Nikdy nie je neskoro na vianočný slasher

Vždy som rád, keď sa v programe kín objaví rúbanica, ktorá nepochádza z dielní už prevarených vrahov, alebo ak je samotná značka pre širšie publikum známa len málo. Samotný slasher ako hororový podžáner môže ponúknuť oveľa viac, ako sa na prvý pohľad zdá a koniec koncov, to platí aj v prípade konceptu premiérovej snímky Tichá noc, krvavá noc. Námet pochádza z osemdesiatok, z knihy Slayride Paula Caimiho. Tá sa aj zo širšieho uhla pohľadu nestala nijako populárna, predaje boli obstojné, filmové spracovanie v nedohľadne, žiadna slayáda sa nekonala.

Lenže to by sme sa nesmeli nachádzať v USA osemdesiatych rokov. Miestne diváctvo bažilo po nových fiktívnych psychopatoch a tiež po hektolitroch krvi. A tak v roku 1984 vzniká prvé béčkové filmové spracovanie beštiálneho Santa Clausa v réžii Charlesa E. Selliera Jr. Snímka má runtime ani nie 80 minút, je svižná, má pár dobrých nápadov a tiež prekvapila rozpočtom – produkčne sa jej ujalo štúdio Tri-Star Pictures. Pozitívne ohlasy divákov na seba nenechali dlho čakať a v roku 2025 môžeme k tomuto titulu pokojne priradiť kultový fandom, keďže sa predovšetkým na hororových conoch a festivaloch v USA objavujú desiatky Santa Clausov so sekerami v rukách.

Silent Night, Deadly Night sa rozrástlo do veľkej série a v prípade tohtoročnej verzie sa jedná už o druhý reboot pôvodného filmu a zároveň je siedmym pokračovaním značky. Samotný koncept filmu je do veľkej miery ponukou samou osebe, produkcia pokojne môže chrliť nový film aj každé dva roky. Réžie a scenára sa chopil málo známy Mike P. Nelson, v hlavných úlohách sa predstavili Rohan Campbell a Ruby Modine.

Nápady by mali byť samozrejmosťou

Keď sme sa o filme rozprávali po odchode z kina, došli sme k názoru, že by pre diváka bolo najlepšie, ak by o snímke alebo rovno celej sérií, nevedel vôbec nič. Hlavne preto, že prvá polhodina hororu ponúka menej sústredený náhľad do života hlavnej postavy, rozprávanie skáče v časopriestore a motívoch a divák nemá barličku, ktorej by sa chytil. Obzvlášť v prvom akte je tento prístup vhodný a funkčný, napriek tomu že je natočený veľmi kostrbato, ale o tom neskôr.

Na celom koncepte si najviac vážim fakt, že nie je tak celkom priamočiary a v podstate má nadprirodzený charakter. Koľko f-kových filmov direct-to-video sa môže pochváliť nezmyselnými jatkami psychopatických vrahov! Tu je však tá jedna vrstva záujmu navyše. Divák sa pri zoznamovaní s hlavnou postavou môže uškŕňať, že sa v podstate jedná o variáciu Venoma, nezabúdajme však, že Venom Rubena Fleischera prišiel o viac ako tridsať rokov neskôr po pôvodnom Silent Night, Deadly Night. Viac prezradiť nechcem, to by som išiel do spoilerov, ale ak ste neznalí série, prekvapí vás síce očakávaný a tušený, ale príjemný zvrat.

Nápady prichádzajú aj s Billyho začlenením sa do novej komunity. Spoznáva ľudí, vytvára si na nich názor a sám seba konfrontuje otázkou, aký postoj k nim zaujme. Jeho interakcie sú plné očakávania, kedy už konečne vytiahne sekeru a aké budú následky jeho činov. Tie sú však pre scenáristu (a režiséra) nepodstatné a zdá sa, že stodolu za mestom si nikto nevšimol… V každom prípade pri Billym samotné nápady končia. Ak očakávate invenčné, zaujímavé a dobré natočené killy v štýle Nezvratného osudu, nedočkáte sa. Film v tomto ohľade pôsobí sterilne a obávam sa, že to súvisí s limitovanými schopnosťami pána režiséra. Slasher, ktorý divákovi neponúkne hneď niekoľko patologicko-katarzických momentov, si ani nezaslúži stáť na výslní.

No a keď sme pri postave Billyho, nedá mi nevrátiť sa k pôvodnému osemdesiatkovému filmu, kde je nám postava vykreslená dôslednejšie a pochopiteľnejšie. V originálnej verzii pracujeme s chlapcom, ktorý vyrástol v katolíckom sirotinci, má jasne diagnostikovanú psychickú vadu a všetky jeho charakterové črty sa spájajú v dospelosti pri prvom masakre. Vo verzii 2025 sledujeme mladého muža, ktorého konanie stavia na veľmi prostej potrebe všetkých cicavcov, sám sa ocitá častokrát až v komických situáciách a jeho konanie je ospravedlnené ezopovským motívom, ktorému uverí len málokto. Samotná morálna stránka konania hlavnej postavy je na pováženie, treba už len dúfať, že budúci rok nepríde niektorý zo žiakov na strednej do triedy so sekerou v ruke.

Podržme si značku, snáď ju znovu podojíme

Možno to vyznie úsmevne, ale spomínam si na anime Pán prsteňov: Vojna Rohirov, ktorý vznikol len preto, aby si mohlo štúdio Warner Bros. Pictures udržať na značku práva. Presne tak totiž pôsobí Silent Night, Deadly Night, predovšetkým po snahe o reboot z roku 2012. Hoci Mike P. Nelson zastáva pozíciu scenáristu aj režiséra, film pôsobí nekonzistentne, nerozumne strieda nálady a nevie na čo sa v ten ktorý moment zamerať. Máme tu dejovú linku v minulosti, ktorá je celkom rozumne prestrihaná so súčasnosťou, tam problém nevidím. Rovnako ako je snaha Billyho nájsť si životnú partnerku, ktorá síce v niektorých momentoch pripomína netflixovské You, ale v zásade funguje. (Dialóg v treťom akte v aute je čistý cringe, ale asi sa nedalo inak.)

Vo všetkom ostatnom vidím problém. Z akého dôvodu tam máme postavu policajta a bývalého frajera, ktorého konanie (a herecké stvárnenie) je úplne mimo moje chápanie. Záverečné prepojenie a vysvetlenie tejto postavy je nasilu a len podčiarkuje nemohúcnosť scenára vetviť jednotlivé dejové linky. Ďalší motív nám otvára susedka z hokejového tréningu. Ak by bol celý film taký ako scéna s ňou v stodole, jednalo by sa o okamžitú klasiku. Lenže ak by som od nej očakával, že nejakým spôsobom výraznejšie zasiahne do psychiky nášho hrdinu, alebo že jatky v stodole budú mať väčší zmysel pre dej vo filme, bol by som hlúpy.

Billyho spomínané začlenenie sa do komunity, vyvádzanie únoscu detí v novom meste, Billyho vzťah s „neznámym“ hlasom v jeho hlave, význam adventného kalendára,… Celé to pôsobí akoby si Nelson odškrtol všetky políčka čo chcel vo filme mať, ale vo výsledku nevie ako s nimi dôsledne pracovať a aký tón má snímka vo výsledku mať. Je to škoda, pretože film je základom na ozaj dobrú horúcu polievku. Čo bola čerešnička na torte, bola snaha vizuálne snímku vyrozprávať práve v retro štýle 80-tych rokov, čo nefungovalo už vôbec.

---

Záver: Tichá noc, krvavá noc je príjemným osviežením vo vianočných kinách plných podivných komédii a Avatara. Známy koncept je podporený niekoľkými zaujímavými nápadmi, Campbellovým výborným hereckým výkonom a guilty pleasure pocitom vidieť lacného Santu s odlepovacou bradou so sekerou v ruke. Snímka však trpí veľmi priemerným spracovaním, nezáujmom scenára o dôležité dejové body a samotným finále, ktoré je viac ako podpriemerné.

---

Hodnotenie: 50%

---

Tichá noc, krvavá noc

Vydanie: 2025

Krajina pôvodu: USA

Minutáž: 97 minút

Žáner: fantasy/horor/triler

Réžia a scenár: Mike P. Nelson

Hrajú: Rohan Campbell, Ruby Modine, Mark Acheson