"Vesmír nie je prázdny. Je len plný vecí, ktoré nikdy nemali pretnúť našu realitu."
Pravidlá fyziky sú našou jedinou ochranou pred absolútnym chaosom. Čo sa však stane, keď prestanú platiť?
Posádka prieskumnej lode Bellerophon je uprostred hlbokého vesmíru núdzovo prebudená z kryospánku. Senzory zachytili nemožné: anomáliu s absolútnou nulou, bez gravitácie a bez schopnosti odrážať svetlo. Objekt, ktorý nevyzerá ako plavidlo, ale skôr ako mŕtvy pixel na plátne nášho vesmíru.
Ovládač času, ktorý spraví z postavy psychicky narušeného človeka, keďže napriek tomu, že vracia čas a tak činy/tragédie/udalosti sa reálne nestanú, no on to pokaždom musel zažiť.
Žiť v plesnivom prístavnom meste nie je najideálnejšie. Pre dievča z ulice je svet malý a páchnuci. Jej jedinou cennosťou je kradnutý kabát, istotou hlad a zábavou okrádanie v uličkách prístavu. Všetko je to nekonečný kolobeh - až kým sa neobjaví muž s čiernou špirálou na hrudi. Stačí jeden hod kameňom a život, ktorý doposiaľ nemal cenu, zrazu naberie nový smer.
V svete, kde smrť prestala existovať, sa čas stal len prázdnym slovom.
Ľ'udia zabudli, čo znamená stratiť - a tým aj čo znamená žiť.
Gabriel, muž so zranenou dušou, sa ocitá uprostred sveta, ktorý sa rozpadá pod vlastnou večnosťou.
Medzi tichom, prachom a spomienkami hľadá odpoveď na jedinú otázku:
má život ešte cenu, ak nikdy neskončí?
Štyria kamaráti sa po dvadsiatich rokoch vracajú na miesto, kde ako deti zakopali svoje sny. Každý z nich medzitým dospel iným smerom, než si kedysi predstavoval.
Pri starom dubu ich čaká stretnutie, ktoré odhalí viac než len zabudnuté lístočky - odhalí pravdu o tom, čo z nich vyrástlo... a čo z ich snov ešte stále žije.
Poviedka o priateľstve, ktoré čas nezlomil, o životoch, ktoré sa nezastavili, a o nádeji, ktorá sa dá vykopať aj po rokoch.
Cesta, ktorá sa zužuje, more, ktoré syčí, a odliv, ktorý berie veci bez poškodenia. Poviedka o vnútornom priestore, kde sa hranice reality pomaly rozplývajú.
V časoch, keď sa svet ocitne v tme, ľudia prestanú vrhať tiene. Stanú sa nimi. No ani vo svete, v ktorom svetlo môže znamenať smrť, nemusí byť všetko stratené a nie každý zatratený.
Tento text je "pokračovanie", alebo skôr "uzavretie" poviedky na počkanie - 106. kolo na tému "Číham v tieňoch".
V svete, kde smrť prestala existovať, sa čas stal len prázdnym slovom.
Ľudia zabudli, čo znamená stratiť - a tým aj čo znamená žiť.
Gabriel, muž so zranenou dušou, sa ocitá uprostred sveta, ktorý sa rozpadá pod vlastnou večnosťou. Medzi tichom, prachom a spomienkami hľadá odpoveď na jedinú otázku:
má život ešte cenu, ak nikdy neskončí?