrejme,“ dodala rýchlo. „Je to iba môj názor a niekto môže mať iný. Ja by som viac uvítala náznak, no určite sa nájde aj čitateľ, ktorý ocení podrobný opis.“
Melrain úsmev sa vrátil. Aspoňže nie každý dospelý je presvedčený, že vďaka svojmu veku má pri hodnotení právo hovoriť za celé ľudstvo.
„Ešte to píšeš?“ spýtala sa profesorka.
„Áno. Nemyslím, že to tak skoro dokončím,“ odvetila Melray a vložila si príbeh do tašky.
„Otrasné, absolútne otrasné!“
Melray nikdy nevidela pani Barringtonovú tak soptiť.
„Také výmysly! Chceš šokovať, ale na to musíš realitu poznať aspoň trochu. Toto nie je hrôzostrašné ani odporné, toto je úplne smiešne!“
„Naozaj?“ spýtala sa Melray pokojne.
„Čo tak si najprv zistiť niečo o ľudskej anatómii? Keby si o nej niečo vedela, určite by ti nenapadol taký blud, ako že pri odkrajovaní po kúštičkoch z orgánov obete v otvorenej brušnej dutine obeť zostane nažive ešte toľko hodín. Veď tá sadistka jej po kúskoch vybrala celú pečeň, kým to dievča umrelo! A vôbec, na to treba veľkú fyzickú silu! Stredoškoláčka by nikdy nezvládla niekoho len tak rozkrájať!“
Na Melrainu tvár sa opäť tlačil úsmev, ale tentoraz sa nútila skrývať ho. Pozrime sa, profesorka je držiteľkou patentu na realitu. Melray to vedela už dávno, ale teraz sa jej to potvrdilo s definitívnou platnosťou. Jediné, čo proti jej textom pani Barringtonová má, je presvedčenie, že mladá žaba nikdy nevytvorí nič literárne hodnotné.
„Pokúšaš sa zaujať nechutnými nezmyslami namiesto sladkých?! To nejde, nikdy to nepôjde! Kedy sa konečne naučíš, že si musíš všímať skutočný život a písať o ňom? Navyše až na tie odporné detaily vôbec nie si originálna. Motív, prečo protagonistka umučila tú nešťastnicu na smrť? Žiarlivosť? To je klišé, strašne otrepané klišé!“
Melray mlčala. Nepokúšala sa vysvetliť, že žiarlivosť nebol jediný hrdinkin dôvod, možno dokonca ani hlavný. Mlčala, pretože snažiť sa pani Barringtonovú presvedčiť textom či slovami o čomkoľvek je zbytočné. Ale jeden spôsob existoval. Ako hovorievala sama pani Barringtonová, niet nad vlastnú skúsenosť.
Definitívne uzavretá cesta k publikovaniu ju už netrápila. Vlastne to tak bude lepšie, hoci neverila, že Lexie – presnejšie to, čo z nej zostalo – niekedy v nasledujúcich rokoch nájdu. Napriek tomu by však nebolo dobré vydať hororový príbeh o sadistickej vrahyni, keď sa v mestečku skutočne strácajú ľudia. A publikácia už aj tak nie je prioritou. Odkedy začala písať o tom, čo naozaj zažíva, stačí jej písať si pre seba. Alebo jej v skutočnosti stačí to prežívanie udalostí?
Melray si vzala tašku a išla zistiť, o koľkej pani Barringtonová odchádza domov.

Adhara

Adhara
Autorka vedecko-fantastických príbehov. Venujem sa tiež písaniu populárno-náučnej literatúry a ďalších žánrov, blogovaniu, recenzovaniu, prednášaniu, výtvarným aktivitám.

Diskusia

Kr4b
Zaujimalo by ma, ci autorka pise co pozna zo skusenosti :-D Ja zastavam nazor, ze pisat z fantazie nie je o nic horsie, ale mozno je to tym, ze tu mam jednu vec spolocnu s hl. hrdinkou... Poviedke, ako inak, nie je co vytknut, ten jeden bod som strhol za subjektivny pohlad, pri ktoreho opisovani by som hovoril trochu ako pani Barringtonova -ale len trochu, pretoze odpor voci nej bol vypestovany vyborne :-D
29.03.2014

Adhara
Poznám podobné pani Barringtonové i podobne ubíjajúcu životnú nudu, ostatné je fikcia. :-) Nuž, pohľad len jedinej postavy je vždy subjektívny. Áno, hrdinka sa na to díva príliš jednostranne, ale očakávala som, že poviedka bude vnímaná ako dosť kontroverzná. :-)
29.03.2014

Kr4b
Len ze sa tak pytam, su kurzy tvoriveho pisania na nieco dobre? Ak ano, otazku Na co su dobre by asi zodpovedal kazdy ucitel inak, pokial by velmi nezovseobecnoval, nie?
29.03.2014

B.T. Niromwell
Nuž takto, čo sa týka kurzov tvorivého písania, vidím to tak, že ak to prinúti človeka pravidelne (ale hlavne veľa a hlavne vôbec) písať, lebo koľkokrát zostane len pri nápadoch, majú zmysel. Nie ani tak preto, že by tie úžasné nápady ostali nezrealizované, ale aby sa človek naučil štylizovať. Totižto ono je to taká fikcia, že autor-amatér príde s textom a niekto sa bude baviť o tom, akú majú jeho postavy hĺbku, či sa to dá chápať takto a takto - začínajúcemu autorovi povedia, nech sa naučí písať čiarky a nestrká "a" a "ktorý" do každého riadka, ináč s to nebude dať čítať. Ako áno, viď kniha Forest Gump, vypísaný autor už bude môcť podobné štylistické "nedokonalosti" použiť za určitým účelom- avšak aj tu platí a snáď viac ako všade inde - autor môže porušovať pravidlá (štylistické, gramatické etc.), až keď ich ovláda.
29.03.2014

B.T. Niromwell
Táto poviedka je, samozrejme, pekne napísaná. Chcela by som sa autorky opýtať, nakoľko sa už bavíme o tom, či sa inšpirovať realitou alebo fantáziou, prípadne fikciou, prečo príbeh nezasadila do slovenského prostredia.
Možno ste si všimli, ale je to trend mnohých autorov, ktorí na net vešajú poviedky a vôbec najmä začínajúcich autorov, mám taký pocit, dávať postavám americké mená. Asi to bude tým, že v drvivej väčšine čítame preklady a je pre nás teda prirodzené počúvať (a tým pádom aj písať) príbehy z anglického, dokonca skôr amerického prostredia. Stretávame sa tu s paradoxom, že to cudzie, je nám vlastne blízke.
29.03.2014

B.T. Niromwell
Nachádzame sa v takej zvláštnej situácii, my, čitatelia odrastení na prekladoch, lebo pre amerických čitateľov miesta a inštitúcie, mená stredných škôl znamenajú reálne miesta, zatiaľ čo pre nás majú absolútne fiktívnu platnosť. My, amatérski autori (priznávam, že je to i môj prípad), si potom často staviame príbehy, ktoré ukladáme do akéhosi fiktívneho sveta plnom amerických mien a miest, veď nám Slovákom je to jedno a ono sa to na tom veľkom americkom kontinente niekde stratí :D Čo je teda naše a čo je cudzie? Táto fiktívna americká realita je rýdzo naša, slovenská:D Len sa tak nad tým zamýšľam, chceme my, dúfajme nádejní autori, ktorí by mali budovať slovenskú literatúru, budovať ju v tomto divnom priestore? A zároveň je strašne divné, keď majú postavy slovenské mená, takmer neprirodzené. Podľa mňa je toto veľmi zvláštny, špecifický problém.
29.03.2014

Adhara
Nie som zaujatá voči kurzom tvorivého písania, napokon, nijaký z nich som ani nenavštevovala. A mám aj poviedku, ktorá vykresľuje učiteľov tvorivého písania pozitívne, ako láskavých, trpezlivých pomocníkov. Tento príbeh však bol písaný so zámerom vystreliť si z ľudí, ktorí sú už v princípe zaujatí voči vymýšľaniu si, doslova držiteľov „patentu na realitu“. No a zahraničné prostredie? Dôvody sú až tri: 1. vystupňovanie provokácie a kontroverzie, ktoré len zdôrazňuje, že z mojej strany ide o fikciu (hoci Ameriku som navštívila), 2. nikdy nevsádzam príbeh do slovenského prostredia, pretože mi to pripadá smiešne – jednak sa mi nepáčia slovenské mená, jednak vôbec predstava, že by sa na Slovensku niečo dialo, tobôž niečo spadajúce do žánrov fantastiky,...
30.03.2014

Adhara
(pokr.) 3. Už veľmi dlho sa pohrávam s myšlienkou napísať psychologický triler o šialenej spisovateľke bestsellerov – a tá spisovateľka je Američanka, lebo zarobiť si na Slovensku písaním v mladom veku milióny by zmenilo žáner na fantasmagoristickú sci-fi :-D. No a tá šialená spisovateľka mala krstné mená Melanie Rachel, ktoré sa mi už natoľko asociujú so spojením „šialený spisovateľ“, že ich musela dostať aj hrdinka. :-) BTW, viac argumentov za zahraničné prostredie som zhrnula tu: http://www.mamtalent.cz/take-s e-dej-vasi-knihy-odehrava-v-za hranici.phtml?program=1&ma__0_ _id_b=11964&ma__0__id_kp=40668
30.03.2014

Juraj Búry
Suhlasím s tou tušnou pani: naozaj aj u elfov sa vytratia motýle zo žalúdka. Lebo chémia. Bodka. Ale inak poviedka fajn. Len humor som nepostrehol. Iba horor. A to dost priemerný. Avsak ako sebair=onia to funguje dobre. A je vidieť, že sa vie o čom sa píše ;) (Aj tak by som hrdinku najradšej prepleskol a predpísal jej nejaké lieky...ale to by tu potom nebola pointa, že ano? )
30.03.2014

Juraj Búry
hmm.. to s tým Slovenskom a fantastikou (nic sa tu nejdeje) je neuveritelný omyl, ktorý je samozrejme výsledkom totálnej ignorancia voči našej kultrúre (povesti, dejiny, rozprávky, znaloť krajiny, geniu loci...) Červenák by vedel rozprávať. Alebo Švantner. Ale ber to osobne, takto to vidí 90% mojej generacie co ma neskutocne serie.
Ale o insom som chcel...dal som 6. Lebo ironický rozmer funguje ked poznáme Adharu. Ale kto ju nepozná vidí len podpriemerný horor. Preto. som si to spriemeroval. Som matikar. Rytmus out.
30.03.2014

B.T. Niromwell
Ja si napríklad pamätám na skvelý horor (aspoň mne sa páčil) z prostredia stredoškolských jedální, rýdzo slovenský - možno sa tu niekde pohybuje aj jeho autor, už si vážne nepamätám. Bolo to o to pôsobivejšie, že človek si nepredstavoval steny seriálových amerických škôl, ale vynárala sa mu vlastná škola a vlastná jedáleň s "delikatesami" im vlastnými:) Ono vždy ide o to, čo je autorovým zámerom, verím, že obe prostredia môžu v slovenskej literatúre fungovať - keď sa to môže odohrávať na Marse, môže sa to odohrávať v Amerike - autor len musí vedieť, aký efekt tým vytvára. Ja si vážne nepamätám, či som niečo bodovalo, ale dala by som 8.
30.03.2014

Aldeberan
This is some serius sh*t :) Uvod so slovencinarkou bol vtipny, cast so sebamrzacenim na zachodoch znepokojivy a zaverecna pointa znovu velmi vtipna (teda pokial pokial to niekto nepochopi tak, ze teenageri, ktori sa rezu, maju nabeh na seriovych vrahov:). Ja osobne inak suhlasim s tym, ze by clovek mal pisat o tom, comu rozumie - nie je nic horsie ako citat o vasnivej laske z pohladu pubertalnej osoby, ktora ju nikdy nezazila.
30.03.2014

Kr4b
Koľko spisovateľov zažilo mocenské vojny trebárs v stredoveku? :) Ani rozumieť tomu celkom nemusí, v knihe sa dá zvýrazniť to, čo je jasné, zahmliť to, čo nie a domyslieť to ostatné. Tu sa spisovatiela delia len na lepšie či horšie informovaných. Co ma privádza k tomu, že nie každý sa dostane ku kvalitným alebo potrebným informáciám. Cervenák to študuje, ak sa nemýlim. Ale čo trebárs človek, ktorý na to nemá čas alebo zdroje? Niekto zo zapadákova, kde môže čerpať len z internetu, kde sa nedá selektovať roumný a nerozumný, pravdivý a nepravdivý prameň a detaily, ktoré človek hľadá, aj tak nenájde? Poradíš nakúpiť knihy. Ale aké? A potom je tu zase ten čas. Práca - zlé. Skola - ešte horšie. Nebodaj kopa práce v záhrade či domácnosti. A na tokýchto veciach človek kape. Priorita, jasná vec, sa dá rozdeliť aj inak. Ale pomôže to?
30.03.2014

jurinko
Ja by som sa rad najprv vyjadril k temam v diskusii, nakolko ich zaber je (ako sa to tu stava casto) omnoho sirsi, nez poviedka. Cize: Ak by mal clovek pisat iba o tom, co pozna, tak nemusi pisat, pretoze denniky nikoho nezaujimaju (kym clovek nie je celebrita a nezomrie ;-) ). Nemozno vsak dost dobre pisat o niecom, co autor nepozna vobec, pretoze je tu sanca, ze to poznaju jeho citatelia a vyhodia mu nezrovnalosti na oci. Cize zostava iba jedno - pisat o tom, co autor pozna (pri troche stastia to bude sam zivot) a okorenit to detailami, ktore su fantasticke, v realite sa takmer (alebo vobec) nedeju a cele to bude mat literarnu uroven a posolstvo. To je recept na majstrovsku knihu, nemate za co ;-) Prevedenie je ale uplne ina vec a samostatna kategoria (kym recept ovladaju mnohi, prevedenie je stale vysadou zopar obdarenych, ci uz talentom, alebo volou). K tomu prostrediu, v ktorom ...
30.03.2014

jurinko
[pokr.] sa ma odohravat dej - napriklad tato poviedka mohla byt kludne na slovenskej alebo rumunskej skole, kedze okrem mien tam nic priestorotvorne z USA nefigurovalo. Ak ma prostredie zmysel, tak nacionalisticky plakat, ze nam nasa mlad malo cti sturovske tradicie a kotuha zasadzuje prostredie do klaveho a ohyzdneho globalneho prostredia, je cista blbost. Rovnaka, ako mega masta coolovo to setnut do americkeho environmentu, lebo je to in. Omnoho dolezitejsi je vyznam a obsah diela, nez formalne nalezitosti typu prostredie, kde sa odohrava. A najlepsia je rovnovaha ;-) A ze sa nedeju fantasticke veci tu u nas? Hlupost, ja som napr. teraz prisiel do kontaktu so zachrannym archeologickym vyskumom na stavbe, v ktorej sa toci pomerne vela penazi (staviame cestu) - keby som skombinoval realitu s troskou fikcie, tak napisem taky detektivny thriller, v ktorom pojde o utajenie zasadneho ...
30.03.2014

jurinko
[pokr.] historickeho objavu, schopneho vela mocnych ludi pripravit o vela penazi, ze by sa chudak archeolog nestihal obracat (pravdepodobne by to zacinalo jeho vrazdou). A hoci by to malo urcite zahranicny presah, minimalne do EU, odohravalo by sa to na Slovensku, nasi wannabe mafianikovia s chatami prihodne umiestnenymi v dalekych lesoch, voziaci sa na ciernych Porsche Cayenne Turbo S a Mercedesoch G by tam hrali ulohu drsnych chlapcov na spinavu robotu, uhladeni manazeri nadnarodnych koncernov a skorumpovani politici by hrali svoje roly potahovacov nitiek a hlavna postava by mala co robit, aby sa s tym vysporiadala. Ale nemam na to cas ani chut (vo svojej podstate je to klise jak svina :-) ), tak to nenapisem (moze sa do toho niekto pustit, ak chce ;-) ). Cize materialu tu je dost, ani nepotrebujeme fantasy prvok (ktorych je inac, ako spravne povedal Juraj, v rozpravkach habadej). ...
30.03.2014

jurinko
[pokr.] No, ale teda k poviedke: Zda sa mi, ze tato postava je omnoho komplexnejsia, hoci tiez pomerne klise sposobom (mne inac klise vobec nevadia, podla mna predstavuju skratku k casto opakovanym javom tak v umeni, ako aj v zivote), ako postavy z Vecnosti omylov. Tato teenagerka je omnoho zivsia a plastickejsia, nez Derek Watson. A to je toto poviedka, jednohubka na par stran, vypisanie sa z niecoho, co autorku trapi, a tak do toho dala kus seba, kym Vecnost omylov je roman, dlho pilovany, vydany vo vydavatelstve, cize aj zredigovany, a aj tak svojim sposobom plochsi. Myslim si, ze presne pre toto je dolezite zacat pisat poviedky, a nie rovno romany. Ja viem, ze Adhara tento nazor nezdiela, ale aj tu sa ukazalo, ze dat postave kus zo seba je omnoho lahsie a rychlejsie v poviedke, nez v kosatom romane. Keby si toto napisala pred Vecnostou, myslim, ze by si skusila bud okresat pocet ...
30.03.2014

jurinko
[pokr.] postav, alebo dat kazdej viac plastickosti, zdoraznit v nej nejaky aspekt tvojej osobnosti, ktory by tej postave dal stavu. Ako poviedka, na ktorej si si nacvicila tvorbu postavy, to bolo super. A hoci pisanie "na skusku" sme tu onehda riesili ako negativum, toto je presne to, co asi myslel Jozef Kohur - poviedka zamerana na jeden aspekt, ktora ti pomoze ten aspekt nabuduce lepsie pouzit. (Akurat toto tvoje bolo hotove dielo, ku ktoremu si pristupovala zodpovedne, kym jeho poviedka bola taka, ze "a co, ved skuska"-styl.) Nie je to najlepsia a najobjavnejsia poviedka na svete, ale je dobra. Vtipna, primerane dlha, s pointou a pribehom, ktory vobec nie je na zahodenie. Keby si nebola zavedena a publikovana autorka, napisal by som ti, ze sa tesim na sledovanie tvojho rastu. A to ti vlastne mozem napisat aj tak :-) Dal som 6 (a myslim, ze by si na poviedky nemala zanevriet ;-) )
30.03.2014

Nadalan
Poviedka sa mi páčila. Výborná. Baví ma čítať o písaní. Používaním amerických mien prešlo veľa začínajúcich autorov, patrím medzi nich. Medzi moje prvé postavy patrila Emma s dvoma M a Laureola, ktorú každý volal Laura :-D Dnes sa obe mená v hojnom počte vyskytujú medzi slovenskými deťmi. Napr. dieťa mojej sesternice sa volá Laureola a je to úplná náhoda. Najvyšší čas prestať toto meno používať, lebo je také "slovenské". Verím, že z názoru "slovenské prostredie je také smiešne a nudné" mladí autori vyrastú. Mne pomohlo, že som odišla študovať toť hneď vedľa do ČR. Odvtedy mi slovenské prostredie príde zaujímavé a inšpiratívne. Pozná tu niekto knihu Mariotovi dediči od slovenskej autorky Marji Holecyovej? Odohráva sa v Ľubjetovej. Netvrdím, že je to geniálne dielo, ale asi nie je zlé, keď jej vydali 3 knihy (čítala som len prvú). Poviedka hore by bola lepšia bez amerických mien.
30.03.2014

Aldeberan
Krb: pozri si moje poviedky, nikdy som nepisal o nicom, co by som sam nezazil a pritom som pisal o upiroch, stredoveku aj space operu som z nie vlastnej iniciativy nakusol. Nejde o prostredie, ide o princip. Najviac abstraktne ako to dokazem vyjadrit je, ze autor musi zazit dostatok interakcii s inymi ludskymi bytostami, aby bol schopny zaujimavo popisat medziludske interakcie a ludske reakcie na papieri. Dalsi argument je, ze vacsina ludi nie je kreativna tym sposobom, ze vytvori uplne novu vec alebo koncept, ale reorganizuje to, co uz im je predtym zname (proste inkrementalna inovacia). Cim viacej toho autor pozna, tym vacsi kreativny potencial z tohto pohladu ma, pretoze je schopny chrlit vacsie mnozstvo permutacii. Aj z cisto ludskeho hladiska su ludia, ktori toho maju vela nacitaneho/odziteho lepsimi partakmi na pivo ako notoricky divaci TV JOJ...
30.03.2014

Aldeberan
Krb: pozri si moje poviedky, nikdy som nepisal o nicom, co by som sam nezazil a pritom som pisal o upiroch, stredoveku aj space operu som z nie vlastnej iniciativy nakusol. Nejde o prostredie, ide o princip. Najviac abstraktne ako to dokazem vyjadrit je, ze autor musi zazit dostatok interakcii s inymi ludskymi bytostami, aby bol schopny zaujimavo popisat medziludske interakcie a ludske reakcie na papieri. Dalsi argument je, ze vacsina ludi nie je kreativna tym sposobom, ze vytvori uplne novu vec alebo koncept, ale reorganizuje to, co uz im je predtym zname (proste inkrementalna inovacia). Cim viacej toho autor pozna, tym vacsi kreativny potencial z tohto pohladu ma, pretoze je schopny chrlit vacsie mnozstvo permutacii. Aj z cisto ludskeho hladiska su ludia, ktori toho maju vela nacitaneho/odziteho lepsimi partakmi na pivo ako notoricky divaci TV JOJ...
30.03.2014

Kr4b
Nejde tak o to, kde sa to deje, ale čo sa deje. V amerike môže človek celý deň čumieť na telku a nechať odplavovať mozgové bunky s fľašou v ruke rovnako dobre, ako kdekoľvek inde. Co sa mien týka, delímme ich nie na slovenské a americké, ale na domáce a zahraničné a je úplne jedno, ktoré sa používajú, pokiaľ ich gýč neťahá príliš pozornosti. Odveci nie sú ani kombinácie - rôzne postavy, rôzne mená. Jurinko :D Vieš zdvihnúť náladu :D Do voľného času pridajte nápad, nejakú tú pointu a prilejte motivácie, ktorá sa zháňa počertoch ťažko - niekomu :D Na písaní na skúšku nič zlé nie je, pokiaľ zvyšok nezanedbáme. Píš o tom, čo poznáš... Názory sú skreslené textami, románmi a poviedkami iných autorov, podvedomie nezabúda a som zvedavý, kto si po kúskoch overuje, čo z prijatých informácií je názor či fikcia niekoho iného alebo poravda. Prispel som dalším zbytočným komentárom, aby reč nestála :D
30.03.2014

Kr4b
Súhlasím, väčšina ľudí na tom funguje. Ja určite (myslel som, že bude bolestnejšie to priznať) A tiež sa nedá prieť s tým, že kto má viac odžité má viac o čom rozprávať. Takýmto štýlom by sme sa mohli dostať až k relativite toho, čo vidíme, ale to už by som sa len tváril, že chápem. Popravde, už teraz je tu (na mňa) dosť textu a trochu sa strácam a zaspávam. Nuž... Tak teda čerpáš inšpiráciu zo života? Prirodzene. Ale potom sú tu ľudia, ktorý by v rovnakom prípade čerpali z prázdnej studne. Clovek môž písať a meniť štýl i reakcie a fikciu prispôsobovať odozve čitateľov, aby tak dodal "pocitu" reality a uveriteľnosti. To je tiež spôsob. Ja z prázdnej studne nečerpám, je to zbytočné. Niečo na štýl, že nikdy nie je prázdna, je síce pravda. Ale v studni je tma, nedovidíš na dno :) :D
30.03.2014

Adhara
Juraj Búry: chodila som štyri roky na predmet Stretnutia s ľudovou kultúrou, doteraz sa vo voľnom čase venujem výrobe tradičných slovenských ľudových výrobkov.... Všetko má svoje miesto, to je môj názor. Niečo ako krajina máme, v niečom sme dobrí, na niečo zas nemáme. Ako každý. Btw, najprv si hovoril niečo o priemernom, potom zas o podpriemernom horore – kto sa v tom má vyznať. Áno, je to hororom len líznuté, až som váhala, či to sem patrí, no napokon som neodolala. A inak o tých motýľoch v žalúdku si myslím to isté. Ale ďakujem všetkým hodnotiacim, i keď v názoroch sa opäť nezhodneme, evidentne máme totiž odlišné skúsenosti (čo je obrovská výzva pre autora – dokázať odovzdať ľuďom svoje odlišné skúsenosti).
30.03.2014

Adhara
Jurinko: Derek Watson aj Melray mali zo mňa rovnako veľký, vlastne rovnako malý kúsok. :-) Kus reality v písaní je dôležitý, s tým súhlasím, evidentne sa ale rozchádzame v názore na to, aký veľký kus to má byť. Podľa mňa stačí úplne malinký (nerežem sa a nevraždím o nič viac, než nezachraňujem posádky havarovaných raketoplánov, ale vďaka podobnému prežívaniu chápem problémy oboch postáv). Dokazujú to názory čitateľov (lepšie odozvy na moje fiktívnejšie veci než na realistickejšie). A hoci to znie ako vyhováranie :-), opakovanie sa vzorcov správania postáv vo Večnosti omylov bol zámer, ústredný motív celej plánovanej ságy postavenej na opakovaniach a podobnostiach vynútených záhadnými fyzikálnymi zákonmi. A nikdy som nezanevierala na poviedky, no keď nie je múza, tak sa ich písať nedá. Nedávno ale poviedková múza nejakým zázrakom prišla. Dúfam, že raz dorastiem aj na ten psychotriler :-).
31.03.2014

William Cody
Poviedka : Sorry, žiaden psychohygienický, autorský zámer som tam nepostrehol (kdesi je k nej taký koment /FB -Zdeno..?/ fakt nie som si istý.) Vidím len poviedku s pointou, ktorú naznačuje názov. "Ako keby" : Skúsil uspokojiť lektorku realitou /vražda - horor/, no zjavne to nezaberá, problém lektorky, či autorky je inde. (lektorka obmedzene vnímanie, alebo antipatia k autorke, autorka - narušená, zakomplexovaná osobnosť, ktorej sa zo snahy uspieť stáva "záľuba" v neuveriteľnej /pre lektorku/realite). Na túto pointu mohlo byť rozsahu menej, no je to vec vkusu(zrejmá snaha o charakterizovanie HP, jej myšlienkových pochodov a psychológie - to osobne v poviedkach nevyhľadávam/patrí to k dlhším dielam - ale to je osobný názor/)
31.03.2014

William Cody
Reálie : Hehe... Teším sa. Nech je čo najviac našich autorov so snahou písať z komerčného /amerického, veľkomestského a pod. / prostredia. Vítam, že nemajú fantáziu niečo zasadiť u nás, bližšie srdcu nášho čitateľa :D. Ale len sebecky a zlomyseľne. Je to väčšia šanca na prerazenie nás /iných autorov, ktorí tieto reálie preferujú/, na získanie si domáceho čitateľa, ako snažiť sa vsadiť dej, príbeh a autorsky preraziť v celosvetovom mainstreame so snahou o oslovenie kozmopolitov, či čitateľov, ktorý nemajú predstavivosť a neviedia si niečo SF predstaviť v srdci starého kontinentu, križovatke ciest a stoviek národov. :)
31.03.2014

draculin
Nuz, najprv k tej "myslienke" - Adharin nazor vcelku poznam a aj s nim suhlasim. Akurat SK prostredie nepovazujem za trapne, len za dost tazko vyuzitelne (i ked tu tiez zalezi na teme). A aj tak, vela ludi nejak podvedome akceptuje, ze amici sa vrazdia a hrabe im - takze skolakovi v tom prostredi moze hrabnut, kym ten nas by si v podobnej situacii asi len povedal: "Je to stara vajebana pica" a isiel na pivo,alebo sa vyplakat. ...K poviedke - dost dobra, dobre napisana, ale nieco tomu chybalo. V podstate to je "Kingovcina", v zmysle, ze ide o civilnmu zalezitost bez fantastiky. Hrdinom je outsider, otloukanek a navyse snaziaci sa buduci spisovatel (-ka). A tu to prave drhne, pretoze hororovy motiv, alebo prave ta premena normalneho cloveka vo vraha je v uzadi. Az privela miesta zabera vnutorny dialog hrdinky, pocity nespravodlivosti a odmietnutia. Mozno je to aj trosku kratsim rozsahom
31.03.2014

draculin
...mat to o zopar stran viac, dalo by sa lepsie pohrat s budovanim napatia a "padom" hrdinky. Preto je trosku skoda, ze to je len taketo. Napad, i ked nie super-originalny, je dobry a funkcny. Aj dejova linka je v zasade v poriadku. Len trochu menej dorazu na vlastne pocity - a vacsi doraz na efekt na citatela.
31.03.2014

jurinko
No jo, americke prostredie je komercne, kym srdce stareho kontinentu je krizovatka mnohych narodov... Ach. Ako keby v Europe nebola komercia a v Amerike nezil cely svet. Ako keby nezalezalo na pribehu, ale na jeho prostredi a ako keby zasadenie deja vypovedalo o autorovi viac, nez jeho literarne schopnosti. Blbost bez fantazie sa da napisat aj z bratislavskeho sidliska alebo zo slovenskej dediny, rovnako ako sa da kosaty a hodnotny pribeh zasadit aj do New Yorku. Skatulkovanie a zjednodusovanie - bohuzial to v poslednej dobe vidam akosi prilis casto.
31.03.2014

draculin
Ono praveze USA su krizovatkou snad celeho sveta - a ked si to porovnas, tak take Slovensko je uplne zaprdena nuda, kde je vsade to iste. Keby si sa chcel drzat len statnych hranic, tak tazko najdes tak variabilny stat ako su USA. Cize pracovat sa s tym da dobre, bez ohladu na temu. Keby si sa chcel drzat len nasej rodnej hrudy, tak niektore temy sem sakra tazko zapracujes - alebo to aspon bude posobit dost neprirodzene (napr. vesmirny vyskum, high-tech cyberpunk, tajne sluzby a vlada so svetovladnymi ambiciami, muzea s milionmi uplne unikatnych pamiatok, nadacie a univerzity financujuce spickovy vyskum atd, atd, atd). Cokolvek si mozes vymysliet, to ano - ale uz samotne vymyslanie v SK prostredi bude posobit ako fantastika, kym v inom to bude v podstate sucast vcelku beznej reality.
31.03.2014

jurinko
Tusim piseme na preskacku :-) Tak ja si dam nacas pohov ;-)
31.03.2014

Adhara
Cody: Gratulujem Ti k pozoruhodnej fantázii a držím Ti palce, aby si to s ňou ďaleko dotiahol. Draculin: vidím, že sto ľudí, sto chutí. :-) Už bol vyčítaný aj prikrátky, aj pridlhý rozsah... a musím priznať, že nerozumiem, prečo si myslíš, že priveľa miesta zaberá vnútorný dialóg hrdinky, keď ten predsa stojí za jej premenou na vraha. No súhlasím – a opakujem sa – že hororových prvkov to veľa nemá, ale nemala som na zverejnenie vhodné nič „žánrovejšie“. Btw, napísala som aj tri poviedky zo slovenského prostredia – teda, podľa náznakov a kultúry zo slovenského – no ich postavy sú bez mien, lebo z tých slovenských sa mi fakt ježia vlasy (a proti gustu žiadny dišputát :-)). Inak, keď spomínate, že ten nápad nie je super originálny, viete mi uviesť nejaké diela, na ktoré sa to podobá? Lebo ma to dosť prekvapilo. Áno, vraždiace pubertiačky nie sú nič nové, ale tá motivácia k vražde...
31.03.2014

Adhara
A dobre si to vystihol s tou Amerikou, že máme vžité, že tam hocikomu hrabne... veď každú chvíľu tam nejaký stredoškolák vystrieľa polovicu triedy a neobľúbených profesorov. :-) Ale hlavný dôvod umiestnenia deja do USA bol iný: Návnada, či sa niekto chytí a bude sa prezentovať ako ďalšia pani Barringtonová, kážuca o písaní z našej osobne poznanej vlasti. Plus druhý, už spomínaný dôvod, že ide o „prípravný text“ na psychotriler, ktorý si už dianie v USA priamo vyžaduje. Píšem i populárno-náučnú knihu adaptovanú na pomery Slovenska, lebo toto nám na trhu NAOZAJ chýba, plus robím už spomínané ďalšie slovenské tvorivé aktivity (poviedky, výtvarná tvorba), ovšem každý v mojich textoch a komentároch vidí len to, čo chce. V tejto diskusii údajnú nenávisť či ľahostajnosť k rodnej hrude a údajnú pobláznenosť americkou kultúrou.
31.03.2014

draculin
Bleh, nenavist k vlastnej kulture? To snad nie. Podla rovnakeho vzorca by potom mohol clovek rovnako kritizovat Vernea, za to ze pouzival hrdinov aj ne-francuzov a dej jeho diel sa odohraval vacsinou mimo Francuzska. Niektori ludia to beru az prilis vazne :) ...Vzdy ide len o dielo. Ak je dobre napisane a citatela vtiahne, je mi sumafuk kde sa odohrava a kto to napisal.
31.03.2014

jurinko
K tomu gustu: Take mena Michal, Martin, Karolina, Kristina - ved tie su pekne. A urcite nie iba tieto ;-) Ake mena das detom? Muhammad Audi Plauch? :-D To by bolo inac celkom zaujimave :-D. Inak, aj Onur je fasa meno, aj Seherezada :-D Ked ja neviem, mne sa zdaju byt zas anglicke mena divne. Taky Derek je jak Druk, Dolores ani nehovorim (au, dole to asi boli, nie? ;-) ) a totalne to klincuje Jeb (bol som na pivo s Jebom) :-D Jasne, ze proti gustu, ale moje gusto (Gusto ;-) ) je take, ze mne sa slovenske mena pacia. Teda vacsina. Taka Edeltruda je chudatko urcite v skole sikanovana :-D A zas na druhej strane, taky Benjamin, Phil ci Fran su uplne v pohode. Asi to tiez nebude povodom tych mien, ale tomu, ako nam ten zvuk pri ich vyslovovani ide do usi, hm? ;-) (osobne skusenosti typu "poznal som Gabiku a bola mrdla, nepaci sa mi meno Gabika" nepocitam :-) )
31.03.2014

William Cody
Samozrejme, súhlasím, aj mne šuma-fuk, kde sa dielo odohráva. Osobne téme Divokého západu, či Amazonských pralesov, alebo Kanade, či Aljaške málokedy odolám. Dôležité je aby bol zaujímavý príbeh. No k tomuto moja reakcia nesmerovala, že by mi vadilo cudzie prostredie. Alebo príbehy v USA a pod. Vadí mi ak sa tam silene dávajú témy, ktoré sa dajú dať kdekoľvek inde. Narážal som konkrétne na argument : 2. nikdy nevsádzam príbeh do slovenského prostredia, pretože mi to pripadá smiešne – jednak sa mi nepáčia slovenské mená, jednak vôbec predstava, že by sa na Slovensku niečo dialo, tobôž niečo spadajúce do žánrov fantastiky. To k prípadným nedorozumeniam.
31.03.2014

Jozef Kohúr
Tie mená a prostredie - kým to nie je naozaj nutné, neumiestňoval by som dej do Ameriky, či nikam inam a zostal by som na Slovensku. U tejto poviedky to nutné podľa mňa nebolo, malo to byť v slovenskom prostredí - toť môj názor. Keby to bola poviedka o Indiánoch, šamanoch alebo o Mongoloch a čínskom múre, či Eskimákoch a dej by bol založený na tom, o aké prostredie ide, tak by to naozaj muselo byť v tom prostredí a mená by neboli Jurko, Jožko, Anička, ale Čingačguk, Taj-mej, T´cung a pod. Americké prostredie naozaj nemá zmysel, kým (neveľké) kultúrne/spoločenské rozdiely oproti slovenskému prostrediu nehrajú kľúčovú rolu v danej poviedke - tu podľa mňa nehrali, ale niekto môže mať iný názor.
31.03.2014

William Cody
Europa/ Usa a komercia . Jasne, že je tam aj tam. Ale šablóna, že keď čosi nebude mať dej, či hrdinov z USA, tak to bude iba ťažko na hollywoodský scenár je nepopierateľná. A téma : USA križovatka sveta. V istých záujmoch nepopierateľne, no snáď sa bavíme o SF. Teda mytológia, fantastika, scifi, veda, výskum a pod... Tam by som im možno neuznal ani len ten primát, čo sa týka kozmu. Myslím, že Rusi aj Čína na tom nie sú oveľa horšie. Jasne, do New Yorku si autori dotiahnu pre potreby „komercie“ od Zeusa, po druidov, či Thora. To snáď nepopriete. A o starobylostiach kultúr a „kontaktov“ snáď tiež nebudeme viesť polemiku s vopred jasným záverom. A Veda... Hm... Ženevský Cern, či Japonci alebo Číňania, nehnevajte sa, ja to USA až tak na čele peletónu nevidím. Ale jasne, subjektívne pohľady.
31.03.2014

William Cody
A nemyslel som Slovensko – zaprdeným Slovenskom a dej nutne v Košiciach alebo Ľubietovej. Myslel som Európu ako takú a možnosti v „nej“. Ale je to vec vkusu. Ano, kozmodróm v Žiari stavať nebudem, no nevidím dôvod, prečo nie : high-tech cyberpunk, tajne sluzby a vlada so svetovladnymi ambiciami, muzea s milionmi uplne unikatnych pamiatok, nadacie a univerzity financujuce spickovy vyskum atd, atd, atd). Nedávno som v XB1 čítal minuloročnú druhú poviedku z Daidala. Nemusím kyberpunk, no bola z Prahy. Tým mi bola trochu bližšia akoby bola z postapokalyptického San Franciska. Dal by som jej ako minimálne o bod viac, keby bola rovnako napísaná odtiaľ. Pretože som si vedel a snažil sa isté veci v nej si živšie vybaviť v predstavách. A že na Slovensku nevidíte poniektorí fantastiku... hold.. s tým sa nič nenarobí... 100 ľudí, sto chutí 
31.03.2014

William Cody
Hocikomu hrabne aj v Európe (Nórsky Brejvik), Akty X z Ruska by skovali tie americké kedykoľvek (Čikatilo – vrah v Rusku a pod.)... Ehm... Ešte k tým reáliánm : Veď len taký Kulhánek a Nočný Klub. Hah... U koho nebodovalo, že mu bol veľa vecí známych a blízkych? O Ďurovi.Č. a jeho chvályhodnému a nezabudnuteľnému /historickému:D/ prínosu k oživeniu slovanskej mytológie je škoda sa aj vyjadroivať ..
31.03.2014

mayo
poviedka je skvela, cital som ju uz davnejsie na enigme. ale zasa sme pri starych zvadach :) ked sa dej moze rovnako dobre odohravat v usa ako na slovensku, tak neviem preco by ho autor *mal* umiestnit prave na slovensko? aby sa nahodou nedotkol niecieho vlasteneckeho citenia? predpokladam ze kachlicky na skolskych zachodoch su na celom svete zhruba rovnake, aj skolska jedalen funguje plus minus podobne. ked si napisete vlastnu poviedku, tak ju mate pravo zasadit kam chcete. ked pribeh nepotrebuje kozmodromy alebo valasky a zincicu, tak sa moze odohravat vsade, a argument ze by sa mal odohravat tam alebo inde, je neplatny.
31.03.2014

William Cody
To je všetko pekné Mayo :). Ale potom sa ale nesťažuj, že Ťa na Slovensku nebudú tak čítať ako čosi, čo je ľuďom možno bližšie :D. Lebo nie je vylúčené, že slovenský čitateľ na "bežné dielo" (Nie vesmír - kozmodróm, ale horor - /o školy - poviedka -aktuálna/v predajni po knihe, ktorá bude zo Žiliny od Slováka ako z New Zku (od kohokoľvek na svete /rus, američan, slovenka/).
31.03.2014

mayo
a este by som sa rad opytal na plochost postav, ktora sa tu casto sklonuje (aj pri inych poviedkach). doteraz netusim co to je a ako ju dosiahnut, a bojim sa ze ked sa to nedozviem tak mozem svoju pisatelsku karieru zabalit, pretoze budem tiez napadany za to ze moje postavy su ploche. vysvetli mi to niekto - najlepsie na jednoduchom priklade? osobne si myslim, ze ide len o citatelsky dojem, ktory rozni ludia ziskaju pri citani roznych diel, postavy z ktorych im bud viac alebo menej prehovoria do duse. postavy, ktore citatela stvu, su ploche, rovnako ako ludia ktori nam v realnom zivote idu na nervy a preto sa ich nesnazime blizsie spoznat? alebo len mozno nemam dostatocny kognitivny aparat, aby som si v hlave budoval zive, farbiste simulacie osobnosti literarnych hrdinov, a preto mi nevadi ked k nim autor neposkytne dostatocne mnozstvo dat?
31.03.2014

William Cody
Týmto pozdravujem PUF... Krvavé Koleno, či Čajový večierok z USA by neboli nikdy tým, čím sú tu :D...
31.03.2014

mayo
William, myslim ze je to skor naopak, ak ide len o mena a prostredie, tak moze skor pomoct ze zneju/vyzeraju aspon trocha exoticky :)
31.03.2014

Jozef Kohúr
súhlasím s William Cody - napísať poviedku po Slovensky a umiestniť ju (bezdvôvodne) do cudziny, tým sa nikomu nezavďačí. Na slovensku to osloví menej čitateľov a pre cudzinu by to muselo byť písané po Anglicky. Ale každý autor má právo spraviť to ako chce - kľudne nech si to dá aj do Čile či Moldavska.
31.03.2014

mayo
no ano ale Krvave koleno aj Cajovy kruzok sa nemohli odohravat nikde inde kvoli pouzitym realiam, to pri tejto poviedke neplati.
31.03.2014

William Cody
Presne si to pomenoval.... Preto je Krvavé koleno aj Čajový večierok v "inej" lige. Zabrala : predstavivosť, uveriteľnosť postáv, asociácie, detaily... Keby sme mali vyberať desiati v oboch poviedkach kulisy, či hercov, a pod. tak u poviedok PUf sa zhodneme na oveľa viac veciach ako na tejto poviedke.. kde si ju každý môže predstavovať inak... a to spravili iba a iba "reálie"... Naše... lebo sa malo jednať o poviedku z bežného života za rohom, alebo v susednom meste... to je tá "atmosféra" ten kúsok Hickoka, či Kinga v poviedkach od PUF.
31.03.2014

jurinko
mayo: stotoznujem sa s tvojimi nazormi v tejto veci :-) K plochosti postav: Ide o ciernobielost videnia. Urcite sa jej mnohi dopustaju(me) aj v realite, ona aj ma svoje miesto (vid Gemmellove zdovodnenie tusim z White wolf), ale najlepsie vystihnuta psychologia v knizkach (filmoch, dejovom umeni) je viacvrstevnata. Ten isty clovek moze byt masovy vrah a uprimne milovat andulky. Ak ta postava teda nema posobit ako archetyp (som zly a basta), ale ma posobit vierohodne, tak je potrebne jej dat ludsky rozmer (dalsiu vrstvu). Nikto si sam o sebe nemysli, ze je zly, este aj ked umyselne niekto porusuje zakon, tak to vacsinou robi preto, lebo jeho subjektivne zaujmy stavia pred vsetky (a co som kokot zastavovat na cervenu, ked sa ponahlam? mamicka s kocarom si ma davat bacha, ked vchadza na cestu, ja za to nemozem, ze som ju zobral v stovke, ja som sa fakt ponahlal). Nikto si o sebe nepovie ...
31.03.2014

jurinko
[pokr.] "boze, ja som taky zloduch, mal by som radsej namiesto presadzovania vlastnej vole ist sadit margaretky do zahradky a spravit si v dome utulok pre zatulane chrome macicky". Teda, skoro nikto, ak niekto zazije zasadny zivotny zlom a/alebo disponuje sebareflexiou (ci uz zdravou alebo nezdravo sebakritickou), tak si mozno vstupi do svedomia a vie svoje spravanie korigovat. Ale vacsina motivacii aj vylozene zlych cinov, je nejaka forma dobra (a je jedno, ze subjektivneho ci sebeckeho). Preto, ak mas mat napriklad v poviedke zaporaka, tak iba napisat, ze je to psychopat bez empatie, ktoreho tesi vrazdit, je splostujuca skratka. Ma svoje miesto, nemusime sa pitvat v kazdej postave, ale ak sa uz pitvat chces, ale pritom sa obmedzis na jednoduche a jednostranne vysvetlenia, tak je vo vysledku postava stale plocha - nema ludsky rozmer. To je trosku aj v tejto poviedke - chorobny smutok...
31.03.2014

jurinko
[pokr.] outsider, kritika okolia, unik cez sebaposkodzovanie a nasledne cez psychopaticky ponate nasilie. V podstate uz stokrat videne. Ano, v realite sa to aj niekedy (casto) stane, ale pre naozaj hlboky vhlad (ktory nebol cielom, takze to neberte ako hodnotenie negativ poviedky - toto je stat o vseobecnych veciach, nie priamo o poviedke, aj ked z nej pouzivam priklady) by bolo napriklad dobre pridat do rovnice rodicov, surodencov, nejake aspon trosku pozitivne momenty a aspon trosku to skomplikovat. Taketo nieco v cistej forme v zivote vacsinou nebyva, to spominane (caste) v zivote sa takto prejavi az nakoniec a zjednodusuje sa to az spatne, proces zmeny v psychopata vacsinou nebyva takyto priamociary. Ale toto je zrovna nie uplne najplochejsia postava na svete, su mnohe omnoho plochejsie ;-)
31.03.2014

B.T. Niromwell
Vrátim sa k tomu porstrediu:) Ja osobne som tiež písala dlho s americkými menami a mám fiktívne mestečko, kde proste mám postavy s americkými menami, proste lebo som chcela vykresliť klasické zapadákov s čiernym tlustým šerifom a mohla by som povedať, že Slovensko je príliš malé, aby som na konkrétnu dedinu ukázala prstom, ale nepoviem, lebo nad Slovenskom som pri príbehoch s týmto mestečkom neuvažovala ani sekundu, lebo mi to nepasuje, lebo prvotná myšlienka bola inšpirovaná tarantinovými filmami. A tu to máme – odkiaľ čerpáme inšpiráciu? Sme „nerdi“, SW poznáme naspamäť a doktorov vymenujeme odzadu – jasné že z filmových trhákov! A tie sa odohrávajú kde? V anglfónnom prostredí. Sme tým napachnutí, chceme napísať príbeh ako písal Tolkien skôr ako Adama Šangalu – lenže pozor! [pokr.]
31.03.2014

B.T. Niromwell
[pokr.] Lebo potom sa nečudujme, že presne tak budú tieto poviedky/ dielka vyzerať – ako napodobeniny hollywoodskych filmov, scifi, akčných, vyrábajúcich sa ako na bežiacom páse, žvástov, ktoré nikto neberie vážne. Nevravím, že je to pravidlo, ale ak nie je poviedka skvelo napísaná, bude to tak. Ak dokážete vystúpiť z tieňa svojej inšpirácie, píšte, ako chcete! Taktiež by som chcela upozorniť na frázu „zasadenie postáv do amerického prostredia“ - ak vaša postava hovorí ako Slovák, myslí ako Slovák, koná ako Slovák, ale má americké/cudzie meno, furt je to Slovák, len stratený v nejakom paralelnom vesmíre.
Týmto nechcem nikoho zhodiť a táto poviedka sa mi celkom páčila, len som mala potrebu toto povedať:)
31.03.2014

mayo
Jurinko, vdaka za vysvetlenie, uz chapem, a zacnem to v dielach viac sledovat. prave pozeram serial Dexter, on je peknym prikladom postavy s viacerymi odtienmi sedej :)
31.03.2014

B.T. Niromwell
Pripájam sa k poďakovaniu jurinkovi, pri zloduchovej kritickej sebareflexii som skoro uhnila smeichom :D
31.03.2014

jurinko
;-)
31.03.2014

draculin
Nemyslim, ze by sme mohli povedat, ze kazde (alebo vacsina) filmov/trhakov/knih z anglofonneho prostredia je len seriovo vyrabany odpad. Keby sme sa drzali len fantastiky - tak zvysok sveta nevie a nedokaze vyprodukovat ani zlomok - nie len v kvantite, ale ani v kvalite. Takze to treba brat z nadhladu a dokazat pochopit co je filmove/knizne zjednodusenie a co nie a podla toho si vediet vybrat. A potom prirodzene ide o temu a o sikovnost autora... Prevazna vacsina pisucich nedokaze verne opisat ani svoju vlastnu skolu a dianie na nej, tak logicky zlyhava aj ked si vyberu trebars US prostredie. A nie kazdy policajt, ktory pozna pracu SK policie vie pisat ako Dan. ...Pokial niekomu vadi, ze je nejake (hocijake!) prostredie opisane zle a nedoveryhodne, tak kritiku beriem. Ale ak niekomu vadi len to, ze je to "ine" prostredie, tak to je skor frflanie len pro forma.
31.03.2014

draculin
Ak by sa podla tohto pravidla mali riadit trebars Luxemburcania, tak su v prdeli. A pokial by trebras chcel niekto pisat space operu, tak tam ma hromadu ludi ako Svatopluk Novak, Frantisek Ohrablo. Jozef Rakosnik, hlavny pristav EU je niekde pri Zvolene ablabla... co bude same o sebe posobit natolko dementne, ze bude mat co robit, aby udrzal aspon nejaku uroven. Aky ma sakra zmysel sa fixovat na to, ze ked sme slovaci, tak mame pisat zo slovenskeho prostredia? Ak chce byt niekto narodny buditel - tak dobre, ale preco to strkat ako nejake pravidlo? ...Pokial niekto pise scifi, tak je anglofonne prostredie logicke a prvy vyber. Bodka. Ak tam hodi nejakych cinanov ci indov - bude to tiez logicke a vcelku rozumne rozsirenie. Alebo rusov. Alebo islamsku vesmirnu stanicu riadenu z Teheranu. Proste nieco, co je aspon trosku logicke. Prinajlepsom tam moze byt nejaky slovak ako postava.
31.03.2014

Adhara
Jurinko: Čo je na tých menách pekné? :-) Narob z nich oslovenia – Mišo, Maťo, Kaja, Kika. Stále pekné? Som rada, že nebudem mať deti, aspoň nemusím riešiť dilemu s pomenovaním. No ešte horšie než slovenské mená (uznávam, že tie Tebou vymenované súi v základnom tvare ešte znesiteľné) – zahraničné meno v spojení so slovenským priezviskom, ako napr. Zoe Halušková. Cody: Rusi si môžu sami za to, že sa o ich prínosoch pre výskum kozmu sa toľko nevie – samé utajovanie, žiadne „public domain“ materiály, odkiaľ mám potom ťahať informácie? A inak, Večnosť omylov zobrazuje ruskú kozmonautiku ako tú vyspelejšiu a väčšina deja sa odohráva na východe. A keď spomínaš tú Európu – veď nik netvrdí, že toto sa neodohráva v Británii. :-D Hrabnúť niekomu môže aj na Slovensku, ale v krajine s 50-krát väčším počtom obyvateľov je tá pravdepodobnosť 50-krát vyššia, a netýka sa to len tohto.
31.03.2014

Adhara
Áno, v konečnom dôsledku je všetko len o príbehu a uveriteľnosti. Ale tu máme výrazne odlišné pohľady. Iste pamätáš, keď som si pri častiach Tvojho diela odohrávajúcich sa v BA, na Sihoti či Molecovej, trhala vlasy, aké je to pre mňa rušivé. A prečo je to pre mňa rušivé? Presne preto, že som tam osobne bola a tieto miesta sú v mojej hlave uložené ako súbor bez mimozemšťanov, ktorý je „len na čítanie“ a nedá sa prepísať súborom s ufónmi. :-D Ďalej, aj keď je niečo akože realistický príbeh zo Slovenska, tým, že prostredie poznám príliš dobre, rastie riziko, že autora načapám pri niečom nepravdivom/neuveriteľnom a musí si dať sakra veľkú námahu s opismi, motiváciou a pod. (čím nevravím, že pri USA to má odfláknuť) aby prebil čitateľove znalosti svojimi predstavami – čo je vrchol talentu a umenia. Takže autor píšuci o Slovensku to má vlastne omnoho ťažšie ak chce zaujať... minimálne mňa.
31.03.2014

jurinko
Miso, Mato uplne v pohode, Kaja menej (ale to asi preto, lebo moj bracho s jednou svihnutou chodil), Kika sa mi nepaci, ale jednu normalnu poznam a berie to v pohode (na tom aj tak zalezi najviac, na tom, ako to berie nositel). Zoe Haluskova je sice smiesne, ale v dnesnej dobe sa rozne mena spajaju rozne, casto sice ako vrtoch, ale casto aj z normalnych dovodov. Ked ma Vietnamec so Slovenkou dieta, tiez mu kludne daju meno Miso Nguyen a nie je to nic, nad cim by sa bolo treba pozastavovat. Aj Shakira ma syna Milana ;-) Neviem, ci to je vobec moja vec, ale ked pocujem, ako ludia nechcu mat deti (a obzvlast zeny), tak mi to pride tak neuveritelne proti prirode, ze ten nepokoj citim az fyzicky. Vylucit svoje geny z evolucie? A uplne dobrovolne? Tak potom naco si davat pozor na prechode, preco neskoncit svoju nezmyselnu existenciu co najrychlejsie? Takto to vnimam ja a je mi z toho smutno...
31.03.2014

William Cody
Adhara: Ale, jasne, chápem, že Ti nejdú emzáci do strednej Európy a podobne. Moje záber, záujem a orientácia s tým nič nemajú, nenarážal som na to. Narážam na "konkrétnu poviedku", túto. Školské prostredie, pošahaná literátka, spolužiaci, škola. Tej je jedno, kde by bola umiestnená - štát, krajina. No chcel som povedať, že atmosféra a atraktivita pre čitateľa (mňa - subjektívne), by sa lepšie budovala v známych reáliách. Lebo ak sa nemýlim (čo nevylučujem) tento príbeh, pointa, zvrat mal stáť na ATMOSFERE.(Ktorá napr. Tebe chýbala v emzákoch na Slovensku - nevedela si si to predstaviť). Toto podľa mňa smerovala k snahe o horor, nie nejaká psychohygiena, ak áno, som úplne mimo a ostatné moje pripomienky ber ako bezpredmetné. A myslím si, že je ĽAHŠIE, vytvoriť domácemu čitateľovi, domáce - známe, uveriteľné prostredie. Teda nejaký klasický šk. vestibul, nástenky, Hviezdoslavov Kubín a p..
31.03.2014

William Cody
A to je to, čo ma zamrzelo, bod ľ. Apriori nemusím slovenské reálie, mená, fantastiku - mystérium na Slovensku. Puf som dal ako príklad. Iste, verím, že je fakt dobrá a Čajový večierok by dala aj v USA prostredí (má inú prácu s textom, budovanie atmosféry, char. postáv. a pod.). Ale nepopierateľne jej to pomohlo, že čitateľov bavila Derickom, Lidlom a dôchodcami, slovenskou bytovkou, babkami demokratkami (to nebolo :D)... Ide o tú predstavivosť. Nechcem si predstavovať strednú školu z klasického amerického tínedžerského filmu/seriálu. Ale beriem, väčšine to zjavne reže a nevadí. Snáď si zvedavá aj na iné názory, tiež úprimne priznávam, že ten bod dva sa ma trochu dotkol. Beriem to aj z iného pohľadu, trebárs by to bola super poviedka preložená do AJ a uspela by v zahraničí. Viac by u mňa bodovala skvelou atmosférou a fantastikou zo Slovenska, ako z USA, keby som sa o tom dozvedel z novín
31.03.2014

William Cody
Domnieval som sa, že ide o snahu podať príbeh : Toto sa pokojne môže stať... Zajtra..., u susedov..., v mojej bývalej škole... Na tom sú postavené veľdiela majstrov pera, majstrov atmosféry ako King, Hickok a pod... Čítaš to a je Ti to známe, nie je to ako strašidelný príbeh z Morie... Je to príbeh, ktorý sa môže prihodiť komukoľvek :D. Myslel som, že o to si sa trochu snažila. No ja som domýšľavý, to nepopieram. Držím palce, ak sa dostanem k Večnosti, rád prečítam čo to o ruskej kozmonautike:D. Tiež si osobne myslím, že vedia viac a sú na tom lepšie ako také USA... Hehe, veď aj MIR tam bol skôr a amíci mohli byť radi, že sa naň dostali.. O Jurim a Lunochode ani nevravím :D....
31.03.2014

draculin
Tazko povedat kto je lepsi/horsi. Realne, zaciatky vesmirnych letov boli len propaganda a na naklady, penazne a ludske sa nehladelo. Takze rusom sa podarilo vyslat gagarina, amikom zase pristat na mesiaci. Islo v prvom rade o propagandisticke vitazstva, veda bola az na druhom mieste. Rozdiel je ale v tom, ze NASA je financovana z otvoreneho rozpoctu, takze vlastne musi byt otvorenejsia - aby ziskala zaujem ludi, medii atd. Preto amici vo velkom informuju o skoro vsetkom (pokial to nespada to kategorie top secret) a vela zariadeni moze clovek bez vacsich problemov navstivit. Zatial co rusi stale trpia paranojou, Bajkonur je ultra-chranenny a na konci sveta. Preto je zase logickejsie, ze o americkom vesmirnom programe vieme ziskat ovela viacej informacii - a tym padom sa s tym da lepsie pracovat, nez s ruskym. A o takom cinskom vieme uplny prd.
31.03.2014

Juraj Búry
ach jo deti. adhara je asi výnimka potvrdzujuca pravidlo..ci plavidlo? :D
31.03.2014

William Cody
Draculin : Ešte posledná vec, nedá mi, trochu si mi nahral. Dominik Dán. Uff... To je ideálny prípad. Prerazil "IBA" a "NAJMA" slovenskou kulisou. nevidíte to "vykrádanie - inšpiráciu" Edom Mc Bainom? Uff, Carella a 87 revír, Imola/Staré mesto. Toľko styčných bodov-šablón/detektívi, kolektív/ a pod.. Keby písal kriminálky z USA, nebol by na Slovensku nikto! Nasadil známe kulisy, známe prípady a je na čele peletónu slovenskej krimi. A poďme Ďalej. Lisbeth Salanderová - Švédko /Milénium/. Naozaj by to bolo rovnaké, keby to bol thriler z USA? a pod.Narážam na to, že kde sa dá kulisu -/slovenský autor, slovenské prostredie/.využiť, tam sa mi žiada. Nebola to zásadná chyba poviedky, teda - IBA FRFLANIE na iné prostredie. bol to môj postreh, ktorý by u mňa zdvihol body pre autora, a návrh, rada, dojem. ktorým by sa mu lepšie v poviedke podarilo vybudovať atmosféru, atraktivitu a uveriteľnosť.
31.03.2014

Kr4b
Môjty bože, ja milujem túto stránku :D Nikdy sa nedohodnete, lebo aj z dvoch stoviek ľudí v miestnosti sa na expozíciu v strede díva z iného uhla - aj keby len o stotinu stupňa. Aspoňže to už speje ku koncu. Kedysi ste sa hádali o podstatnejších veciach ako stupeň vlastenectva u každého z vás i mnohých iných. Známe kulisy? Ako pre koho. V košiciach som bol raz za život, nepoznám ich lepšie ako Londýn alebo New York. Má ma zahriať pri srdci, že sú geograficky bližšie? Pre toho, kto pozná celé slovensko alebo jeho značnú časť (každý si ho precestoval, otázka je, koľko pozornosti mu venoval) to možno zmysel má. Ale reálne, koľko ľudí a ako často vystrčí nos z bežnej, pohodlnej a neskutočne iritujúcej rutiny? Na ako dlho? Poznáš vlastné mesto a poteší ťa, ked doň niekto zasadí poviedku, no čo mesto o pár kilákov dalej, v ktorom si nikdy neodočil z hlavnej?
31.03.2014

jurinko
Ja z Codyho prispevkov citim iba antipatiu k USA, nic ine, nech sa to akokolvek snazi zakryt nejakymi kazuistickymi prikladmi dobreho settingu v nasom prostredi. Zaujimave, ze ju ma clovek, ktory si dal nick po jednej z legiend industrializacie americkeho zapadu (prezyvku Buffalo Bill si tento stopar a lovec ziskal, ked lovil vo velkom bizony pre stavitelov zeleznice).
31.03.2014

draculin
Dominik Dan bol priklad toho, ze vediet pisat je dolezitejsie nez PREZIT nieco z vlastnej skusenosti. Ale inac ano - keby mal anglicky pseudonym a pisal z US prostredia, tak sa jeho knihy asi stratia v tom mnozstve. Co je asi ukazkou toho, ako velmi ludom zalezi na "domacom" prostredi, ktore je im zname. To ale nie je nijaky argument v prospech pisania fantastiky v SK kulisach, skor len obmedzenie.
31.03.2014

Adhara
Jurinko: Dôvody, prečo nechcem mať deti, by boli vééééľmi na dlho. :-D a tiež už totálne mimo témy, tak radšej na inú tému: Obrázok k poviedke sa mi celkom páči, ten vzhľad i póza tej dievčiny Melray celkom vystihuje... a tak sa chcem spýtať: Kde a akou metódou tie obrázky vyhľadávaš? Bo ja by som si tiež chcela nejaké pohľadať – mali by to byť fotografie – ako predlohy, podľa ktorých nakreslím portréty svojich postáv. Na nete je toho určite dosť, no treba vedieť, ako ich nájsť. Ku všetkým svojim doterajším úlovkom som sa dostala len šťastnou náhodou. Čo sa týka kozmonautiky, na niečo to utajovanie bolo aj dobré, Večnosť omylov je tiež postavená na ultratajnom ruskom projekte a konšpiráciách, čo vyznieva (asi) realistickejšie, ako keby Rusi neboli známi utajovaním.
31.03.2014

Adhara
W. Cody: Asi už chápem, čo chceš povedať. Atmosféra je mimoriadne dôležitá, no z môjho pohľadu by pri vsadení deja do SR strašidelnejšia nebola: Keď som prečítala Draculu, či Kingovky, bála som za zaspať, a to je Rumunsko od nás ďaleko a USA ešte ďalej. Keby sa to však odohrávalo u nás, pre mňa by to atmosféru neposilnilo, lebo vzdialenosť u mňa evidentne nehrá rolu – dobrý horor bude rovnako hororovitý či už v Rumunsku, alebo v susednej galaxii – ale predstava vrahyne na gympli, ktorý som navštevovala, pre mňa vyvoláva pocity: MUHAHAHAHA, to určite! Áno, píšem o sebe a veľa čitateľov sa na to díva inak, ale podľa mňa je prvoradé, aby autor veril tomu, čo píše – teda, aby pripustil, že za istých veľmi špecifických a nepravdepodobných, no možných okolností, sa čosi také môže stať.
31.03.2014

Adhara
Pokr.: A neverím, že autor môže vierohodne prezentovať myšlienku, nad ktorou sa v duchu uškŕňa, s ktorou nie je vnútorne stotožnený – možno brak pre nevnímavejšiu časť populácie sa tak písať dá, ale literatúra nie. Každopádne, ja určite chcem písať o tom, čomu verím (verím však netreba brať doslovne, ale tak, ako som písala vyššie) aj za cenu, že si tým časť slovenských čitateľov nezískam – a tieto straty chcem minimalizovať tým, že sa snažím zlepšiť v spracovávaní. Lebo o spracovaní to vlastne celé je... Ale ako tak čítam celú diskusiu, asi sa preorientujem na fantasy z fiktívnych krajín s menami vycucanými z prsta, a bude pokoj, lebo s tými nikto problém nemá... alebo ho má iba vtedy, ak sú nevysloviteľné. :-)
31.03.2014

William Cody
Adhara: Len pekne ostaň pri tom, čo Ťa baví:D. Máme málo autorov s naozajstnými znalosťami z astronómie, či kozmonautiky /teda ja okrem Teba veľa nepoznám/. Vôbec som nemal snahu, navrhovať Ti nové zameranie /reálie/. Len som napísal zložitejšie, že takáto poviedka by u mňa /osobne/ viac bodovala, keby bola "domáca".
01.04.2014

William Cody
Adhara: Len pekne ostaň pri tom, čo Ťa baví:D. Máme málo autorov s naozajstnými znalosťami z astronómie, či kozmonautiky /teda ja okrem Teba veľa nepoznám/. Vôbec som nemal snahu, navrhovať Ti nové zameranie /reálie/. Len som napísal zložitejšie, že takáto poviedka by u mňa /osobne/ viac bodovala, keby bola "domáca".
01.04.2014

William Cody
Draculin: Nezazlievam nikomu, ak sa snaží preraziť na svetovom poli, svetovou beletriou. Držím palce. Pre mňa za mňa nech aj autor píše v AJ a nie je zrejmé akej je národnosti. Nech sa to trebárs aj čitateľovi na SVK dostane ako preklad:D. Ja mám "možno" trochu obmedzený pohľad. Snažil som sa ukázať, ako by si "MŇA" domáci autor, získal domácou beletriou. Možno to vyznie ako nízky ciel, snaha najprv osloviť a presvedčiť domáceho čitateľa, no je to vec pohľadu.
Jurinko: "Súhlasím", ako vždy máš presný a trefný, odôvodnený a podložený odhad a hodnotenie ľudí. AMERIKA pôvodnému obyvateľstvu!! (Buffalo Bill) :D
01.04.2014

jurinko
Adhara, som rad, ze sa ti obrazok paci :-) Hladam ich tak, ze to normalne supnem do googlu. Fotky sa snazim moc nepouzivat, lebo tam je to osemetne ohladom ludi, ktori na nich su (u komercnych fotiek je to jedno, ale niekedy je tazko zistit, ktora je komercna a ktora nie, tak radsej uprednostnujem kresby). Toto ani neviem ako som nasiel, mozno som si supol do googlu schoolgirl writing alebo co. Uz si to nepamatam, vacsinou ten search upravujem podla toho, co mi vypluje ako vysledky, kym nie som spoko :-)
01.04.2014

Adhara
Práve preto, že fotky s ľuďmi sú ošemetné, robím podľa nich kresby. Vlastná kresba nielenže vyrieši problém s autorskými právami, ale zároveň na nej upravím odlišnosti medzi modelom a mojou postavou – lebo aj keď nájdem nejakú fotku, na ktorej sa mi ktosi podobá na postavu, nikdy to nie je stopercentná podoba, vždy ju treba doladiť. Hm, čiže cez gúgeľ, to si ma veľmi nepotešil – v googlovaní nie som dobrá. :-) Nikdy neviem vymyslieť správny výraz, aby mi vyhodil to, čo chcem.
02.04.2014

Marek Páperíčko Brenišin
Takže, prečítané :-) Musím povedať, že s hlavnou hrdinkou aj súcitím, pretože sám sa snažím preraziť a viem aj od známach, aké to je, keď vydavatelia v kuse reptajú, že toto sa nečíta a že investícia sa nevráti a blabla. Postava sa s tým popasovala po svojom, ešte aj ten pesudonym mi prišiel krásne uveriteľný. Trochu akurát štylistika mi tam niekde krivkala, niektoré odseky by som možno členil ináč, ale to je len môj skromný názor. Rozhodne vravím, píš ďalej, teším sa na ďalšie dielka. Pretože to mohlo skĺznuť do deprimovaného denníčkového zápisu "buu, nechcú mi vydať knihu", avšak tu sa tak, našťastie, nestalo. Dal som 8 a veľmi rád.
06.04.2014

Víla Lila
No, konečne som sa k tomu dostala... Dala som 3, ale spätne by som dala asi 5. Prečo tak málo? Keby som nevedela, že si spisovateľka, tak by som asi taká prísna nebola, ale aj tak by som napísala zhruba toto: neoriginálna myšlienka-niečo podobné si môžeš prečítať v kriminovinách zo sveta (našťastie), dokonca by som povedala až nudná myšlienka. najskôr som nechcela uveriť takej infantilnosti, ale potom som si uvedomila, že je to hrdinka základnej školy. Body za vykreslenie postavy, ale dialógy neboli veľmi dobré. Celkovo ma to neoslovilo. Ako horor by som to nebrala len ako veľmi smutný prípad z novín. A tiež čakala som viac od teba, ale neber to osobne. len už ak niekto píše profesionálne, tak sa očakáva určitá kvalita. A záver? asi si radšej prečítam od teba nejaký ten román ako poviedky.
02.08.2014

Adhara
Vďaka za názor. Nuž, budem sa opakovať, ale o ničom podobnom (myslím teraz konkrétne na motív vraždy, nie všeobecne myšlienku vraždiaceho frustrovaného pubertiaka) som nikdy nepočula. Ale nebolo by to prvýkrát, čo som objavila Ameriku. Nie žiačka základnej, ale strednej školy, no evidentne dosť narušená. Z mojej strany je táto poviedka viac-menej len takým krátkym úletom. Tvoj záver sa mi páči. :-)
03.08.2014

Pierko
Myšlienka sa mi veľmi páčila (ale našťastie s ňou som nie stotožnená) a pani Barringtonovú by som najradšej zaškrtila. Či elfovia cítia motýle v žalúdku po 150 rokoch, netuším, som na drakov. Posledný odsek ma zmiatol a posledná veta rozosmiala. Čo sa týka problematiky, do akého prostredia príbeh zasadiť: Tiež ma hnevá, keď vidím poviedku slovenskej devy alebo šuhaja zasadenú do amerického prostredia (v poslednom čase cítim antipatiu ku všetkému americkému (okrem dobrých piesní :) )), ale inak je mi to jedno. Keď je niečo dobré, tak je to dobré a naopak. Ja sa snažím dej svojich príbehov zasadzovať do slovenského prostredia už len preto, lebo sa bojím, že tresnem nejakú sprostosť.
Inak, po tejto poviedke sa cítim ako James Bond a hodnotím, ako hodnotím.
14.08.2014

Adhara
Pierko: vďaka za komentár. Jurinko: Tvoj obrázok ma inšpiroval. :-) http://www.adhara.sk/wp-conten t/uploads/2014/08/Melray-cerve na.jpg
14.08.2014

jurinko
Fiha :-)
14.08.2014

zuna
Draculin ! Dominik Dán je povolaním policajný vyšetrovateľ! (túto info som zachytila dávnejšie, odznelo to v rozhovore s D.Kapitáňovou, tak hádam by nekecala :)), takže vie o čom píše! (na druhej strane čítala som od neho jeden román a nezdá sa mi, že by písal bohvieako)
K poviedke: remeselne je zvládnutá skvele, umiestnenie do amerického prostredia mi sedí, pretože predmet tvorivé písanie sa mi spája s ním, aj vyšinutí stredoškoláci, aj predtelkové trávenie života (nehovorím, že to tak je, ale takýto obraz Ameriky je vžitý). čiže moja kritika je čisto subjektívna: nebolo tam nič, pre čo by ma to bavilo čítať, nemohla som sa stotožniť so žiadnou postavou, nebolo tam nič na čo by som sa namotala, čo by som chcela vedieť ako skončí, pretože koniec mi bol zrejmý už od scény so záchodom. také priehľadné smerovanie však nie je na škodu, ak by tam bolo aspoň napätie..., za mňa 7
29.08.2014

Peter Molnár (Posledný vzdušný pirát Zemplína)
A teraz sa na pani Barringtonovú zahrám ja ! ;-) :-D Bola to celkom milá jednohubka, ale chyby to má a tá záverečná pointa ma sklamala. Aký bol začiatok a stred relatívne kreatívny a civilný, o to viac mi ten záver pripadá stereotypnejší a od určitého bodu veľmi, veľmi predvídateľný. Keby Barringtonovú nazvala kravou (alebo starou kravou, sprostou kravou), to by som bral, ale že ju nazvala "vydrbanou kravou", to je už na môj vkus trochu nechcene humorné. Ani nie tak preto, čo to obsahuje, ale preto, lebo Melray vo zvyšku poviedky bohvieako nenadáva alebo sa nerozčuľuje. Celé to na mňa pôsobí dojmom "zbytočne silné, v rozvitejšom kontexte by to bolo údernejšie". Humor sa mi však prevažne páčil, viackrát mi vyčaril úsmev na tvári. Problém je skôr v tej pointe a vo fakte, že Melray je až pristereotypná "nik ma nemiluje, tak začnem seba aj iných podrezávať" dievčina.
15.02.2015

Adhara
Tak to by si si mal dávať pozor v tmavých uličkách. :-D
21.02.2015

Peter Molnár (Posledný vzdušný pirát Zemplína)
Ej ! :-O Bojim, bojim... :-( :-)
21.02.2015

Loomy
zaner horor? skor by som povedal komedia :)
a k patentu na realitu - niektori ludia sa cez to ozaj nevedia preniest, videl som viacero ludi ako odchadzali z kina pri filme Interstellar. smiesne je ze prave ucitelka tvoriveho pisania brani fantazii
01.09.2015

Aleš Horváth
poviedkaa super napisana, cital som ju na inom mieste, spolu s inou poviedkou ako pisať(víla pomocníčka). Dôvod prečo reagujem, je to "prostredie" . Spomenul som si totiž na jednu knihu z detstva (Jezef Repko - Záhady starej pevnosti) ktorá je scifi/fantasy a odohráva sa na Slovensku. Takže určite sa dá niečo vymyslieť aj o Slovensku. Celkove vnímam používanie amerických mien že je to "in". Osobne tiež síce dám dej/mená do USA, ale snažím sa to striedať a dať príbeh aj do slovenského prostrdia, či použiť aj iné zahraničné prostedie, taliansko austrália, rusko, atd. Samozrejme s podporou štúdia danej krajiny. Tiež sa mi niekedy príbeh hodí viac do činy, niekedy do ruska. Väčšinou vychádzam z aktuálneho nápadu. Moje mená vznikajú prekladom mien do danej reči, či prostredie vyberiem podľa prezývky hlavneho hrdinu.
16.05.2016

Aleš Horváth
Myslím si, že americké prostredie je dosť ukazované aj s kultúrou v telke/knihách/rádiach/hudbe. .. a mňa osobne zaujíma história a mám viac naštudovanú zahraničnú historiu ako tú slovenskú. Imho, slovenské prostredie je rovnocenné tomu zahraničnému a je na autorovi, ktoré prstredie si zvolí. Skôr zadrhel by mohol byť v tom, že staršie osoby nevedia po anglicky a vyslovovanie mien/názvov je pre nich ťažké(osobná skusenosť) a tým pádom aj zapamätateľné. A ako sa hovorí, iný kraj, iný mrav, takže človek nemusí pochopiť reálie a človek musí dávať opis navzše, čo môžr zdržovať neprimerane dej, či odvádzať pozornosť. Ale súhlasím s názorom, že dej poviedky mohol byť rovnako na Slovensku(mal som profesorku na výške, ktorú si viem predstaviť kludne ako masovú vrahynu). Tu je len otázka pokračovania, či nejakých iných špecifík nezhodným so slovenským prostredím.
16.05.2016

Adhara
Vďaka za komentár. Ach, tá večná debata, či zahraničné či nezahraničné... Naargumentovala som sa dosť, ešte však predsa len čosi pridám: mám silné zábrany umiestniť do slovenského prostredia niečo, s čím nemám osobnú skúsenosť a nie je to z môjho života, tu napr. sebapoškodzovanie, žiarlivosť, vražda. Hoci mi je jasné, že spomenuté veci sa stávajú aj na Slovensku, nestávajú sa MNE, a preto im neverím. A ako môže byť dobrý autor ten, čo svojmu textu neverí? Tých pár príbehov inšpirovaných mnou sa ale v slovenskom prostredí odohráva, napríklad aj spomínaná Dievčatko a dobrá víla (čo možno poznať nepriamo zo spomenutia slovenskej knižky), alebo mysteriózny Cintorín živých (kto má záujem, tu: www.adhara.sk/?page_id=1104 ).
16.05.2016

Alexander
celkom slusne u mna za II.len taka malickost z diskusie:na sk sa nic nedej,nepacia sa mi sk mena.!?trosku mi to pripomina pani Barringtonovu....p.s. tiez som bol v us-par rokov....
06.07.2016

Adhara
Ak je za 2 pre teba celkom slušné, ako by si potom nazval za 10? :-D Btw, pri takomto nízkom hodnotení fakt treba dať konkrétnu kritiku. A k tomu dianiu - neostáva vám nič iné len ma presvedčiť podobnou metódou ako pani Barringtonovú. :-)
08.07.2016
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.