Goran

Som priateľ zvierat, nie som pyšný na to, že som človek, ako mnohí iní ľudia. Chcel by som byť vtáčikom, ale zaľubujem sa do mačiek. Vo fantastike hľadám mýtopoetiku, odraz dokonalej krásy, ktorá nie je z tohto sveta, pocit zázračna a večnú túžbu po dobrodružstve.

Info

Prezývka Goran
Web:
Členom scifi.sk: 322 dní
Naposledy online: 23.09.2021
E-mail: goran.lenco@gmail.com
Facebook:
Instagram:
Twitter:
YouTube channel:
LinkedIn:
Snapchat:
Aktivita
Index:
Zbierka: 0
Ponúka / Hľadá: 0 / 0
Komentáre: 266
Články: 20
Poviedky: 17

Zbierka - ponúka

Goran ešte nepridal žiadne dielo do zoznamu, ktoré má navyše.

Zbierka - hľadá

Goran ešte nepridal žiadne dielo do zoznamu, ktoré hľadá.

Zbierka - najnovšie

Goran ešte nepridal žiadne dielo do svojej zbierky.

Diskusia

Samhain
Hm, nebolo to myslené ako invektíva, ale chápem, že to tak mohlo vyznieť a vyznelo. Pozri, písať vieš, ale keď robíš príbeh, - toto je o poviedkach, alebo aspoň niečom, čo sa tomu formou približuje. Ja mám rád aj iné útvary, ale i tie by snáď mali byť ucelené. Ak je to na pokračovanie či vyložene seriál, potom to tu radšej uveď, čitateľ nebude z toho jelito. Samhainu som porozumel, ale to mi skutočne nepríde ako dostačujúca pointa a záver príbehu.
23.09.2021 11:56:53

Samhain
Dobre, aj keby som bol úplne mimo (som? - nie som? budem ti azda veriť a potom PARDON), nie je to dobré, to som už tiež uviedol. Etická rovina bola poznámka pod čiarou. A to sa neodzrkadlilo na mojom hodnotení. Ostaňme čisto v literárnej rovine. Veď to sám píšeš - je to výňatok z väčšieho cyklu. Fragment. Čo z neho čitateľ má? Teoreticky môže taký kúsok fungovať osve. Tento ale nefunguje. Nie je to nič, len bizarný (čo je aspoň zaujímavé), opis jednej babči a toho, ako ide na cinter. Ináč, mám rád aj diela, ktoré sú úplne antihumánne, pokiaľ sú skutočne dobre podané. Ale to sú riedke výnimky. Viď. moja recenzia na dekadentné dielo literárneho expresionizmu Krik od Przybyszewského. Severské kriminálky nečítam. Iste sa tam nájdu výnimky, Henning Mankell, Karin Fossumová napr., ale väčšinou tie diela sú len priemerné a hroooozne vykonštruované a umelo vystavané na efekt. Pri kriminálkach, teda vlastne moderných detektívkach, čakám aspoň akú takú realistickosť, skrátka rekonštrukciu policajného vyšetrovania a (čistú) intelektuálnu hru s čitateľom, tzv. whodunit, teda čitateľ, postupne ako sa rozkrývajú rôzne indície, sa snaží vypátrať páchateľa. Žánrovo je ale väčšina severských detektívok skôr blízka extrémne preexponovaným filmovým thrillerom. Samoúčelné vyžívanie sa v explicitnom násilí mi vadí, lebo to je len prázdna póza. Ale aj tu sú výnimky. Horror, ktorý sa na nič nehrá a ide do toho s tým, že chce iba desiť či znechucovať, pokiaľ je famózne napísaný, tak dobre, to beriem ako výnimku z pravidla. Takého Clive Barkera (v jeho najlepších polohách) milujem. Taký Richard Laymon je ale napríklad príšerný diletant a absolútne netalentovaný autor. Pokiaľ spisovateľ vŕši detailne opísané zhovädilosti, je buďto latentný sadista alebo chce za každú cenu takýmto lacným trikom zaujať. Toto ale teraz to nevzťahuj na seba! To bola ďalšia poznámka pod čiaru. Uraziť som ťa nechcel, to naozaj nebolo mojím úmyslom, ale ak sa tak stalo, nezáleží na tom, tu na osobných citoch autorov nezáleží, záleží iba na ich diele. No chcem sa ti ospravedlniť, ak som ti krivdil (avšak môj názor na hodnotenie tvojej črty vplyv nemal), skutočne tvoj text na mňa ale takým dojmom pôsobil. Bolo by zaujímavé, keby sa k nemu vyjadrili - úprimne - aj nejakí iní čitatelia. Nemyslím si, že taký dojem by zanechal iba na mne.
23.09.2021 07:52:46

Samhain
Dve gwiazdičky. Jedna za írečitú slovenčinu a roztomilé výrazy, s ktorými sa v modernej dobe človek len tak ľahko nestretne. Druhá za pitoresknú atmosféru slovenského vidieka. Inak je to slabučké. Naozaj skôr taká akoby črta, nie poviedka. Čo si to pre nás vlastne pripravil? Jedna babka príde na cintor a skončí v močiari. A? Kde je pointa? Aha, náznak niečoho je v úplnom závere. Ale to asi najlepšie vystihla kratučká anotácia. A všetko aj prezradila. Stačí si prečítať toto staré ľudové múdro, toto príslovie, a čitateľovi dá viac ako celá črta. Ináč tam boli naznačenia zaujímavých reálií, celkom pozoruhodný kolorit, ale všetko ostalo nevyužité. Ďalej mi to veľmi vadilo z etického a mravného hľadiska. Je ľahké robiť si žarty zo slovenskej dediny, svojím spôsobom si to prostredie priam pýta. Nie je to ale, žiaľ, ani nič objavné. Je však úplne nízke robiť si žarty z jednoduchých ľudí, z takého toho človeka-milión, zo všedného života a utrpení, čo prináša. Navyše takýmto navýsosť nevhodným spôsobom. To nie je nadsádzka, to je vyvyšovanie sa a ponižovanie druhého. To je trápny prvoplánový cynizmus, nie irónia ani sarkazmus. To nie je humor, ktorý má potešiť, poučiť, prebudiť či jednoducho len zabaviť, to je iba zhadzovanie. Okrem toho, niet tam kúska, ktorý by naozaj vedel vyvolať smiech či vykúzliť úsmev. Je to názorovo vlastne satanizmus. Je to cool? Kdeže. Azda nemáš 17 rokov. "Tetka Lajčiakovie konečne dočítala uchytaný príbeh o Jóbovi, ťažko skúšanom veriacom, a pritisla si Písmo na prsia v záchvate empatie. Trikrát potratila, vždy skrz brutálne spôsoby nebožtíka manžela. A predsa verila, že skúšaná raz aj s ním prekročí brány Kráľovstva nebeského. Je to môj osud, opakovala si." Táto citácia neukazuje autorov nadhľad a briskný humor, ktorým by vedel poukázať na obmedzenosť ľudovej pobožnosti a tvrdé podmienky reálneho života, čo sa s nikým nemazná, ale jeho úbohý postoj. Prezieravý, pohrdlivý, odsudkový úškrn. Ale aj keď si toto odmyslíme, sústredím sa čisto len na text, tak je to literárne slabé.
22.09.2021 18:47:05

Pozor na koho sa dívate
malé post scriptum: Máš veľmi pekný popisok pod menom (možno najkrajší, čo som tu čítal), s tým sa nedá nesúhlasiť, je to trefné, pod to by som sa aj ja podpísal. Oprav si ale chybu - správne je "premýšľavá (bytosť)".
22.09.2021 08:54:36

Pozor na koho sa dívate
Ok, dobre, aj keď by som sa radšej zaoberal takou poviedkou, ktorú budem chváliť a nie haniť... vypíšem, čo je na nej zlé, čo nepôsobí dobre, čo nefunguje. Vieš, úplne inak by som pristupoval ku skromnému, milému, a hlavne mladému autorovi. Tam by som skromne a milo radil. Pracujem s mladými a mám ich rád a treba k nim byť zhovievavý, ale, a to zas vidíš, ako si krásne človek buduje predsudky, stereotypizuje, generalizuje, paušalizuje a čo ja viem čo ešte :) - keď má niekto prezývku - alias - alter ego - Nietzscrates Seeker of Arts, očakávam, že to bude synkretický umelec, filozof (reálne si čítal Nietzscheho aj Sokrata?! áno?!), intelektuál, modernista a zároveň milovník klasiky... alebo aj, a čo je najčastejšie, násťročný, či tesne po dvadsiatke, pozér, ktorý chce byť za každú cenu, násilne, strojene, (ne)umelo cool a "artsy". Po prečítaní poviedky sa všetko potvrdzuje. A že stereotypy nefungujú ;) Totižto presne taká je tá poviedka - pseudoumelecká, kváziintelektuálna, akožeexperimentálna, "pa"postmodernistická. Milujem umenie, mám rád experimenty, neznášam štylizovanie sa a pózovanie. Všetko musí vychádzať z hĺbky ducha a duše, nie byť vystavané na okázalý efekt. Ktorý navyše nefunguje. Máme tu hi-tech, skoro sci-fi prostredie, ktorého prípadný potenciál nie je nijako využitý, obmedzuje sa len na vágny opis, prípadné reálie teda vyšumejú totálne do stratena. Kulisy tvojho sveta nie sú ani poriadne vztýčené, a to, čo je v nich, nás necháva chladným. Máme tu postavy, o ktorých nič nevieme a nič sa o nich nedozvieme, nie sú nijako vykreslené, a to, samozrejme, nežiadam v krátkej poviedke (short story/ short short story) nejakú psychologickú drobnokresbu. Samotná firma nám tiež nie je nijako priblížená. Antagonisti i protagonisti príbehu, to sú len štatisti. A keď sme pri tom príbehu, kde je vlastne PRÍBEH? Kde je posolstvo príbehu? A... kde je jeho pointa? Čo konflikt, čo jeho zauzlenie a čo jeho rozuzlenie? "Príbeh" je ku koncu tak zamotaný, že ho ani nik nerozpletie. On vo svojej podstate ani nedáva zmysel. Ak dáva nejaký zmysel tebe, nechal si si to pre seba. Ide napokon len o skladačku absolútne nadsadených a dovedna poprepájaných nesúrodých nápadov. V tomto kontexte isté momenty deja, ľahká erotika s fotením či rituál alá Lovecraft (zas Lovecraft?! Chudák Lovecraft! - pritom skutočne sa dá jeho mytológia použiť aj inovatívne, viď niektoré poviedky v Čiernych krídlach Cthulhu), pôsobia až groteskne. Nechcene smiešne. Napokon, nie, ani formálna stránka textu nie je dobrá. To, že tam nie sú (alebo je veľmi málo) gramatických chýb a štylistika je ako tak v poriadku, neznamená, že forma je dobrá. Pokiaľ sa na nás chŕli priehrštie postáv, pričom so železnou pravidelnosťou je každá jedna opísaná vždy jednou vetou, tak má síce čitateľ predstavu, čo mal bodyguard, recepčná, aj trebárs hajzlaba oblečené, ale pre príbeh to je jednoducho irelevantné a čitateľa to nezaujíma (pokiaľ náhodou po večeroch neprispieva do magazínu Vogue). Štýl je tiež veľmi monotónny, nudný. Pripomína skoro až nejaký popisný scenár. On išiel tam a tam, urobil to a to, preložil hento a hento, vstúpil tými a tými dverami... uf. A čitateľa ani trochu nezaujíma, že tam je "čierna otočná stolička a oranžový konfekčný stolík". Celkom ináč by som k textu pristupoval - rozumej: rovnaký obsah, ale podaný nežnejšími slovami - ak by za tým bola jednoducho neskúsenosť, lenže podľa mňa z neho sála megalomanská snaha zaujať za každú cenu, ohúriť, oslniť čitateľa... Aleister Crowley a katolícky katechizmus, veď isteže. Ohromne mi to pripomína mladých "nezávislých" básnikov, ktorí v živote neprečítali jedinký verš od Ivana Kraska či Štefana Krčméryho, ale v miestnej art café vystúpia so spam poetry a súkajú zo seba verše typu: "Nad vertikálou tvojich nôh, sypem ti piesok do očí / aby som ich zožral / Je západ slnka - rodíš krvavo / Je hodina brannej výchovy - hod atómovým granátom / Reinkarnácia! Behemót!! Leviatan!!!" Póza, sebastrednosť, prázdnota - nič. Ak sa to ale zmení, necháš sa unášať mágiou príbehu a rozprávačstva, naozaj budeš chcieť čitateľa i potešiť i obohatiť, potom ti budem veľmi fandiť.
22.09.2021 08:48:56

Minirecenzie

Goran ešte nepridal žiadnu minirecenziu.

Poviedky

Cesta vysypaná hviezdami (Príbeh Stelly a Alana 5. časť)

Pred cestou vedúcou až za hviezdy treba dať zbohom všetkému a všetkým. Bude to posledné lúčenie pri poslednej ceste?

0 komentárov

Cesta vysypaná hviezdami (Príbeh Stelly a Alana 4. časť)

Stella a Alan zoči-voči spomienkam. Stella a Alan zoči-voči budúcnosti. A čaká ich vôbec nejaká? Sú hviezdy či len tma tam, kam sa musia uberať ich kroky?

0 komentárov

Piaty jazdec apokalypsy

Mená štyroch jazdcov apokalypsy sú: Vojna, Mor, Hlad a Smrť. Ale v Zjavení svätého Jána sa mlčí o ďalšom jazdcovi. Ten prichádza úplne nakoniec. Jeho meno je...

12 komentárov

Cesta vysypaná hviezdami (Príbeh Stelly a Alana 3. časť)

Doprajme si trochu pátosu, lebo to bude možno ten posledný komfort, ktorý si môžeme užiť... - Toto sú naši hrdinovia, toto je naša nádej,“ dramaticky prehlásil profesor vo chvíli, kedy sa pred novinár...

0 komentárov

Cesta vysypaná hviezdami (Príbeh Stelly a Alana 2. časť)

Alan rozpráva o dobe, v ktorej žije - o tom, čo si nevybral, ale aj o povinnosti, ktorú si zvolil prijať. O ceste, ktorá vedie ku hviezdam a ešte ďalej!

0 komentárov

Cesta vysypaná hviezdami (Príbeh Stelly a Alana 1. časť)

Jeden človek a jedno (nad)zviera sa musia postaviť vesmírnej hrozbe. Na úspechu či neúspechu tejto dvojice - samotára s veľkou melanchóliu v duši a obrovskej, inteligentnej, krásnej, no i smrtonosnej ...

0 komentárov