Final Fall - brutálna sonda do chorobou zmáhanej mysle (recenzia)
Final Fall je ďalšou z radu psychologických hororových hier, ktoré sa snažia preniesť do svojich herných mechaník vážne psychické problémy hlavných postáv. Niektorým hrám v minulosti sa to podarilo dobre, iným menej. Ako obstála táto?
V hre Final Fall sa vžívate do role mladej ženy menom Ophelia, ktorá sa pokúsila o samovraždu. Je schizofrenička a práve toto ochorenie je dôvodom jej smutného činu. Neustále počuje hlasy, ktoré sa k nej prihovárajú, hovoria jej, aká je bezcenná, a nabádajú ju, aby všetko ukončila. Viaceré hry sa v minulosti snažili spracovať túto neľahkú tematiku. Z hlavy mi napadá hneď napr. DeathOmen, ktorý som mal možnosť hrať vďaka scifi.sk pomerne nedávno. U toho boli podľa mňa prvky schizoférnie zobrazené pomerne zaujímavo, avšak samotná hrateľnosť hry bola na nízkej úrovni. Ako obstál Final Fall?
Hra začína pomerne brutálne, keďže Ophelia sa prebúdza úplne nahá a od krvi. Objekt, v ktorom sa nachádza, je schátraná budova bývalej psychiatrickej liečebne. Moja prvá kritika hry prichádza už tu – aj keď Opheliino nahé telo nie je nijako sexualizované, scéna je spracovaná príliš explicitne a rozhodne som hre neveril, že táto dokonale upravená a skvele učesaná žena prežila nie tak dávno svoje absolútne dno. Rovnako si nemyslím, že bolo potrebné dávať nám pohľady na jej intímne partie, pocit skľúčenosti z nahoty v neznámom prostredí skutočne stačilo spracovať aj viac náznakovo. Nevadí, je to len drobná výčitka, keďže Ophelia si prakticky ihneď oblieka zakrvavené nemocničné pyžamo, v ktorom bude behať až do konca hry. Prakticky okamžite na to sa zoznamujeme s mechanikami, ktoré pripomínajú klasické survival horory na štýl pôvodného Resident Evilu. Na stole nájdete telefón, ktorým hru ukladáte, k dispozícii máte pomerne rozsiahly inventár, v ktorom budete prenášať nielen predmety, potrebné na postup v hre, ale aj zbrane (konkrétne rezák na koberce), ale aj lieky proti vašej chorobe. Hneď v prvej miestnosti navyše nachádzate kľúčik od inej izby, takže hra vás na začiatku skutočne "vedie za ručičku" a nemôžete zablúdiť.
Prakticky až po pozretie prvého CD so záznamom psychiatrického vyšetrenia Ophelie je hra prechádzkou ružovou záhradou. Jednoducho len zbierate predmety a posúvate sa postupne do ďalších a ďalších zákutí rozbitej psychiatrickej liečebne. To by však žiadneho nadšenca hororových hier asi dlho nebavilo, preto hra predstavuje svojich nepriateľov.
Halucinátori sú zhmotnenia Opheliinej diagnózy a sú to mocné bytosti, voči ktorým nemožno vyhrať.
Hra vám však umožňuje ich vplyv na Opheliinu psyché minimalizovať. Dávajte si na nich pozor, práve v tejto chvíli sa s vami Final Fall prestal hrajkať a ak nebudete Halucinátorom dostatočne vzdorovať alebo pred nimi utekať, po chvíli vašu hrdinku prinútia podrezať si rezákom na koberce hrdlo. Ďalšími antagonistami, ktorých počas hry stretnete, sú aj bývalí pracovníci a pacienti kliniky, ktorých však stretávate v akejsi krvilačnej forme pripomínajúcej zombie. Tu už nemá zmysel akokoľvek otáľať a musíte ich len poriadne zoznámiť s vašim rezákom. Súboje s nepriateľmi sú brutálne, krvavé a bolestivé. Rozhodne na Ophelii nechávajú následky, preto musíte pozorne sledovať jej zdravie. Našťastie, hra vám pomerne často ponúka aj predmety, ktoré vaše zdravie obnovujú.
V tejto pasáži hry prichádza aj jej azda najvýznamnejší prvok, ktorý rozhodne, či ju budete milovať, alebo nenávidieť. Sú to hádanky. Na prejdenie hry potrebujete rozriešiť väčšie množstvo skutočne náročných hádaniek. Či už budete prepínať svetlá na osvetlení, lúštiť kódy, alebo počítať písmená abecedy, hádanky vo Final Fall sú na oveľa vyššej úrovni obtiažnosti, než vo väčšine survival hororov, ktoré ste doposiaľ hrali. Sú náročné a nič vám nedarujú. Osobne som si ich veľmi užil, keďže rád počas hrania survival hororov dumám nad riešením hádaniek. Toto však nie sú jednoduché hľadania kódov ako v Resident Evil. Vo Final Fall musíte hru skutočne vnímať. Čítať každý jeden dokument, všímať si detaily a hrať sa s kódovaným písmom, alebo dokonca notovým zápisom. Aby som vás ale neodstrašil, hra ponúka aj akúsi formu nižšej obtiažnosti – ak si s hádankou skutočne neviete dať rady, niekedy pri nej stojí aj telefón, ktorý keď použijete, tajomný volajúci vám ponúkne nápovedu. Osobne však odporúčam telefón použiť jedine, ak by ste fakt ostali na hádanke zaseknutí a nevedeli sa pohnúť ďalej, keďže nápovedy z telefónu bývajú pomerne priamočiare a odhaľujú viac, než by mohli.
Mechanika, ktorá mi prišla osobne najviac inovatívna a najlepšie zhŕňajúca rámcovú myšlienku hry, je fakt, že niektoré predmety v hre vám umožňujú samovraždu dokonať. Príkladom je už len samotný rezák na koberce, ale i viaceré oprátky, ktoré nájdete. Jeden váš klik a Ophelia to skutočne urobí. Poviete si, však prečo to nevyskúšať, potom načítam uloženú hru a budem pokračovať. Nebude to však také jednoduché.
Ak sa pod vašim vedením Ophelia zabije, hra nielenže končí, ale vaša uložená hra sa rovno vymaže a môžete začať úplne nanovo. Brutálna mechanika, avšak skvele charakterizujúca definitívnosť tohto činu. Final Fall sa s hráčom ani v tomto aspekte nemazná.
Po technickej stránke hra beží viac-menej plynulo aj na vysokých nastaveniach. Z tohto hľadiska jej nemám čo vytknúť, vyzerá moderne, pekne, detailne a je plne hrateľná. V niektorých aspektoch by si ešte zaslúžila drobné vyladenie, avšak ide len o absolútne drobnosti.
Aby som to zhrnul...
Final Fall sa mi páčil. Ba čo, páčil sa mi veľmi. Je to krutá hra, avšak taká aj chcela a mala byť. Ak sa vydáte spolu s Opheliou na jej cestu plnú pochopenia svojej vlastnej bolesti, prekonávania pocitu samoty a straty miesta na tomto svete, ale i čelenia svojich démonom a hľadania pravdy o svojej minulosti, nájdete surovú, avšak uspokojujúcu a svojim spôsobom krásnu hru. Ďakujem za tento zážitok.
