Počiatočný chaos, krach na burze a nepokoje po prvom roku zmiernili alebo úplne ustali a obrovská ne pozemská vec na nebi sa stala bežnou súčasťou života. Napokon, pár mesiacov dozadu čierne kocky konštrukciu dokončili, spojili obe vôle konce do dokonalej elipsy a...Zmizli. Rozpadli sa v prach. Nie však Elipsa, tá ostala nemo visieť nad veľkým jablkom, ako Oko na nebi.
„Hijé ty biela zdochlina,“ zaprskal na úbohé vznešené zviera a bodol ho pazúrikmi do slabín, nech sa pridá do trysku.
Jednorožec zagúľal očami. Mal sto chutí toho hajzlíka zhodiť. Aj sa to pokúšal, no ten jednoducho zaťal do kože a nech kúzelný tvor poskakoval ako mohol, stále sa ho nevedel zbaviť.