Pocit úžasu Jurka Malíčka (máj 2019)

Už sa o ňom napísalo a nahovorilo veľa a ešte sa toho aj veľa povie. Hovoríme o Game of Thrones (Hra o tróny), veľdiele, ktoré si získalo mnoho fanúšikov aj medzi publikom hlavného prúdu, aby ich tento rok v poslednej sérii dorazilo. Čo na to Jurko Malíček?

Rok 2001, Peter Jackson dokončil prvý diel PaPrsa, fantasy vstupuje okázalo do mainstreamu. Prvý film predstavuje okamžitý sukces, na druhé dva bude treba čakať. Rok, dva. Sú však ľudia, viem minimálne o jednom, ktorý do kina nešiel. Fanúšik, obrovský, angažovaný, fanatický. Keď film vyšiel na DVD v takej tej nádhernej rozšírenej zberateľskej kolekcii, samozrejme si ju kúpil, s druhým dielom to isté. Filmy však stále nevidel. Naschvál, ani jednotku, ani dvojku, šiel na ne až v rámci maratónu pred trojkou. Počkal si a dočkal sa a vraj to bolo vynikajúce, dokonalý filmový zážitok, nálož nerozdelená dvakrát ročným čakaním. A zrazu už jeho počínanie nebolo absurdné, naopak dávalo úplný zmysel.

Pri Hre o tróny, hneď na konci prvej série, keď Starka skrátili o hlavu, som sa rozhodol, že sa zachovám podobne, že jednoducho počkám, kým seriál úplne skončí. Nepodarilo sa, vydržal som do piatej série, čo spätne vyhodnocujem ako chybu, mal so počkať. Ale to už je jedno, nevadí, Hru o tróny som bingwatchingol v troch veľkých etapách. Prvú sériu naraz, druhú až piatu a teraz šiestu až ôsmu. A keďže mi nevadia spoilery, naopak, rád viem o diele dopredu, čo ma čaká, aby som mohol hĺbať nad kvalitou, všetko so sledoval, vedel kto zomrie, kto prežije a tak ďalej. Seriál samotný ma tak vlastne z hľadiska príbehu nemal čím prekvapiť, mohla ma prekvapiť iba forma, spôsob ako je to spracované, a tu musím skonštatovať, že čom videl, bolo výborné.

A to vravím ako čitateľ, ktorý s Hrou o tróny začal takmer pred dvadsiatimi rokmi a už sa pomaly zmierujem s tým, že Martin to nikdy nedopíše.

Na druhej strane, viem si predstaviť tú nekonečnú frustráciu a v konečnom dôsledku azda i sklamanie, ktoré by som cítil, ak by som sa na Hry o tróny díval tak, ako sa malo. Týždeň po týždni, vždy aktuálnu epizódu plnú dramatických zvratov, extrémne populárny seriál, ktorý si zamilovali aj ľudia, čo vlastne fantasy nemusia.

Asi by ma naozaj hnevalo, že seriál sa rozpustil práve vo svojej vlastnej forme, že rozprávanie sa v ňom zmenilo na príbeh, že tvorcovia už naozaj nevedeli, ako sa fanúšikom zavďačiť a zároveň si uchovať dôstojnosť a to všetko. Akože vyslovené hlúposti, ktoré by nevadili, ak by sa aj sám seriál nestal hlúpy. Chvíľu sa zdá, že naozaj všetci zahynuli, a v ďalšej epizóde zistíme, že prežila polovica armády.

Hlúposti, somariny, nedôležité veci, Hru o tróny totiž ničilo čosi iné.

Jej obrovská, extrémna popularita, ktorá nesúvisí s popularitou predlohy – akoto bolo v Tolkienovom prípade, ale ide sama za seba, prinajmenšom odvtedy, odkedy začali epizódy Hry o tróny vznikať nezávisle, bez existencie literárnej predlohy.

Tam sa totiž základný koncept – rozprávanie sa zmenilo na príbeh a zrazu to muselo smerovať k nejakej pointe a už bolo zle. Hra o tróny totiž naozaj výborne ilustruje, že fantasy nie je pre každého a keď pre každého chce byť, už to nie je fantasy a vôbec, ak sa seriózne dívame na príbeh s drakmi a nemŕtvymi, nikto od nás nemôže čakať, že pripustíme, že sme sa dívali zbytočne.

Iné som ale vlastne pôvodne chcel, zamyslieť sa nad tým, aké ďalšie veľké klasické epické fantasy by som rád videl sfilmované.

Zelazneho Amber, napríklad, alebo Trón z dračích kostí Tada Williamsa. Alebo Gemmella, Legendu, Tuláka, tento cyklus, či znova nakrútené Zememorie Ursuly Le Guinovej a Bradleyovej Tiene Avalonu, tých veľkých fantasy ság hodných sfilmovania je vlastne celkom dosť. Lenže, keď tak teraz nad tým premýšľam znova, vlastne som rád, že ich sfilmované asi nikdy neuvidím. Nie takým veľkorysým spôsobom, ako Hru o tróny. Lebo ak by k tomu naozaj došlo, to čo ma na nich baví najviac – že naozaj sú fundamentálne fantasy, by znova muselo ustúpiť tomu, že dívať sa budú aj ľudia, ktorí vlastne fantasy nemusia. A dopadlo by to presne takto nejako – ako seriál, v ktorom fantasy ustupuje akejsi fikčnej histórii a väčšina fantazijného ozvláštnenia sa vytratí, lebo mainstream by to jednoducho nezobral.

Lebo v konečnom dôsledku naozaj platí, že naozaj dobré poctivé fantasy, podobne ako sci fi, nemá v mainstreame čo hľadať.


Juraj Malíček
Teoretik pokultúry, azda jediný človek na svete, ktorému sa podarilo dva krát priviesť ku koncu ten istý časopis. R.I.P. Fantázia - on za to môže. Príležitostne publikuje, rád nakupuje v papiernictve a vo videohrách preferuje brokovnicu.

Diskusia

jurinko
Nerad by som videl sfilmovaneho Gemmella,ale nie preto, ze plati, ze naozaj dobre SF/F v mainstreame nema co hladat. Pretoze to vobec neplati.
Ked SF/F prestane mat mindraky z mainstreamu ako z niecoho kvalitneho (cim mainstream nie je), k comu sa ma vo svojej podivnej brakovitosti priblizit (nema), tak sa budeme moct oslobodit z toho dualneho vnimania, z toho akehosi falosneho konfliktu, a budeme si moct priznat, ze kvalita a popularita takmer nikdy nie su spojene v jednom diele (absolutna cest a obdiv vynimkam), ze mainstream obsahuje hromady nekvalitneho braku, ktory sa tam dostal len preto, lebo sa paci masam (a.k.a. neurazi), ze kvalitne veci sa najdu v kazdom zanri a ze tak, ako spravidla nebyva spojenie kvality a popularity (jeden koniec krivky), tak to spravidla ani nebyva naopak - ze to, co sa paci malo ludom, sa im paci iba preto, lebo je to tak hrozne kvalitne. Nie je to ...
04.06.2019

jurinko
[pokr.] tak. Neexistuje "klub osvietenych", ktori "vedia" (co je dobre) a bojuju s tymi ostatnymi, ktori tomu nerozumeju (a preto sa im nepaci, cojaviem, Heinlein). Ci uz sa za takych povazuju mainstreamovi konzumenti z kina, alebo cudacki zakomplexovanci, pozerajuci sa na podivne okrajovosti v tme vlastnej izby. Ziadna taka dualita neexistuje, vsetko je jednym, kvalita sa neurcuje podla popularity, lebo s nou takmer nijako nesuvisi, ani sa neurcuje podla zanra.
Kvalita je iba jedna, a je taka subjektivna, ako iba nazory vedia byt. Okrajovost, resp. mainstreamovost, to su len nalepky, iluzia, snaha zaradit sa do nejakej skupiny a vymedzit sa proti nejakej inej skupine. "Oni su cudni, lebo sa im nepaci to, co nam", povie tak konzument, ako si to pomysli geek (lebo sa predsa poriadne s nikym nebavi :-) ). Rovnako, ako povedia: "Tamti tomu nerozumeju, TOTO je skutocna kvalita!", ci ...
04.06.2019

jurinko
[pokr.] "Ja nepisem SF/F, ja predsa pisem vysoke a kvalitne umenie." (o tom tu bol minule clanok)
A pritom su vsetky tieto postoje mimo. Netreba sa delit, netreba mat mindraky, netreba sa vymedzovat, ci (naopak) snazit sa prisposobovat.
Treba si to len uzit.
A ak nam v tom nieco brani, tak to kludne povedzme a najdime si to, co sa nam pacit bude. Kaslime na skatulky a na to, co si podla niekoho ineho mame mysliet. Su to nepodstatne blbosti, ktore nas iba zatazuju a znizuju tu radost, ktoru by sme z umenia vsetci mali mat. A ak sa nahodou stane, ze sa nieco, co sa paci nam, paci aj ostatnym, ze je to zaroven aj popularne, tak je to iba bonus, ale som presvedceny, ze by to nemalo byt nijakym kriteriom nicoho.
Pretoze nech je kvalita akokolvek subjektivna, napokon ide (podla mna) vzdy iba o nu.
04.06.2019

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami

Súvisiace objekty SFDB