Pocit úžasu Jurka Malíčka (máj 2019)

Už sa o ňom napísalo a nahovorilo veľa a ešte sa toho aj veľa povie. Hovoríme o Game of Thrones (Hra o tróny), veľdiele, ktoré si získalo mnoho fanúšikov aj medzi publikom hlavného prúdu, aby ich tento rok v poslednej sérii dorazilo. Čo na to Jurko Malíček?

Rok 2001, Peter Jackson dokončil prvý diel PaPrsa, fantasy vstupuje okázalo do mainstreamu. Prvý film predstavuje okamžitý sukces, na druhé dva bude treba čakať. Rok, dva. Sú však ľudia, viem minimálne o jednom, ktorý do kina nešiel. Fanúšik, obrovský, angažovaný, fanatický. Keď film vyšiel na DVD v takej tej nádhernej rozšírenej zberateľskej kolekcii, samozrejme si ju kúpil, s druhým dielom to isté. Filmy však stále nevidel. Naschvál, ani jednotku, ani dvojku, šiel na ne až v rámci maratónu pred trojkou. Počkal si a dočkal sa a vraj to bolo vynikajúce, dokonalý filmový zážitok, nálož nerozdelená dvakrát ročným čakaním. A zrazu už jeho počínanie nebolo absurdné, naopak dávalo úplný zmysel.

Pri Hre o tróny, hneď na konci prvej série, keď Starka skrátili o hlavu, som sa rozhodol, že sa zachovám podobne, že jednoducho počkám, kým seriál úplne skončí. Nepodarilo sa, vydržal som do piatej série, čo spätne vyhodnocujem ako chybu, mal so počkať. Ale to už je jedno, nevadí, Hru o tróny som bingwatchingol v troch veľkých etapách. Prvú sériu naraz, druhú až piatu a teraz šiestu až ôsmu. A keďže mi nevadia spoilery, naopak, rád viem o diele dopredu, čo ma čaká, aby som mohol hĺbať nad kvalitou, všetko so sledoval, vedel kto zomrie, kto prežije a tak ďalej. Seriál samotný ma tak vlastne z hľadiska príbehu nemal čím prekvapiť, mohla ma prekvapiť iba forma, spôsob ako je to spracované, a tu musím skonštatovať, že čom videl, bolo výborné.

A to vravím ako čitateľ, ktorý s Hrou o tróny začal takmer pred dvadsiatimi rokmi a už sa pomaly zmierujem s tým, že Martin to nikdy nedopíše.

Na druhej strane, viem si predstaviť tú nekonečnú frustráciu a v konečnom dôsledku azda i sklamanie, ktoré by som cítil, ak by som sa na Hry o tróny díval tak, ako sa malo. Týždeň po týždni, vždy aktuálnu epizódu plnú dramatických zvratov, extrémne populárny seriál, ktorý si zamilovali aj ľudia, čo vlastne fantasy nemusia.

Asi by ma naozaj hnevalo, že seriál sa rozpustil práve vo svojej vlastnej forme, že rozprávanie sa v ňom zmenilo na príbeh, že tvorcovia už naozaj nevedeli, ako sa fanúšikom zavďačiť a zároveň si uchovať dôstojnosť a to všetko. Akože vyslovené hlúposti, ktoré by nevadili, ak by sa aj sám seriál nestal hlúpy. Chvíľu sa zdá, že naozaj všetci zahynuli, a v ďalšej epizóde zistíme, že prežila polovica armády.

Hlúposti, somariny, nedôležité veci, Hru o tróny totiž ničilo čosi iné.

Jej obrovská, extrémna popularita, ktorá nesúvisí s popularitou predlohy – akoto bolo v Tolkienovom prípade, ale ide sama za seba, prinajmenšom odvtedy, odkedy začali epizódy Hry o tróny vznikať nezávisle, bez existencie literárnej predlohy.

Tam sa totiž základný koncept – rozprávanie sa zmenilo na príbeh a zrazu to muselo smerovať k nejakej pointe a už bolo zle. Hra o tróny totiž naozaj výborne ilustruje, že fantasy nie je pre každého a keď pre každého chce byť, už to nie je fantasy a vôbec, ak sa seriózne dívame na príbeh s drakmi a nemŕtvymi, nikto od nás nemôže čakať, že pripustíme, že sme sa dívali zbytočne.

Iné som ale vlastne pôvodne chcel, zamyslieť sa nad tým, aké ďalšie veľké klasické epické fantasy by som rád videl sfilmované.

Zelazneho Amber, napríklad, alebo Trón z dračích kostí Tada Williamsa. Alebo Gemmella, Legendu, Tuláka, tento cyklus, či znova nakrútené Zememorie Ursuly Le Guinovej a Bradleyovej Tiene Avalonu, tých veľkých fantasy ság hodných sfilmovania je vlastne celkom dosť. Lenže, keď tak teraz nad tým premýšľam znova, vlastne som rád, že ich sfilmované asi nikdy neuvidím. Nie takým veľkorysým spôsobom, ako Hru o tróny. Lebo ak by k tomu naozaj došlo, to čo ma na nich baví najviac – že naozaj sú fundamentálne fantasy, by znova muselo ustúpiť tomu, že dívať sa budú aj ľudia, ktorí vlastne fantasy nemusia. A dopadlo by to presne takto nejako – ako seriál, v ktorom fantasy ustupuje akejsi fikčnej histórii a väčšina fantazijného ozvláštnenia sa vytratí, lebo mainstream by to jednoducho nezobral.

Lebo v konečnom dôsledku naozaj platí, že naozaj dobré poctivé fantasy, podobne ako sci fi, nemá v mainstreame čo hľadať.


Juraj Malíček
Teoretik pokultúry, azda jediný človek na svete, ktorému sa podarilo dva krát priviesť ku koncu ten istý časopis. R.I.P. Fantázia - on za to môže. Príležitostne publikuje, rád nakupuje v papiernictve a vo videohrách preferuje brokovnicu.

Diskusia

jurinko
Nerad by som videl sfilmovaneho Gemmella,ale nie preto, ze plati, ze naozaj dobre SF/F v mainstreame nema co hladat. Pretoze to vobec neplati.
Ked SF/F prestane mat mindraky z mainstreamu ako z niecoho kvalitneho (cim mainstream nie je), k comu sa ma vo svojej podivnej brakovitosti priblizit (nema), tak sa budeme moct oslobodit z toho dualneho vnimania, z toho akehosi falosneho konfliktu, a budeme si moct priznat, ze kvalita a popularita takmer nikdy nie su spojene v jednom diele (absolutna cest a obdiv vynimkam), ze mainstream obsahuje hromady nekvalitneho braku, ktory sa tam dostal len preto, lebo sa paci masam (a.k.a. neurazi), ze kvalitne veci sa najdu v kazdom zanri a ze tak, ako spravidla nebyva spojenie kvality a popularity (jeden koniec krivky), tak to spravidla ani nebyva naopak - ze to, co sa paci malo ludom, sa im paci iba preto, lebo je to tak hrozne kvalitne. Nie je to ...
04.06.2019

jurinko
[pokr.] tak. Neexistuje "klub osvietenych", ktori "vedia" (co je dobre) a bojuju s tymi ostatnymi, ktori tomu nerozumeju (a preto sa im nepaci, cojaviem, Heinlein). Ci uz sa za takych povazuju mainstreamovi konzumenti z kina, alebo cudacki zakomplexovanci, pozerajuci sa na podivne okrajovosti v tme vlastnej izby. Ziadna taka dualita neexistuje, vsetko je jednym, kvalita sa neurcuje podla popularity, lebo s nou takmer nijako nesuvisi, ani sa neurcuje podla zanra.
Kvalita je iba jedna, a je taka subjektivna, ako iba nazory vedia byt. Okrajovost, resp. mainstreamovost, to su len nalepky, iluzia, snaha zaradit sa do nejakej skupiny a vymedzit sa proti nejakej inej skupine. "Oni su cudni, lebo sa im nepaci to, co nam", povie tak konzument, ako si to pomysli geek (lebo sa predsa poriadne s nikym nebavi :-) ). Rovnako, ako povedia: "Tamti tomu nerozumeju, TOTO je skutocna kvalita!", ci ...
04.06.2019

jurinko
[pokr.] "Ja nepisem SF/F, ja predsa pisem vysoke a kvalitne umenie." (o tom tu bol minule clanok)
A pritom su vsetky tieto postoje mimo. Netreba sa delit, netreba mat mindraky, netreba sa vymedzovat, ci (naopak) snazit sa prisposobovat.
Treba si to len uzit.
A ak nam v tom nieco brani, tak to kludne povedzme a najdime si to, co sa nam pacit bude. Kaslime na skatulky a na to, co si podla niekoho ineho mame mysliet. Su to nepodstatne blbosti, ktore nas iba zatazuju a znizuju tu radost, ktoru by sme z umenia vsetci mali mat. A ak sa nahodou stane, ze sa nieco, co sa paci nam, paci aj ostatnym, ze je to zaroven aj popularne, tak je to iba bonus, ale som presvedceny, ze by to nemalo byt nijakym kriteriom nicoho.
Pretoze nech je kvalita akokolvek subjektivna, napokon ide (podla mna) vzdy iba o nu.
04.06.2019

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami

Súvisiace objekty SFDB

Ďalšie články a poviedky v téme Pocit úžasu Jurka Malíčka

Pocit úžasu Jurka Malíčka (jún 2019)

Ako veľmi prístupný je mainstream k fantastike? Alebo sa fantastika už tak votrela do mainstreamu, že ju už v ňom ani nevnímame, aj keď na nás kričí priam excelentným spôsobom? Jurko Malíček tému exemplifikuje na príklade aktuálneho filmu Yesterday.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (máj 2019)

Už sa o ňom napísalo a nahovorilo veľa a ešte sa toho aj veľa povie. Hovoríme o Game of Thrones (Hra o tróny), veľdiele, ktoré si získalo mnoho fanúšikov aj medzi publikom hlavného prúdu, aby ich tento rok v poslednej sérii dorazilo. Čo na to Jurko Malíček?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (marec 2019)

Tak nám znova idú regulovať internet. Znova problém s autorskými právami, znova najblbšie možné riešenie, z ktorého autori aj tak nič nebudú mať, a znova sa časť počítačovo gramotnejších užívateľov presunie hlbšie. Na Dark Web, samozrejme.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (február 2019)

Nie všetci to pochopia, nie všetci si tým prešli a budú prežívať tú bázeň, ktorú opisuje Jurko Malíček vo svojom pravidelnom stĺpčeku u nás v magazíne tento mesiac. A je to aj dobré, že pre mladú generáciu bude toto tá ich Duna.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (január 2019)

Takže 2019? No dobre, opäť nás čaká extrémna hojnosť, prakticky niet týždňa, čo by v kinách nemal premiéru minimálne jeden film, čo treba vidieť. Do kina teda pôjdem minimálne 52 krát a nič na tom nemení ani skutočnosť, že päť krát už som tohto roku v kine bol.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (december 2018)

Píšete aj vy list Ježiškovi alebo si len ukladáte veci do "Zoznamov prianí" na online stránkach a tajne dúfate, že ich tam niekto z Vašich blízkych nájde? V oboch prípadoch je pocit úžasu pri splnenom prianí na mieste. A aký darček by si prial Jurko Malíček?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (november 2018)

Stan Lee bol skutočne niekto, muž Marvelu, emblematický a symbolický hrdina, autor, ktorému sa podarilo zmeniť komiksy dramatickým spôsobom.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (október 2018)

Fantastika je pre ľudí, čo ich realita nudí, zvykol som si zaveršovať, keď mi niekto znova položil otázku a nerozumel odpovedi.

42, samozrejme.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (september 2018)

Predátor je späť, štvrtý film, tretie pokračovanie v priamej línii, alebo siedmy, ak vezmeme do úvahy aj tie nešťastné crossovery s Votrelcami, čo sa na rozdiel od videohier, knižiek a komiksov tak zúfalo nepodarili. Vlastne celé to nie je najšťastnejšie, Predátorova filmová séria totiž akoby bez Arnolda nemala príliš zmysel.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (august 2018)

Letné dovolenky, voda, oddych... a k tomu knižka. Jurko Malíček prežil s niekoľnými na dovolenkách pocity úžasu a chce sa s vami o ne podeliť. A čo vy, ktoré letné knižné dobrodružstvá vám navždy ostanú v pamäti.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (júl 2018)

Popkultúrne dokumenty. Sem smerujem – inšpirovaný bonusmi k Ready Player One – k celovečerným dokumentárnym filmom akosi tematizujúcim populárnu kultúru. Je ich mimoriadne veľa a ďalšie stále vznikajú a je na ich fascinujúce, že dokážu zachytiť a sprostredkovať čaro fanúšikovstva v tých najrozmanitejších podobách.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (jún 2018)

Tak som zase neoslávil Uterákový deň. Už je to viac ako mesiac, teda stará, až mŕtva záležitosť, dávno zabudnutá vec, ktorú som mal dávno vypustiť z hlavy, ale akosi to nejde. Ten 25. máj totiž akoby bol zakliaty, evidujem ten dátum samozrejme, značím v kalendári, aj v poznámkach a tak ďalej a napriek tomu sa mi ešte nepodarilo ten uterák vytiahnuť a prehodiť si ho cez tašku...

Pocit úžasu Jurka Malíčka (máj 2018)

Luke Darth Vaderov syn? Čo ti hrabe? Nehrabe, v trojke sa to vysvetlí, na konci je tam už dobrý Vader aj s Yodom, sú mŕtvi, ale ako duchovia, čo znamená, že v roku 1985 už som mal pravdepodobne za sebou aj Návrat Jediho, a dôležité je to iba preto, že si uvedomujem, že Hviezdne vojny sú súčasťou môjho života už minimálne tridsať tri rokov.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (apríl 2018)

Máte aj vy svoju záležitosť medzi dielami žánrov fantastiky, ktorá vás drží natoľko, že vás núti sa do jej hlbín ponárať stále viac a viac, hlbšie a hlbšie a odkrývať tak jednotlivé poklady, ktoré do nej ()možno chcene alebo nechcene) zapracovali autori? To dielo, ktoré vo vás vyvoláva pocit úžasu?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (marec 2018)

Keby som chcel byť patetický, napísal by som, že na zelený štvrtok ide do kín film, ktorý túžim vidieť po celý život. Lenže patetický byť nechcem, tak budem len jednoducho osobný. Ako nakoniec vždy, ale čo mám byť cudzí?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (február 2018)

Jurko Malíček sa tentokrát vo svojej rubrike zameria na odpracovanie svojich knižných restov. Určite máte vy tiež také knihy, ktoré čakajú na to finálne sklapnutie ich väzby, aby ste ich zo stola mohli odložiť na správne miesto v knihovničke. Ktoré z nich to budú ale u neho?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (január 2018)

"Fantastický fantastický rok za nami" - tak začína svoju prvú rubriku Jurko Malíček na scifi.sk v roku 2018 a myslí to od srdca. A to nie sú plané slová do vetra, pretože je za nimi pocit úžasu, ktorý je iskrou prebúdzajúcou v dušiach nových fanúšikov zanietenie pre vec fantastickú. Ale o tom, aký úžasný bol ten predchádzajúci rok by ste si mali sami prečítať...