¡Damas, caballeros y monstruos! Do ringu nám tentoraz vtrhlo Mostroscopy, bojovka, ktorá sa snaží prebiť medzi velikánov ako Street Fighter, Tekken či Mortal Kombat. Ale miesto hyperrealistických efektov alebo anime štýlu tu máme niečo iné – kokteil 50. rokov, mexickej wrestlingovej estetiky a monštier, ktoré vyzerajú ako z B-čkového hororu. Ay caramba! Znie to super? Nuž, pozrime sa, či je to naozaj také sabroso (lahodné), ako sľubuje obal.

Hneď po spustení hry som sa cítil ako turista na mexickom trhu bez mapy – menu je síce štýlové, ale bez poriadneho návodu. Tréningová aréna? Holá, ako tortila bez náplne. Až po chvíli som v „challenges“ menu objavil poriadny tutoriál, ktorý konečne vysvetľoval kombá, špeciálne útoky aj systém hry. Niečo, ako keď ti niekto konečne vysvetlí, že guacamole sa nezohrieva v mikrovlnke.

Hra funguje na dvoch hlavných útočných tlačidlách – jedno na klasický útok a druhé na špeciálny. Kombinácie smerov a tlačidiel vytvárajú rozmanité pohyby, vďaka čomu má každý mostro (postava) svoj vlastný štýl. To, že je hra jednoduchá na ovládanie, ale neznamená, že je plytká – práve naopak. V Mostroscopy sa podarilo niečo zriedkavé: spojiť prístupnosť pre začiatočníkov s dostatočnou hĺbkou pre mierne pokročilých. Nebudeš tu točiť polkruhy (na ovládači) ako v Street Fighter, ale zábavu si užiješ.

Tu sa Mostroscopy fakt blysla – postavy sú šialene rôznorodé: wrestleri, mrtváci, rybáci, upíri, detektív s katanou, ¡gato chicas! – no čo viac si priať? Každý z nich má unikátnu hrateľnosť a štýl. Ale espera tantito (počkajte chvíľku), nie všetko je perfecto. Dvaja hrdinovia sú zamknutí - "otvoria sa" za kúpu iných hier, ktoré nie sú ani lokalizované?! Iných si zas musíš kúpiť v pase de temporada (season passe). Na indie hru...dosť extraño (zvláštne).

Kampaň? Skôr arkádový režim s pár obrázkami a sériou zápasov. Príbehová hĺbka? Niečo ako mexická telenovela bez zvratov. Nečakaj Mortal Kombat storytelling – skôr tréning pred turnajom. A hoci sa vďaka odlišným postavám bojuje vždy trochu inak, repetitívnosť sa rýchlo prejaví. Navyše, obťažnosť sa mení len minimálne a pokročilejšie hráčstvo bude hľadať výzvu márne

Online režim technicky existuje (v beta režime), ale keď som sa pokúsil nájsť zápas, bolo to ako volať do prázdnej arény. Nikde nikto. Aspoň že lokálny multiplayer je stále prístupný – no temer po 2 rokoch od vydania stále bez online hráčskej základne... To má Mostroscopy ťažké.

Niektoré možnosti v menu (ako „random/fuzzy difficulty“) spôsobujú chyby a softlocky – hra sa jednoducho sekne a musíš ju reštartovať. Je to, ako keď ti pri fieste niekto vyleje salsu do sombrera.

Grafika má retro filmový štýl, komiksové prestrihy, čiernobiele a iné filtre. Filtre, ktoré sa nedajú vypnúť niekedy atmosféru bojovej arény rušia, ale vo väčšine prípadov ju vkusne doplňujú. Ale modely postáv sú... otrasné. Nepomáha ani fakt, že niektoré útoky pôsobia trhane, prechody medzi animáciami sú kostrbaté a niektoré pozadia (arény) pôsobia sterilne. Nápady sú „tam“, ale prevedenie pokrivkáva.

Hudba? ¡Viva! Príjemný mix latinskej rytmiky a elektronického „herného“ soundtracku. Môžete ju počúvať aj v jukeboxe cez menu hry. Zvukové efekty fajn, ale nič nezabudnuteľné, niekedy dosť mimo. Je tu aj základný „voiceover“ - zopár hlášok postáv.

Mostroscopy je ako mexická tortila s originálnou plnkou, no s nedopečeným chlebom. Má šialený šarm, jednoduché ale zábavné ovládanie, jedinečné postavy a vizuálny nápad. Ale bojuje s vlastnými bugmi, chudobnou kampaňou, slabou AI a frustrujúcimi rozhodnutiami vývojárov, či dokonca limitmi framoworku Unity na ktorom hru robili. Pre fanúšikov netradičných bojoviek – najmä v lokálnej partii na lokálnej fieste – to môže byť zaujímavá ochutnávka mexickej hernej kuchyne. No ak hľadáš serióznejšie kombatové carnitas, poobzeraj sa radšej inde...

My hodnotíme: bastante bueno (celkom dobré)