Vo svojej nahote a nekonečnom blúznení som nazrel do toho miesta. Uvidel som strašne svety. Nepriateľská inakosť bola kyselinou, leptajúcou zlomky mojej mysle.
Niekedy je aj napriek snahe pád nevyhnutný. No aj tak si nikdy neprestaneme klásť otázku, či sa niečo nedalo urobiť inak... lepšie... A to aj vo chvíli, keď už na tom absolútne nezáleží a vôbec nie v našej moci, čokoľvek zmeniť, či napraviť.
Jeden chlapec bol vždy vo všetkom najhorší. A keď sa to ani pribúdajúcimi rokmi nemenilo, Takal upadal do čoraz väčšieho smútku a beznádeje. Hlboko v ňom rástol vnútorný hnev a pocit bezmocnosti. Starešina tento stav nazývala Zarak Ahma – spaľujúci temný oheň.