Bolo to dávno

PNP
Podporte scifi.sk
Marcó sa hrabal v poznámkach. Zatiaľ nadšene, ale s rastúcim zúfalstvom. Vedel, že to tu niekde bolo. Vedel, že to bolo dôležité. Vedel, že si to zvárazni-
„A toto?“ vytrhol ho zo sústredenia tenký hlások. „Čo robili s týmto?“ ťapkal mu hlas predmetom po ruke.
„Ukáž,“ vzdychol odovzdane. Možno malá pauza pomôže v zúfalstve. „To je diaľkový ovládač. Namierili ho na prijímač a menili jeho konfiguráciu. Farbu, zvuk. Alebo ho zapli. Alebo vypli. Proste ovládač, ale na diaľku.“
Dieťa s plastovým prístrojom zataveným do ochrannej pasty prestalo mávať. „Ale prečo?“ pýtalo sa ešte a zadumane skúmalo prekvapivo zachovalé detaily. Nikdy by predmetu nehádalo tisícky rokov.
Marcó vedel, že deti sa niekedy pýtajú len tak, z nudy. Ale Nina nie. Bral ju vážne, v jej otázkach vždy hľadal zmysel. „Pretože boli strašne primitívni. Nemali žiadne implantáty a hýbali sa ťažko. Vstať a manipulovať s prístrojom zblízka bolo pre nich únavne. Väčšinu svojho života sedeli, mali preto atrofované svalstvo. Musíš si predstaviť bežného človeka predspadovej éry ako takého pavúka – tučné brucho a tenké končatiny. Odrazu je diaľkový ovládač celkom logický, že?“ žmurkol na Ninu. Tá nadšene kývla, položila mu exponát na pult a zase niekam odbehla. Mal tak desať-pätnásť minút než zase s niečím pribehne. Sklad v múzeu bol pre ňu nekonečným dobrodružstvom! A jeho tešilo, že nemusí v práci sedieť sám.
„Pol jednej ráno,“ zamrmlal. Čas letí, keď má človek svoju prácu rád. Ale úplne podvádza, keď je v tej práci nejaký problém. A Marcó problém mal. Niekam zahrabal papiere ku nábženskej výstave. Bol to nový nález a v kruhoch nadšencov sa o ňom hovorilo so zatajeným dychom. Zatiaľ mali len niekoľko útržkov. Pár digitálnych odtlačkov zaseknutých v časovej slučke. Ich obsah sa im nedarilo pochopiť. Zdalo sa, že sú v koncoch a chýbajú im úplne základné pojmy, aby sa vôbec dokázali niekam pohnúť. Zatiaľ, čo slová nejaký zmysel ešte dávali, celé vety už nie. A tak, milí prahistorici, premýšľali, čo je to zmŕtvychvstanie, hriechy a o čom to vlastne hovoria nečakane prísne, priam až úsmevne pravidlá.
Vedeli, že zachytili rozhovory stoviek ľudí. Boli si skoro istí, že sa tí ľudia hádajú. O nábženstve! Šlo o nejaký rád žien?
„Áno, určite!“ premýšlali ďalej. „Šlo o práva rodičiek, o svätosť detí a ich lovcov, netvorov šíriacich hriech vraždy? A prejedania? A lenivosti? A tých detí bolo mnoho, ale v skutočnosti len jedno? A bol tam otec, ale zároveň nebol…?“
Marcó sa usmieval. Chvel sa nadšením. Nevedel sa dočkať ako im začnú kúsky skladačky viac a viac zapadať na správne miesta. Miloval prahistóriu.
„A toto?“ šťuchla doňho Nina. Bol to tučný zväzok papierových poznámok. Marcó sa veľmi snažil, aby pôsobil dobovo. Preväzoval ho šnúrou vyrobenou z vlastných vlasov, ako bolo zvykom. Písal doň síce len značky svojim implantátom, ale zároveň v ruke držal brko a na stole mával dokonalú napodobeninu kalamára. Cítil hrejivú nostalgiu tých krásnych, romantických a jednoduchých čias, ale odmietal čmárať tisícky poznámok po neohrabanom papieri ručne.
„Jéj, ty si šikovná! To som hľadal, moje poznámky!“ objal ju a spoločne rozbalili šuchotajúce hárky. V hlave sa mu okamžite začali zjavovať nákresy, na ktorých spolu s kolegami dlhé mesiace pracovali. Prikývol, všetko už v sklade je, stačí to poskladať.
* * *
„Stihli sme to presne podľa plánu, Nina! Ostatní sa sem prenesú o chvíľu. Páči sa ti to?“ pýtal sa jej unavený, ale spokojný Marcó. Stáli pred malou scénou, z ktorej dýchal duch pradávnych ľudí. Úplne vpredu bola svätá žena so svojim čerstvým potomkom. Dieťa žiarilo, pretože bolo tiež sväté. Okolie trpelo večnou zimou, padajúcim prachom a ťažko dýchateľným vzduchom. Následky jednej z mnohých celosvetových vojen minulosti. Lovci nábženiek sa plížili všade v okolí. Boli zhrbení, ťažení hriechom a vždy to boli muži. Mali primitívne zbrane, hoci tam sa prahistorici vôbec nezhodovali. Marcó preto šiel na vlastnú päsť a dal im do rúk bežné nástroje z domácnosti. Trápili sa aj vo vyobrazení svätej ženy. Nevedeli nikde zistiť ako dokázali dýchať v takom nehostinnom prostredí bez nádorov, deformácii. Usúdili teda, že už mali prístup k nejakým proto-implantátom. Nechceli ale medzi divákmi príliš rozprúdiť pohoršenie, keďže časovo to nesedelo. Marcó jej teda prelepil krk, vtipne prepojac primitívnu medicínu a možný vstup pre dýchací filter. Pozorný divák určite pochopí.
„Páči!“ pochválila Nina. „Amen!“ zašepkala.

xius

xius
Milovnik dun, bullet-time a ery videohier, ked este neboli graficke karty.

Diskusia

HB
Wow, parádička! Do kratučkého textu si napchal slušné množstvo lore a zaujímavých myšlienok, navyše nechýbalo občasné odľahčenie a celkový dojem, ktorý ostáva po prečítaní textu je o čosi vrstevnatejší, než u predchádzajúcich poviedok - bije sa vo mne feel good pocit (Nina), ale aj ťaživé precítenie tej hroznej vojny. Páčilo sa mi to.
25.09.2021

Magda Medvecká
Trochu neviem, čo napísať. Väčšinou sú tvoje poviedky také pomerne nadľahčené a humorné a/alebo feel good, ale tu mám pocit, že sa k tomu humoru pridalo trochu nejakého deep shit. Čo nie je zle! Páčilo sa mi to! Len to vo mne zanechalo pocit, že by si to zaslúžilo trochu rozpracovať a ešte prehĺbiť to hlboké, čo tam bolo naznačené a že chcem vedieť viac. Aj ten nápad s interpretáciou minulosti z nedostatočných dát sa mi dosť páčil :) Väčšinou je všetko v učebniciach podané tak jednoznačne, ale pravda je, že čím ďalej do minulosti ideme, tým menej toho máme a vieme a tu to bolo pekne naznačené.
25.09.2021

B.T. Niromwell
Páči sa mi, ako si ten nápad spracoval niečím takmer bez deja a stále záživným. A dezinterpretácia minulosti je najsuper téma, to je úplne skvelé.
25.09.2021

ama_rilla
Páčilo sa mi tvoje spracovanie námetu. Poňal si to svojsky, páči sa mi nápad s interpretovaním "pradávnych" dejín. Pri tom, ako si tam krátko opísal ľudstvo (predpokladám) našej doby, mi to vnuklo otázku, ako o nás asi budú rozmýšľať naši nasledovníci. Snáď zanechávame iný odkaz, akože sme boli "pavúci" ležiaci pred telkou :)
26.09.2021

xius
Tak-tak, B.T. a ama_rilla maju pravdu, to je len o zlej analyze buducich prahistorikov. (ten obrazok vyzeral ako strasne pokrutene krestanske/nabozenske vyobrazenie) Ziadny deep shit zamyslany nebol, ale votrel sa tam, zbojnik jeden! :)
26.09.2021

jd
Veľmi fajn. Super štylistika, slovná zásoba, striedanie dlhých a krátkych viet, živé dialógy. Sem-tam trochu neohrabane vložené prvky sci-fi (Nemali žiadne implantáty a hýbali sa ťažko.) Boli zhrbení, ťažení hriechom a vždy to boli muži. Symbolika alebo krutá pravda aj v dnešných dňoch?:-)
27.09.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.