Goran

Som priateľ zvierat, nie som pyšný na to, že som človek, ako mnohí iní ľudia. Chcel by som byť vtáčikom, ale zaľubujem sa do mačiek. Vo fantastike hľadám mýtopoetiku, odraz dokonalej krásy, ktorá nie je z tohto sveta, pocit zázračna a večnú túžbu po dobrodružstve.

Info

Prezývka Goran
Web:
Členom scifi.sk: 3 roky
Naposledy online: 30.04.2023
E-mail: goran.lenco@gmail.com
Facebook:
Instagram:
Twitter:
YouTube channel:
LinkedIn:
Snapchat:
Aktivita
Index:
Zbierka: 0
Ponúka / Hľadá: 0 / 0
Komentáre: 509
Články: 22
Poviedky: 28

Zbierka - ponúka

Goran ešte nepridal žiadne dielo do zoznamu, ktoré má navyše.

Zbierka - hľadá

Goran ešte nepridal žiadne dielo do zoznamu, ktoré hľadá.

Zbierka - najnovšie

Goran ešte nepridal žiadne dielo do svojej zbierky.

Diskusia

Pohladenie holubím krídlom
Jeroným (prepis tvojho mena do nášho jazykového prostredia, ktorý sa mi vždy veľmi páčil), to je úplne v poriadku, niekomu niečo sadne, inému zas nie, len treba sa pokúsiť o objektívnu kritiku, zas na druhej strane, áno, každý musí uznať, že dialógy pôsobia knihomoľsky, zastarano, nerealisticky a skutočne to nemá výrazné vyvrcholenie, nijaký dramatický záver, žiadny finálny zvrat ani prekvapivú pointu, psychologizácia postáv je plochá, skôr len naznačená, než rozpracovaná, atď., jasné, aj toto je pravda.
10.01.2023 21:33:17

Pohladenie holubím krídlom
Hm, nič tam nie je? Poetika výpovede, lyrickosť, atmosféra, krása slova a pohladenie duše citlivého človeka... ale možno nie všetko na každého funguje, a to je úplne v poriadku. Ani, samozrejme, netvrdím, že to je najlepšia poviedka kola. Aj keď ja mám o literatúre a "literárnosti" zrejme iné predstavy. Česť výnimkám, lebo už sa tu vyskytli skutočne nádherné texty, a nielen zručné z rozprávačského hľadiska, ale zopárkrát i dačo, čo by som slovesným umením nazval, ale asi nebude scifi.sk tou správnou platformou, vo väčšine prípadov sú preferované jednoduchšie, "zábavové" texty a žánrová spisba prevláda nad autorskou výpoveďou. Čoraz viac si uvedomujem limity a ohraničenia literárnej fantastiky v podobe, do akej sa vyvinula, a vôbec žánrovej literatúry, čitateľsky sa tiež od nej čoraz väčšmi odkláňam, literatúra má nekonečne veľa podôb a rozmanitých atribútov; možno by autor dokázal napísať pútavý strašidelný príbeh o duchovi, a možno to vôbec nebolo to, čo chcel spraviť, ale mal celkom iný úmysel... navidomoči sa tu však natíska otázka, načo tu posielať práce, ktoré sú inak koncipované a štruktúrované a nemajú šancu uspieť medzi fantasy, sci-fi či horrorovými príbehmi? Možno nemá všetko racionálnu odpoveď, možno sa chce autor len podeliť, nájsť spriaznenú dušu, pohladiť ju holubím krídlom... Ale tak či onak, je všetko v úplnom poriadku, každý čitateľ si niekde nájde to svoje, čo mu prinesie radosť, poučenie, uspokojenie.
10.01.2023 18:01:06

Vstať z popola
Ahojte, vďaka za milé slová i konštruktívnu kritiku, to si vážim. Ospravedlňujem sa, že z pôvodne veľmi aktívneho prispievateľa aj diskutéra som sa takmer celkom stiahol do úzadia (momentálne ani nepíšem, toto všetko sú trošku staršie práce, ktoré upravujem a posielam), snáď časom - a nie až tak za dlho - sa opäť do toho pustím s vervou a budem sa na stránkach sci-fi.sk objavovať viditeľnejšie. Príbeh i záver som koncipoval tak, aby si ho mohol podľa seba dotvoriť čitateľ, položil som predovšetkým otázku, odpoveď nie je explicitne prítomná, ani smrť odpovede nedáva, sama ich nevie. Odpovedať musí každý sám za seba, v smrti si napokon len TY sám. Ale nie je to tak, že ani autor netušil, čo vlastne chce, ba ani to nemienim zahovoriť tým, že je to ako symbolistická lyrická báseň, ktorú si musí každý dešifrovať subjektívne pre seba a podľa seba. Samozrejme, že som mal v hlave jasné riešenie konfliktu, konečné rozuzlenie. Informácie v texte aj sú prítomné, ale niečo je len letmo zmienené, dačo iné naznačené, viem, čitateľovi to neuľahčujem, takže to môže niekomu pripadať menej zrozumiteľné. Ospravedlňujem sa za doslovný výklad (varujem tých, čo ešte príbeh nečítali pred vyzradením záveru). Hlavný hrdina sa z ideových aj altruistických dôvodov rozhodne pre sebaobetu. Potlačí pud sebazáchovy a pomôže mu v tom ako aj jeho naturel, tak i ideológia ktorej verí a mýtus/archetyp s ktorým sa stotožňuje. Všetci sme však len ľudia, tvárou v tvár smrti zakolíše aj ten najstatočnejší, najmä ak má niekoho, koho miluje a kto zas miluje jeho ("Moja žena, deti na ďalekej Terre". - Zemi - "Za výhonok ľudstva snažiaci sa uchytiť na divokej a nepriateľskej planéte." (áno, príbeh sa odohráva kdesi ďaleko počas kolonizácie vesmíru na nepomenovanej planéte)). Vo chvíli absolútneho konca a bezprostredného zániku sa môže stať i dovtedy nemysliteľné: prehodnocovanie vlastných motívov, pochybnosti, spytovanie svedomia, zmena názorov, dokonca bezprostredný, okamžitý prerod, najmä ak nie je bezcharakterným človekom. Po tom, čo sa prebudí, metaforicky znovuzrodí, zisťuje, že žije - Smaragy ho nezabili práve pre jeho pokánie - darovali mu život. Teda nielenže ho neusmrtili, aj ho vyliečili z nákazy a samotný vírus sa v pôsobení na ich organizmus ukázal ako neúčinný, respektíve, tak hypotetizuje sám hrdina, Smaragy majú netušené schopnosti (liečenia) a pýta sa, aká je vlastne podstata, a aké sú možnosti týchto bytostí, ktorých sa ani poriadne neunúvali spoznať, namiesto toho rovno začali pľundrovať krajinu a viesť s nimi vojnu... Katarzia je však pre hrdinu dvojnásobne trpká, pretože tak či tak nemôže sám, bez pomoci, na planéte dlho prežiť. Jeho druhý život tak bude mať len krátke trvanie, navyše si uvedomuje, že zlyhal, že de facto zradil svojich ľudí. Napokon ani nezachránil kolonistov, a ani sám seba. Ale azda to predsa len zbytočné nebolo, pretože mal možnosť skutočne spoznať hĺbku svojho charakteru a to, čo sa raz stalo, čo spravil, kam až siahol a čo tam našiel - to sa neodstane, to mu už nikto nevezme. Ako to v iniciačných príbehoch býva, musel prejsť zdanlivou, alegorickou smrťou, aby objavil svoj potenciál, aby sa stal skutočným Človekom (a to môžeme len cez priznanie si chýb, cez zostup do hĺbok vlastného vnútra, cez prerod). Vedomý si toho, čo musí nastať, pripravuje sa v závere na, už neodvratnú, fyzickú smrť. Príbeh sa končí tam, kde sa začal, ale vlastne nemá koniec, tak ako naznačuje legenda o fénixovi. Pretože smrť nie je koncom, ale prechodom, taká je aj podstata viery toho človeka (možno i ľudí budúcnosti všeobecne). Takže aj keď je ťažké prijať materiálny koniec, nie je sa vlastne čoho báť, smrť je bránou, je transformáciou. Život je ako bájny fénix povstávajúci z popola. Je v neustálej premene, stále akoby zaniká, ale nikdy nezanikne celkom, jeho predpokladom je totiž on sám - život dáva život životu - zaisťuje si tak nekonečnosť. A či už je to myslené ako doslovná vierouka alebo hoc len ako podobenstvo, nebolo to zbytočné. Napokon zomiera ako dobrý človek. Ďakujem. A prajem vám veľa zábavy i napätia v tomto kole poviedok a tiež veľa osobných tvorivých úspechov.
02.11.2022 19:35:57

Vyhodnotenie výzvy Fantastická poviedka – druhé anonymné kolo 2022
ja sa budem tešiť - poviedky viacerých z vás si vždy rád prečítam.
17.05.2022 12:14:05

Minirecenzie

Goran ešte nepridal žiadnu minirecenziu.

Články

Svorka pri Vrchu kráľov

Príbeh od mladej autorky a s mladou hrdinkou je doslova na mieru ušitý pre mladých čitateľov obľubujúcich tzv. young adult fantasy. Chcete sa zasnívať, prežiť skutočné dobrodružstvo a nájsť pravú lásk...

0 komentárov

Putovanie po krajine snov s Boženou Lenčovou (+ukážka)

Pred časom vyšla pozoruhodná a ojedinelá zbierka fantastických poviedok PLANINA SNOV od Boženy Lenčovej. Keďže v diele autorky píšucej pre deti a mládež predstavuje útla knižka vzácnu a zvláštnu výnim...

0 komentárov

Dům na kopci – Shirley Jackson (recenzia)

Jeden z najdôležitejších hororov (presnejšie gotický román) 20. storočia a pravdepodobne najlepší príbeh o strašidelnom dome, aký jestvuje.

0 komentárov

Nekros a jiné noční můry – Brian Lumley (recenzia)

To, že je Brian Lumley jedným z veľmajstrov horroru a weird fiction, potvrdzuje táto výborná zbierka poviedok.

0 komentárov

Panteón majstrov hrôzy – Brian Lumley

Vari najlepší Lovecraftov pokračovateľ... Ale aj autor, ktorý dokázal byť sám sebou, a ktorý nám priniesol slávny Nekroskop.

0 komentárov

Poviedky

Pohladenie holubím krídlom

Na podobločnici zanechal svoje pierko... azda anjel? A naozaj sa máme pre čo báť duchov? Každý jeden potrebuje niekoho... druhého!

11 komentárov

Vstať z popola

Fénix je mocný symbol, ktorý ženie človeka za hranice prebádaného vesmíru i za hranice vlastných možností...

8 komentárov

Vidieť ohňovtáka a zomrieť

Sú traja na nepreskúmanej planéte. Faru - ich sprievodca a dobrodruh. Hakin - spisovateľ populárnych románov, ktorý túži obsah svojich kníh prežiť aj inak ako vo vlastnej fantázii. Kasam - bohatý dedi...

6 komentárov

Per aspera ad astra

Cez tŕne vedie cesta ku hviezdam...

10 komentárov

Oblačná mačacia princezná

Venujem všetkým milovníkom zvierat a špeciálne mačiek. Sú to naši spolupútnici životom, vážme si ich a majme ich radi, lebo milujú nezištne a sú často lepší než my! Táto próza mi vyšla v jednom časopi...

4 komentárov

Beštia a krásavica

Kto: dvaja nekonvenční vyšetrovatelia. Kedy: bližšie nešpecifikovaná neveľmi vzdialená budúcnosť. Kde: rozľahlé sídlo a priľahlé pozemky. Čo? - to, čo by sa možno zrodilo vo fantázii Doylea a Poea, to...

18 komentárov